Slovenské pracovné právo sa primárne zameriava na úpravu klasických pracovných vzťahov, ktoré sú založené na princípe nadriadenosti a podriadenosti. V posledných rokoch sa však v podnikovej praxi rozšírila tzv. manažérska zmluva. Hoci platná právna úprava osobitné aspekty manažérskej práce neupravuje a slovenský Zákonník práce tento zmluvný typ nepozná, podľa svojho obsahu ju možno považovať za pracovnú zmluvu. Zmluvné strany si však napriek tomu často dojednávajú medzi sebou tieto "manažérske zmluvy".
Pojem manažérska zmluva sa najčastejšie spomína v súvislosti s výkonom vedúcej alebo riadiacej funkcie, prípadne s uzatvorením pracovného vzťahu na výkon týchto funkcií. Prostredníctvom manažérskej zmluvy firmy zvyčajne ošetrujú obsadzovanie pozícií riaditeľov obchodných, personálnych či výrobných oddelení. Nie je výnimkou, že prostredníctvom manažérskej zmluvy pracujú aj konatelia alebo všeobecne štatutári obchodných spoločností.
Postavenie manažéra je možné upraviť štandardnou pracovnou zmluvou, ale popri nej aj manažérskou zmluvou. V prípade, ak by manažérska zmluva neobsahovala ani minimum z toho, čo musí obsahovať každá pracovná zmluva - teda štyri podstatné obsahové náležitosti (druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve) - nemôže takáto zmluva ako právna skutočnosť založiť pracovný pomer. V konečnom dôsledku by sa postavenie manažéra spravovalo občianskoprávnou a prípadne aj obchodnoprávnou úpravou týchto vzťahov.
Voľba a vymenovanie sú v pomere k pracovnej zmluve právnymi predpokladmi pre založenie pracovného pomeru, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou, respektíve manažérskou zmluvou obsahujúcou všetky obsahové náležitosti stanovené Zákonníkom práce pre pracovnú zmluvu. Pracovný pomer vedúcich zamestnancov alebo manažérov môže byť, a najčastejšie aj je, založený na základe vymenovania pracovnou (manažérskou) zmluvou.
Pracovný pomer u manažérov býva založený tiež na základe pracovnej zmluvy, predovšetkým vtedy, keď nie sú splnené podmienky stanovené Zákonníkom práce pre vymenovanie a prípadne voľbu. V prípade, že manažérska zmluva obsahuje všetky náležitosti pracovnej zmluvy uvedené v § 43 ods. 1 Zákonníka práce, nahrádza zmluvu pracovnú. Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov môže pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniknúť len uzatvorením pracovnej zmluvy na základe vymenovania alebo voľby.
Štatutárne orgány a ich právomoci
Podľa § 125 ods. 1 písm. f) Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov. Do pôsobnosti valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa § 187 ods. 1 písm. c) a d) Obchodného zákonníka patrí voľba a odvolanie členov predstavenstva (pokiaľ stanovy neurčujú inak) a voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami.
Vedúcimi funkciami, do ktorých sú zamestnanci menovaní štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo priamo zamestnávateľom (ak je fyzickou osobou), sú predovšetkým funkcie vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti zamestnávateľa. Vymenovanými vedúcimi funkciami sú ďalej funkcie vedúcich zamestnancov, ktoré sú v priamej pôsobnosti vedúceho zamestnanca priamo podriadené štatutárnemu orgánu zamestnávateľa alebo zamestnávateľovi (ak je fyzickou osobou), avšak za podmienky, že tomuto vedúcemu zamestnancovi je podriadený ešte ďalší vedúci zamestnanec.
Štatutárne orgány majú komplexnú spôsobilosť konať v mene zamestnávateľa - právnickej osoby. Kto je štatutárnym orgánom spoločnosti a v akom rozsahu je oprávnený konať za spoločnosť, sa každá tretia osoba dozvie z výpisu z obchodného registra, ktorý je verejným zoznamom. Obchodný zákonník ustanovuje, kto je štatutárnym orgánom podnikateľských subjektov, právnických osôb, najmä jednotlivých druhov obchodných spoločností:
- Verejná obchodná spoločnosť: Štatutárnym orgánom je každý zo spoločníkov, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti v jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom (§ 85 OBZ).
- Komanditná spoločnosť: Štatutárnym orgánom môže byť, ale aj nemusí byť súčasne spoločník, ktorý je poverený vedením spoločnosti. Štatutárnym orgánom komanditnej spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne (§ 101 ods. 1 OBZ).
- Spoločnosť s ručením obmedzeným: Štatutárnym orgánom je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 133 ods. 2 OBZ).
- Akciová spoločnosť: Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra (§ 191 ods. 1 OBZ). Obchodný zákonník umožňuje, aby stanovy akciovej spoločnosti obmedzili právo predstavenstva konať v mene spoločnosti.
- Družstvo: Štatutárnym orgánom je predstavenstvo (§ 243 ods. 2 OBZ). V družstvách, ktoré majú menej ako 50 členov, môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza. Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou.
- Štátny podnik: Štatutárnym orgánom je riaditeľ.
Štatutárne orgány sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch. Vedúci jednotlivých organizačných útvarov sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi.
Obsahové náležitosti manažérskej zmluvy
Ak manažérska zmluva uzatvorená na základe vymenovania alebo voľby do funkcie obsahuje všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy (druh práce, miesto výkonu práce a deň nástupu do práce), svojím obsahom ide o pracovnú zmluvu, aj keď takto pomenovaná nie je, a to so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. V manažérskych zmluvách môžu byť okrem mzdy dohodnuté aj ďalšie záväzky týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu medzi jeho účastníkmi. Najčastejšie sa jedná o otázky týkajúce sa mzdy - výška, splatnosť, podmienky vzniku nároku na ďalšiu odmenu a pod.
Prax poukazuje a odporúča, aby boli v manažérskej zmluve upravené všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Zvlášť u manažérov vo funkciách členov štatutárnych orgánov je vhodné zakotviť v nej všetky práva a povinnosti manažéra, ktoré sú nad rámec zákonom, spoločenskou zmluvou, prípadne stanovami ustanovených práv a povinností. Medzi takéto dojednania môžu patriť napríklad:
- Povinnosť mlčanlivosti: Počas výkonu funkcie alebo po jej skončení, najmä skutočnosti, s ktorými sa zmluvná strana oboznámila v priebehu pracovného pomeru, ochrana obchodného tajomstva.
- Konkurenčné doložky: Obmedzenia týkajúce sa výkonu podobnej činnosti po skončení pracovného pomeru.
- Mzdové a bonusové podmienky: Detailná úprava základnej mzdy, možnosti ročnej alebo mimoriadnej odmeny, vrátane kritérií a podmienok ich vyplatenia.
- Ochrana obchodného tajomstva: Povinnosť zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, ktoré majú zostať utajené.
- Zákaz prijímania darov a výhod: Zamestnanec sa zaväzuje, že neprijme peňažné alebo nepeňažné dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti.
- Zákaz využívania dobrého mena zamestnávateľa: Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude využívať dobré meno zamestnávateľa na získavanie vlastného alebo cudzieho prospechu.
- Zákaz dodávania tovarov alebo služieb bez súhlasu zamestnávateľa: Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude pre zamestnávateľa, bez jeho súhlasu, zabezpečovať dodanie tovarov alebo služieb, ak by dodávateľom bola osoba, na ktorej podnikaní sa zamestnanec priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
- Zodpovednosť za škodu a zmluvná pokuta: V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil, a uhradiť zmluvnú pokutu.
V prípade súbehu pracovnej a manažérskej zmluvy je možné v manažérskej zmluve upraviť, že zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve uzatvorenej v určitý deň dohodli, že v manažérskej zmluve upravia mzdové a ďalšie podmienky, na ktorých majú zmluvné strany záujem, v súvislosti s pracovným pomerom zamestnanca.
Obchodné tajomstvo a jeho ochrana
Obchodné tajomstvo je definované v § 17 Obchodného zákonníka ako súbor všetkých zistených a v právne chránenej podobe existujúcich, konkrétnych, technických, výrobno-prevádzkových alebo iných okolností (jeho súčastí), ktoré majú skutočnú alebo potenciálnu hodnotu, nie sú bežne prístupné a na ich utajení má súťažiteľ (podnikateľ) oprávnený záujem. Podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich utajenie.
Pokiaľ by chýbala čo len jediná z týchto podmienok, nešlo by o obchodné tajomstvo. Aj súdna prax sa prikláňa k identickému právnemu názoru. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. Obo 98/99 dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ust. § 17 Obchodného zákonníka.
Za skutočnosti obchodnej povahy možno pokladať napr. zoznamy zákazníkov, cenové kalkulácie, stratégie uplatňované v obchodnom rokovaní. K výrobným skutočnostiam patria najmä poznatky o technologických procesoch a o ich osobitnom priebehu a špecifických schopnostiach, ktoré sa pri týchto procesoch uplatňujú. Skutočnosti technickej povahy predstavujú najrozmanitejšie drobnejšie zlepšenia oproti súčasnému stavu techniky a tiež nové poznatky, ktoré by mohli byť patentovateľné, ale z rôznych dôvodov patentovo chránené nie sú či ešte nie sú.
Ako obchodné tajomstvo sú samozrejme chránené iba informácie o tých skutočnostiach, ktoré sú v súlade s právnym poriadkom a neodporujú dobrým mravom. V zmysle § 20 OBZ sa na rozdiel od § 51 chráni nielen porušenie, ale už aj len ohrozenie práva na obchodné tajomstvo, pričom nie je rozhodujúce, aký je cieľ tohto ohrozenia alebo porušenia. Ustanovenie § 44 ods. 2 písm. g) OBZ demonštratívne vypočítava, čo možno zaradiť pod pojem nekalá súťaž, je ňou aj porušovanie obchodného tajomstva.
V prípade porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo podľa ust. § 17 a nasl. OBZ prichádzajú do úvahy rovnaké právne prostriedky ochrany ako pri ochrane proti nekalej súťaži (žaloba na zdržanie sa konania, odstránenie závadného stavu, primerané zadosťučinenie, náhrada škody a vrátenie bezdôvodného obohatenia). Žalobu môže podať len ten subjekt, ktorému obchodné tajomstvo patrí.
Procesné nároky osôb, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené nekalou súťažou, sú upravené v ustanovení § 53 Obchodného zákonníka, a to ako nárok zdržovací a odstraňovací a okrem toho nárok na primerané zadosťučinenie, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše má osoba dotknutá nekalou súťažou ešte možnosť domáhať sa ako úspešný účastník súdneho konania zverejnenia rozsudku podľa § 55 ods. 2 OBZ a za podmienok tam uvedených.
Z rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obo 269/01 vyplýva záver, že predmetom takejto zdržovacej žaloby nemôže byť zákaz prevádzkovania živnosti, pretože jednak by nešlo o zákaz konania vymedzeného v niektorom z ustanovení § 44 až § 52 OBZ ako konanie nekalosúťažné a jednak dôsledkom takéhoto zákazu by bolo v podstate pozastavenie prevádzkovania živnosti, o ktorom môže rozhodnúť výlučne správny orgán za podmienok upravených živnostenským zákonom.
Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva predovšetkým v zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, resp. do dobrého mena fyzickej osoby. Formy, v akých možno primerané zadosťučinenie poskytnúť, sú rôzne, môže to byť ospravedlnenie, ale aj vyplatenie peňažnej sumy.
V praxi je možný súbeh pracovnej zmluvy a manažérskej zmluvy, rovnako súbeh vymenovania ako spôsobu založenia pracovného pomeru a manažérskej zmluvy. Zároveň nie je vylúčená kombinácia vymenovania (pracovnej zmluvy) a manažérskej zmluvy ako innominálnej (nepomenovanej) zmluvy v zmysle § 269 Obchodného zákonníka, resp. zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Je dôležité prísne odlišovať podmienky výkonu oboch funkcií a na každú z nich je vhodné uzavrieť iný typ zmluvy - manažérsku zmluvu pre úpravu podmienok výkonu vymenovanej funkcie v súlade s pracovnoprávnymi predpismi a mandátnu zmluvu pre výkon funkcie štatutárneho orgánu či člena štatutárneho orgánu.
tags: #referencie #vzor #potvrdenie #manazerskej #praxe
