Globalizácia je proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Je to jav alebo proces, v ktorom sa navzájom prelínajú mnohé činitele, ktoré majú vplyv a zasahujú do každodennej reality jednotlivých krajín. Na jednej strane je globalizácia jav, s ktorým sú spojené viaceré pozitívne skutočnosti, napr. obohacovanie výrobných technológií, poznávanie kultúr, spolupráca odborníkov, na druhej strane sú s ňou spojené aj isté úskalia, napr. migrácia obyvateľstva, „miešanie“ kultúr, na ktoré sme neboli doposiaľ zvyknutí.
Globalizácia je rozporuplný proces, ktorý s negatívami prináša aj pozitíva: rozširovanie demokracie, posilňovanie ľudských práv, odstraňovanie rôznych bariér. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.
Globalizácia je jav, ktorý postupne zasahuje aj do edukačného procesu. P. P. L. Sýkora definuje globalizáciu ako proces integrácie spoločnosti na rádovo vyššej geografickej úrovni (nad úrovňou štátu), ako tomu bolo v predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti. Jednou z oblastí globalizácie je politická globalizácia, ktorá spočíva vo vzájomnej integrácii a spájaní štátov na úrovni rôznych medzinárodných organizácií, ktoré ovplyvňujú nielen politiku štátov, ale aj viaceré procesy.
Ekonomická globalizácia spočíva v prepájaní svetových trhov a zapájaní národných ekonomík do celosvetových ekonomických väzieb. Vytvárajú sa nadnárodné spoločnosti, ktoré sú schopné pôsobiť nad rámec štátu. Stúpa vplyv nadnárodných spoločností, prehlbuje sa ekonomická nerovnosť, narastá sociálne vylúčenie.
Sociálnu globalizáciu charakterizuje nárast prepojenosti medzi spoločnosťami a ľuďmi navzájom. Rozvojom médií, dopravy, komunikačných technológií dochádza k okamžitej výmene informácií. Nie všetci ľudia však majú rovnaký prístup k nim. Kultúrna globalizácia vedie k zintenzívneniu kontaktov medzi kultúrami, šíreniu a výmene kultúrnych javov. Vzájomné ovplyvňovanie pôsobí na zmeny vo všetkých kultúrach a vedie tiež k vytváraniu nových foriem.
Ekologická globalizácia vyplýva z poznania, že planéta Zem predstavuje ucelený ekosystém, na ktorom sú všetci ľudia závislí. Akékoľvek negatívne dopady či porušenie základných životných funkcií globálneho ekosystému sa obracajú proti všetkým obyvateľom Zeme.
Na Slovensku globalizácia prináša nárast sociálnych problémov ako sú: sociálno-patologické javy, nárast žiadateľov o azyl, nárast závislostí, nárast chudoby nielen na Slovensku, ale aj vo svete a celosvetová hospodárska kríza. V dôsledku týchto problémov vznikajú nové výzvy pre sociálnu prácu.
Z pohľadu sociálnej práce sa otvára nová úroveň sociálnej práce - metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce. Socialny pracovník pôsobiaci na tejto úrovni pracuje v nadnárodných inštitúciách - medzinárodných, ktoré sú zamerané na oblasť humanitnej a rozvojovej pomoci.
Ako sa vyrovnať s následkami týchto problémov - nedodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým práva na život, práva na dôstojný život, práva na uspokojovanie základných životných potrieb, práva na vzdelanie, práva na zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu životného prostredia a pod., aby v správaní ľudí neprevládli egoizmus, závisť, ziskuchtivosť, nenávisť, či skupinové záujmy?
Potrebné je rozvíjať a formovať pozitívne etické hodnoty, ako sú úcta k sebe a úcta k iným, dobro a dobroprajnosť, čestnosť, empatia, láska, spolupráca, ochota pomôcť a podeliť sa, tolerancia, zodpovednosť, schopnosť rozhodovať so znalosťou vecí, pokojne riešiť konflikty a pod.
V súčasnosti existuje množstvo informácií o rozvojovom svete a globálnych témach, napriek tomu sa domnievame, že vyčleniť osobitný priestor pre globálne rozvojové vzdelávanie na vysokých školách a univerzitách má svoj význam hlavne preto, aby sa s nimi študenti mali možnosť hlbšie oboznámiť s týmito témami. Hlavným cieľom je prispieť prostredníctvom vzdelávania ku kritickému chápaniu vzájomnej interdependencie rozvinutých a rozvojových štátov a spolupráci vedúcej k trvalo udržateľnému rozvoju krajín vo svete. Prienikom týchto definícií je lepšie pochopenie sveta, globálnych problémov, poznanie nespravodlivosti, snaha prispieť k spravodlivejšiemu svetu, rovnosti práv pre všetkých na svete.
Globálne problémy
Špecifiká sociálnej práce v období globalizácie zahŕňajú problematiku medzikulturálnej sociálnej práce. Globalizácia so sebou prináša aj radikálne a nezriedka i násilné formy odmietania, utváranie a posilňovanie národných a etnických identít či príklon k rôznym komunitám a životnému štýlu.
Vplyv globalizácie sa prejavuje aj v oblasti sociálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním v kontexte spoločenských zmien. Je dôležité reflektovať nové výzvy a prispôsobovať metódy a prístupy práce meniacim sa podmienkam.
tags: #globalizacia #socialna #pedagogika
