Reformné pedagogické hnutie tvorí nevyhnutnú súčasť pedagogického dedičstva z obdobie existencie ČSR. Vo svojej dobe prinieslo pre rozvoj teórie a najmä praxe mnoho podnetov, ktoré sú dodnes inšpiratívne. Reformy školstva sú prirodzenou súčasťou zmien, ktoré si pýta každá doba. Niektoré z nich, hoci majú skoro 100 rokov, stoja za povšimnutie aj v dnešných reformných časoch. V príspevku sa venujeme reformným snahám 30. rokov na Slovensku.
Vznik Československej republiky bol zásadným zlomom pre vývoj školstva na Slovensku. Situácia nebola jednoduchá a nová štátna moc riešila bežné otázky výstavby nových škôl, rekonštrukcie existujúcich školských budov či celkovej modernizácie školstva. S ohľadom na národnostný útlak v Uhorsku existovalo na Slovensku len niekoľko slovenských ľudových škôl. Vyššie školstvo bolo maďarské. Podobne problematická bola situácia aj v učiteľských zboroch. Po roku 1918 tak muselo prísť aj k vybudovaniu slovenského školstva a k postupnej príprave slovenských pedagógov. V súlade s ideovým nastavením Československej republiky bolo ďalším zásadným opatrením poštátnenie školstva a znižovanie vplyvu cirkví na školský život. Jednotlivé časti štátu (české krajiny, Slovensko, Podkarpatská Rus) vstupovali do republiky s odlišnou školskou organizáciou. Zásadne to mal meniť malý školský zákon z roku 1922. Súbežne s oficiálnou líniou školstva sa pod vplyvom okolitého sveta začali v Československu udomácňovať nové myšlienky a názory na organizáciu školského systému, na metódy a formy práce pedagógov či pohľady na činnosť žiakov.
V prvom desaťročí existencie ČSR úsilie tzv. reformných pedagógov možno rozdeliť na dve vetvy. Na jednej strane vznikali alternatívne školy, ktoré sa usilovali rozvíjať dieťa v súlade so spoločenským prostredím a poriadkom. Zásadnou zmenou reformnej pedagogiky prinieslo druhé desaťročie existencie Československa. Škola by v takom prípade musela byť značné flexibilná a nastavená na individuálne potreby jednotlivých žiakov.
Reformná pedagogika sa koncipovala s cieľom priniesť zmeny do školstva pomocou nového pohľadu na dieťa, na školu alebo pomocou nových metód výuky. Tento prúd sa koncipoval predovšetkým v prvej polovici 20. storočia a plne sa rozvinul vo dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Pokusy o realizáciu tohto prúdu prebehli najmä v koncepciách tzv. slobodnej školy, daltonského plánu, jenskej školy atď. Tradičná, herbartovská škola bola striktne frontálna a hromadná a neprihliadala k individuálnym aspektom žiakov. Vzťahovala sa tiež k prísnej disciplíne alebo telesným trestom.
Pedocentrizmus a individualita
Reformná pedagogika kladie dôraz na pedocentrizmus, teda na dieťa ako stredobod výchovy, a na jeho individualitu. Snahou je vytvoriť „školu šitú na mieru“, ktorá by bola maximálne prospešná pre každého žiaka (tzv. princíp primeranosti). Reformná pedagogika usiluje tiež o zmenu roly učiteľa, ktorý by mal byť skôr sprievodcom a facilitátorom prirodzeného vývoja dieťaťa. Vzdelávanie by malo prebiehať aktívnou formou.
Kľúčové koncepcie reformnej pedagogiky
V rámci reformnej pedagogiky sa rozvinulo viacero významných koncepcií:
Waldorfská pedagogika
Zakladateľom tohto typu škôl bol Rudolf Steiner, ktorý rozvinul filozofickú koncepciu nazývanú antroposofia, ktorá je základným východiskom waldorfskej pedagogiky. Podľa Steinera má výchova poskytovať priestor pre individuálny a slobodný rozvoj jedinca. Výchova tu zohráva veľmi silnú rolu výchovného činiteľa.
Montessori pedagogika
Zakladateľkou týchto škôl bola talianska pedagožka Maria Montessori. Jej prvá škola, dnes už preslávený Dom detstva - Casa dei bambini, bola pôvodne útulkom pre deti z chudobných rodín. V Českej republike bol postup Montessori škôl možný až v 90. rokoch 20. storočia.
Freinetova pedagogika a pracovná škola
Francúzsky pedagóg Célestin Freinet bol významným zástancom tzv. pracovnej školy. Freinet sa snažil nájsť a používať prostriedky, ktoré žiakov zaktivizujú. Kladieme dôraz na slobodnú voľbu práce, ktorú si žiak môže sám vybrať, vykonávať, akým spôsobom a v akom tempe. Učiteľ vedie žiakov k vzájomnej spolupráci a rozvíja ich komunikačné schopnosti, či už v písomnej alebo jazykovej komunikácii.
Jenský plán
Myšlienka Jenského plánu pochádza od nemeckého pedagóga Petra Petersena. Ten pôsobil na strednej škole v Hamburgu, kde započal pokus o vnútornú reformu. Petersen zrušil tradičné delenie na predmety, posilnil pracovné vyučovanie a kládol dôraz na sociálne vzťahy v škole. Jeho myšlienky sa do zahraničia rozšírili ako tzv. Jenský plán. V Jenskej škole nie sú žiaci rozdeľovaní do tried mechanicky podľa ročníkov, ale podľa vekových skupín (napr. 8 rokov, 9 rokov atď.). Základným predpokladom pre úspešný rozvoj žiaka je prostredie.
Daltonský plán
Daltonská škola má svoje meno podľa experimentálnej školy v Daltonu v USA, kde Helen Parkhurstová zostavila svoj slávny plán. Tento plán sa zameriava na individuálne učenie za pomoci užitia vhodných pomôcok. Žiak pracuje podľa individuálneho mesačného plánu, ktorý stanovuje výsledky, ktoré má žiak dosiahnuť, a postupuje tempom, ktoré mu vyhovuje.
Reformné snahy na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia
V príspevku sa venujeme reformným snahám 30. rokov na Slovensku. Opíšeme reformnú koncepciu českého pedagóga Václava Příhodu. Venujeme sa zaujímavostiam, ktoré súviseli so vznikom pokusnej meštianskej školy v Malackách: pozitívne faktory ovplyvňujúce jej vznik, diferenciácia žiakov na výkonnostné skupiny, sociálna skladba žiakov, vnímanie pokusnej školy verejnosťou.
Príhoda navrhol aj ďalšie zásady na fungovanie takejto experimentálnej školy. Učivo malo byť rozčlenené na jednotlivé bloky a nie vyučovacie predmety. Namiesto školských rokov mali byť zavedené semestre. Žiaci mali postupovať dopredu na základe zvládnutia jednotlivých predmetov a nezávisle na tom, či zvládli celé učivo v rámci ročníka. Prelom priniesla publikácia z roku 1930 s názvom Racionalisace školství. Autor podrobil kritike dovtedajšiu organizáciu školstva ako systém zviazaný výhradne zákonmi či nariadeniami. V súlade s predchádzajúcimi názormi presadzoval, aby sa učebné metódy, obsah výučby či organizácia školstva čo najviac prispôsobovali potrebám žiaka. Na výchovnej úrovni bolo cieľom niečo, čo Příhoda nazval výchova „sociálneho gentlemana”. V praxi to malo znamenať, že výchova mala smerovať k začleneniu človeka do spoločnosti. Najväčší záujem sa rozvíjal okolo II. stupňa reformovanej školy. Táto sa mala vnútorne diferencovať na technickú vetvu, humanitnú klasickú a humanitnú modernú vetvu. Zástancovia Příhodovej koncepcie sa pokúšali svoje názory overiť aj v reálnom školskom prostredí.
Vek reforiem: 1800 – 1848
Reformné pedagogické hnutie prinieslo mnoho inšpiratívnych myšlienok, ktoré ovplyvnili a dodnes ovplyvňujú vývoj školstva. Jeho cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom sa každé dieťa môže rozvíjať naplno podľa svojich individuálnych potrieb a možností.
tags: #reformna #pedagogika #a #jej #kocepcie
