Na prvý pohľad je Bologna mestom podlubí, červených striech a vône čerstvého ragú. Reč je o stredotalianskej Bologni, ktorá je sídlom jednej z najstarších európskych univerzít a preslávila sa tiež vynikajúcou kuchyňou. Nazývajú ju „rossa, grassa e dotta“, teda „červená, tučná a vzdelaná“. Červená pre charakteristickú farbu budov a striech, no aj pre historickú oddanosť ľavicovej politike. Tučná predovšetkým pre vynikajúcu kuchyňu a vyhlásené špeciality a vzdelaná vďaka svojej univerzite, ktorá je považovaná za vôbec prvú univerzitou západnej civilizácie. Univerzita v Bologni (Alma Mater Studiorum, založená roku 1088) je skutočne považovaná za najstaršiu nepretržite fungujúcu univerzitu v Európe.
Dejiny vysokého školstva siahajú do stredoveku. Prvé inštitúcie, ktoré nadväzovali na antické lýceá a akadémie a poskytovali vyšší stupeň vzdelania, vznikali už v 1. tisícročí. Podľa niektorých historikov je ich označovanie za univerzitu nepresné. Kritériá potrebné k získaniu tohto štatútu spĺňali až školy zakladané v európskych kultúrnych a akademických centrách od 11. storočia. Oficiálne najstaršia nepretržite fungujúca univerzita na svete píše svoju históriu od roku 1088, kedy sa na nej začalo vyučovať. Kráľ a po ňom pápež jej potvrdili štatút univerzity až v nasledujúcom storočí.
Počiatky a rozvoj Univerzity v Bologni
Na rozdiel od iných stredovekých škôl, ktoré zakladali panovníci alebo cirkev, vznikla Boloňská univerzita zdola - ako spoločenstvo študentov a učiteľov. Spočiatku sa zameriavala najmä na právo - Bologna sa čoskoro stala centrom právnej vedy a priťahovala študentov z celej Európy. Tamojšia právnická fakulta sa stala špičkou v oblasti rímskeho aj cirkevného práva. Absolvovali ju študenti z celého kontinentu, medzi nimi budúci pápeži, politici a obchodníci. Štruktúra a forma vzdelávania na Bolonskej univerzite sa stala vzorom pre ďalšie slávne školy v Európe.
V 11. storočí sa začalo vyučovať aj na novovznikajúcej univerzite v anglickom Oxforde. Oficiálny dátum založenia University of Oxford nie je jasne stanovený, nakoľko štatút univerzity bol potvrdený až v 12. storočí. V historických prameňoch sa ako rok vzniku uvádza 1096. Po nariadení Henricha II., ktorý v roku 1167 zakázal anglickým občanom študovať v Paríži, sa Oxfordská univerzita začala rýchlo rozmáhať.
Vznik druhej z dvojice legendárnych britských univerzít sa datuje do roku 1209. University of Cambridge sa postupne stala jednou z najlepších univerzít na svete. V posledných 2 vydaniach rebríčka QS World University Rankings obsadila 2. priečku a skončila vyššie ako jej oxfordský konkurent. Vzdelávaciu inštitúciu v súčasnosti navštevuje takmer 20 000 študentov.
Parížska univerzita sa na rozdiel od dvojice britských škôl nedožila súčasnosti. Vznikla v polovici 12. storočia. Pápežskou bulou bola uznaná za univerzitu v 13. storočí. Pôvodne mala 4 fakulty - teologickú, právnickú, lekársku a umeleckú. Do 15. storočia bola považovaná za špičku v oblasti výučby filozofie a cirkevného práva. Po založení ďalších francúzskych univerzít jej renomé slablo. Podobne ako iné vysoké školy, aj Université de Paris doplatila na Veľkú francúzsku revolúciu, po ktorej musela ukončiť činnosť. Za vlády Napoleona sa reorganizovala na akadémiu s 3 fakultami. Štatút univerzity opätovne nadobudla v roku 1896.
Najstaršia univerzita v španielsky hovoriacej časti sveta vznikla reformou vyššej školy, ktorá pôsobila pod záštitou katedrály v Salamance od roku 1130. Štatút univerzity získala v roku 1218. Jej profesori a študenti v minulosti zohrali významnú úlohu pri formovaní filozofie a teológie. V súčasnej dobe si stále drží štatút najlepšie hodnotenej vysokej školy v Španielsku.
Po založení prvých univerzít nastal rozkvet vzdelávania. V priebehu 13. a 14. storočia vznikali nové školy v južnej, západnej aj strednej Európe. Dodnes sa vyučuje na univerzitách v talianskej Padove, v portugalskej Coimbre či v španielskom Valladolide. V 14. storočí vznikla prvá univerzita v strednej Európe. Necelých 20 rokov po zriadení Karlovej univerzity v Prahe (1348) pribudli v strednej časti starého kontinentu školy v Krakove, vo Viedni a v Pécsi. Neskôr vznikali školy aj v iných kútoch planéty.
Bohatú akademickú tradíciu má arabská časť sveta, kde sa vyššie školy zakladali už na konci 1. tisícročia. Za prvú sa považuje University of al-Qarawiyyin v marockom meste Fez, ktorá však podľa viacerých historikov nespĺňala kritériá klasickej univerzity. Univerzitný štatút oficiálne nadobudla v 20. storočí. K najstarším moslimským školám, ktoré sú mylne označované ako univerzity, patrí aj Al-Mustansiriyya Madrasa v irackom Bagdade. Špecifickým prípadom je Konštantínopolská univerzita zriadená v Konštantínopole v roku 425 na podnet cisára Theodosia II. Ani tá spočiatku nespĺňala univerzitné kritériá. Na školu s najvyšším stupňom vzdelávania bola transformovaná o niekoľko storočí neskôr.
Univerzita v Padove (Universita degli Studi di Padova) bola založená v roku 1 222. Je to druhá najstaršia univerzita v Taliansku a jedna z najstarších v Európe. Prvé vyučované predmety boli jurisprudencia a teológia. V roku 2003 mala 65 000 študentov.
Bolonská univerzita (Universita degli Studi di Bologna) bola založená v Bologni roku 1 119 ako jedna z prvých v Európe. Podľa vzoru organizácie univerzity v Bologni bola založená aj Academia Istropolitana roku 1465. Roku 1317 na univerzite v Bologni bol rektorom Mikuláš, nitriansky archidiakon. Na Bolonskej univerzite študovali viacerí študenti z Horného Uhorska, napr. P. Scalich z Turca získal roku 1552 titul bakalára teológie. V 16. storočí bolo založené osobitné štipendium a neskôr aj konvikt pre študujúcich z Uhorska a Chorvátska -- Collegio Ungharese.
Univerzita v Pavii (Universita degli Studi di Pavia) je jednou z najprestížnejších univerzít na svete. Vznikla v roku 825 a medzi jej slávnych absolventov patrí napríklad Krištof Kolumbus. Má desať fakúlt, tridsaťjeden katedier a sedemdesiat inštitúcií, kliník a výskumných centier. Na univerzite študuje vyše tridsaťtisíc študentov.
“The School of Bologna was established independently, it arose and stood out as a private school.” It was with these words that Carducci celebrated the birth of the Alma Mater Studiorum, during celebrations for its 8th Centenary in 1888. It was precisely thanks to them that Bologna quickly became known not only as “La Dotta” (The Learned) but also as “La Grassa” (The Fat) city. Students attending the innovative Law Schools soon formed mutual support associations. However, because of its fame, the Studium was still able to attract students from all over the world. Future popes, cardinals and intellectuals continued to graduate from Law schools, whereas art schools, thanks to the cultural reforms of Renaissance humanism, thrived with new disciplines. This irreparably led to a decisive break, which saw the Commune and its University lose the shared foundation of their success: freedom. In the mid-16th century, after the Council of Trent, the popes and their legates managed to impose their influence not only on local politics but also on the University. When the Archiginnasio Palace was built, the partnership between the two institutions, which up to then had benefited from the University being spread out throughout the city, came to an end. The city and the Studium therefore experienced a period of sluggishness and crisis lasting two centuries, and only a few names managed to emerge from this period of isolation. Change finally came from outside, brought about by Napoleon Bonaparte.
Univerzita v súčasnosti využíva mnoho moderných budov roztrúsených po celej Bologni (a dokonca aj v ďalších mestách regiónu Emilia-Romagna). Vďaka univerzite má Bologna aj dnes mladistvú energiu. Študenti tvoria významnú časť obyvateľstva a dodávajú mestu kozmopolitnú atmosféru.
Archiginnasio a Teatro Anatomico
Po staletí prešli univerzitou tisíce významných osobností. To však neznamená, že by od 11. storočia študenti stále sedeli v tej istej budove. Za symbolickú „prvú“ sídelnú budovu sa zvyčajne považuje Archiginnasio (postavené v 16. storočí), pretože to bol prvý veľký komplex postavený priamo pre univerzitné účely. Dnes už ale ako univerzita neslúži - nachádza sa tam mestská knižnica a slávne Teatro Anatomico (drevená sála z roku 1637, kde sa pred študentmi medicíny uskutočnili prvé anatomické pitvy), v ktorej sa kedysi vykonávali pitvy počas výučby medicíny. Chodby Archiginnasia zdobia erby a fresky. Archiginnasio sa nachádza priamo v historickom centre, len pár krokov od námestia Piazza Maggiore. Vstupenky do Teatro Anatomico a knižnice si môžete kúpiť na mieste, ale je lepšie si ich rezervovať vopred.
Bologna: Mesto arkád a veží
Na prvý pohľad je Bologna mestom arkád, červených striech a vône čerstvého ragù. Pred dažďom, no aj prudkým slnkom chránia chodcov všadeprítomné podlubia. Merajú dohromady úctyhodných 62 kilometrov a niektoré z nich sú dokonca zapísané na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najznámejšie z týchto podlubí sa začína za hlavnými bulvármi na ulici Via Saragozza. Dlhá arkádová chodba vedie k Svätyni Madonna di San Luca.
Symbolom mesta sú tiež jeho veže. Kedysi sa ich tu týčilo takmer sto, zachovalo sa už len 24. Veže boli symbolom moci, bohatstva a prestíže. Čím bola veža vyššia, tým väčšej pocty sa dostávalo rodine, ktorá ju postavila. Najslávnejšou dvojicou veží je Torre Asinelli a Torre Garisenda.
Bolonská veža Garisenda je totiž v katastrofálnom stave, čo potvrdili aj snímky Európskej vesmírnej agentúry. Tie dokázali, že terén, na ktorom veže stoja, pomaly klesá. Za tri roky sa prepadol o jeden centimeter, pričom v poslednom čase sa tento fenomén zrýchľuje. Starosti robí nielen podložie, no aj samotná konštrukcia. Stavba sa totiž aj nahýna. Vežu Garisenda so susednou vežou Asineli, ktorá je vysoká až 97 metrov, oslabili storočia otrasov pôdy a desaťročia dopravného ruchu v okolí. Dôsledkom sú deformácie a zmeny v náklone. Nateraz sa podarilo vyhnúť drastickému riešeniu, ktoré rátalo so znížením veže a stavba bola spevnená vytvorením akéhosi panciera zloženého z flexibilných oceľových modulov.
Bazilika San Petronio a jej tajomstvá
Dominantou hlavného námestia Piazza Maggiore je Bazilika San Petronio. Ide o najväčší kostol na svete postavený z tehál. S dĺžkou 132 metrov a šírkou 60 metrov je jedným z najväčších chrámov v krajine. Keďže základný kameň bol položený len štyri roky po začatí stavby milánskeho dómu, je tento chrám posledným veľkým neskorogotickým dielom v Taliansku. Pôvodný projekt na stavbu kostola bol megalomanský, mal byť totiž najväčšou bazilikou na svete. Kostol mal symbolizovať slobodu a nezávislosť Bolončanov. Staval sa takisto netradične - od fasády k apside. Fasáda ostala nedokončená hlavne pre spory o jej konečnú podobu, no takisto pre nedostatok financií. Dnes je najvýraznejším prvkom.
Hoci bazilika nie je najväčšou na svete, jeden rekord predsa len drží. V jej interiéri sa nachádza najdlhšia meridiána na svete.
Univerzita a jej vplyv na gastronómiu
Najživšou časťou mesta je univerzitná štvrť. Sídli tu najstaršia univerzita západnej civilizácie. Študoval na nej napríklad Mikuláš Kopernik, Thomas Becket, Francesco Petrarca či viacerí pápeži. Hoci vzdelanie a povery nejdú dohromady, aj dnešní vysokoškoláci bolonskej univerzity sa riadia starými tradíciami a radšej sa vyhýbajú miestam či konaniu, ktoré by im mohlo priniesť smolu.
Starobylá univerzita mala vplyv aj na miestnu gastronómiu. Už od stredoveku sa chýr o bolonskej kuchyni rozšíril po celej krajine a postupne i v zahraničí. Bohaté rodiny zamestnávali vo svojich službách najlepších kuchárov a pekárov. Tunajšia kuchyňa ale úzko súvisela aj s pôsobením univerzity. Vzhľadom na prítomnosť rôznych národov bolo potrebné vybudovať takisto solídny systém zásobovania aj stravovania. Plodiny aj tovar sa z úrodných polí Pádskej nížiny dopravoval do mesta po vodných kanáloch. Tie tvorili spojenie s okolím až po ústie rieky do mora a tadiaľ do ďalších krajín. Široká bola takisto sieť reštaurácií - už v štrnástom storočí jestvovalo v Bologni cez 150 trattórií a 50 hostincov.
Rušné trhovisko, ktoré bolo kedysi ľudovou štvrťou, sa pomaly mení na vyhľadávanú lokalitu práve pre svoju autentickú živú atmosféru, historické bottegy, vinárne a reštaurácie. Asi nikoho neprekvapí, že práve tu sa nachádza najstaršie talianske pohostinstvo. Tu sa stretávali voľnomyšlienkari aj mešťania, umelci či spisovatelia a aj dnes sem nájde cestu nejedna známa osobnosť. Toto miesto v Bologni totiž nemôže nikto obísť.
Prvé písomné zmienky v archívoch dokumentujú, že osteria pôsobila už roku 1465, teda ešte pred objavením Ameriky. Dolu v pivniciach, ktoré vedú až pod neďalekú Piazza Maggiore, sa stretávali prvé tajné spoločenstvá. Po vojne sa podnik dostal do rúk starého otca terajších majiteľov. Začiatky boli veľmi ťažké, nemali prakticky nič, dokonca spali vnútri reštaurácie. Klientov, ktorých sem zamieria po prvý raz, môže zaskočiť netradičný zvyk. Jedlo si totiž treba priniesť so sebou. Servíruje sa prevažne víno. Táto prax bola rozšírená aj v minulosti, keď bolo v ponuke maximálne jedno či dve jedlá. Jedlo sa tu postupne prestalo variť a servírovať, pretože bolo ťažké dodržiavať v týchto starých priestoroch moderné normy, a tak sa zaviedlo pravidlo, že si každý môže priniesť vlastné jedlo, ktoré skonzumuje a k tomu si objedná víno. Na okolí je veľa obchodov, kde si ľudia môžu zaobstarať hotové jedlo alebo vynikajúce údeniny a chlieb. V osterii je stále plno, domáci penzisti sa striedajú za stolom s turistami z Ázie. Niekto chce aspoň na okamih zažiť kúsok bolonskej histórie a niekto ju tu stále tvorí a zachováva. Osteria del Sole je miesto pre každého. No hudobníci sem zamieria len zriedka. Je tu totiž zakázané hrať a spievať.
Bolognu majú v rodnom liste zapísané typické tortellini, mortadella či široké rezance tagliatelle. Napodiv tu ale bolonské špagety nepodávajú. Ide o výmysel, ktorý nemá nič spoločné s tradičnou kuchyňou, a ak si v poctivej tratórii objednáte špagety na bolonský spôsob, dostanete na stôl cestovinu s tuniakom.
A že Bolončania berú tradície vážne a s rešpektom sa možno presvedčiť priamo v centre mesta, v historickom sídle obchodnej komory. Tu, v prísne stráženom trezore, uchovávajú presnú mierku tohto hrubého rezanca. Vyrobená je zo zlata a každý, kto sa chce hrdiť produkciou tradičných cestovín tagliatelle, musí zachovávať jej presné rozmery. Zlatá tagliatella reprodukuje vzorové rozmery, aké má mať táto typická cestovina. V uvarenom stave má mať hrúbku 8 milimetrov. Obchodná komora uchováva takisto všetky recepty bohatej gastronomickej tradície, ktoré tu boli uložené spolu s notárskou zápisnicou v spolupráci s Národnou kulinárskou akadémiou. Ide o dedičstvo, ktoré nielenže zachytáva dejiny kuchyne tohto teritória, ale je to predovšetkým súčasť života starých rodičov a prarodičov.
6 MUST EAT Restaurants in Bologna Italy! (restaurant guide) | Jeremy Jacobowitz
Bologna a jej tragická história
Bologna je tiež miestom, kde sa zastavil čas. A v tomto prípade nejde o metaforu, v Bologni je totiž stále päť minút pred pol jedenástou. Aspoň tak to už 45 rokov ukazujú hodiny na hlavnej stanici. Došlo k nemu uprostred jedného z najtemnejších období, takzvaných „rokov olova“, počas ktorých čelila krajina vyčíňaniu pravicových aj ľavicových radikálov v spojení s mafiou aj so skorumpovanými štátnymi aparátmi. 2. augusta 1980 bola práve sobota a stanica bola plná ľudí. Väčšina z nich odchádzala na dovolenku. Nikdy sa tam ale nedostali. Päť minút pred pol jedenástou vybuchlo v čakárni 23 kilogramov trhaviny, ktorá bola uložená v opustenej batožine. Zomrelo 85 ľudí, 200 ďalších utrpelo zranenia.
Linka číslo 37 ostala preto dodnes symbolom hrozného atentátu. Vyšetrovanie bolo dlhé a zložité, veľa zodpovedných uniklo spravodlivosti, viacerí aktéri, ale ani pozostalí sa rozsudku nedožili. Dodnes nie sú všetky okolností jasné a na povrch vychádzajú stále nové skutočnosti. Pamätník obetiam atentátu je v čakárni na prvom nástupišti, presne na mieste, odkiaľ bola trhavina odpálená. Netradičné okno pripomína trhlinu po výbuchu bomby.
tags: #univerzita #v #talianskej #bologni
