Neuveriteľný príbeh Filozofickej fakulty UK v Bratislave: Ako sa zrodila legenda slovenskej filozofie!

Vznik Univerzity Komenského v roku 1919 mal mimoriadny význam pre rozvoj kultúry, vedy a vzdelanosti na Slovensku. Po prvý raz v dejinách malo Slovensko svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku. Absolventi tejto univerzity tvorili prvú vysokoškolsky vzdelanú generáciu, ktorá študovala na slovenskej univerzite a významne prispela k rozvoju duchovnej kultúry Slovákov.

Začiatky budovania Univerzity Komenského však neboli ľahké. Vinou neľútostnej maďarizácie nemalo Slovensko nielen dostatok vzdelaných odborníkov pre vyučovanie na jednotlivých fakultách, ale ani učiteľov pre základné a stredné školy. Rovnako filozofická fakulta, ktorá mala budovať intelektuálnu základňu slovenskej kultúry v mladej republike, nemala široký výber prednášateľov spomedzi málopočetnej vrstvy slovenských vzdelancov.

Zákon č. 172 zo 4. mája 1990 vytvoril základné legislatívne predpoklady pre návrat vysokých škôl a teda aj UK do európskeho akademického spoločenstva, pre návrat k jej pôvodným akademickým tradíciám. Na UK sa vytvorili najvyššie orgány samosprávy, začal sa budovať funkčný demokratický systém riadenia. Uskutočnila sa decentralizácia riadenia na fakulty, ktoré majú právnu subjektivitu, obnovilo sa habilitačné konanie, vymenúvací proces na profesorov, miesta vedúcich katedier sa obsadzujú na základe konkurzov, uskutočnila sa evaluácia fakúlt a jednotlivcov podľa podobných kritérií, aké sa uplatňujú na západných univerzitách.

Vznik a prvé roky Filozofickej fakulty

Filozofická fakulta Univerzity Komenského (lat. Facultas Philosophica, angl. Faculty of Arts; skr. FiF UK) je jedna z trinástich fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave. Patrí medzi najstaršie fakulty bratislavskej univerzity. Vznikla v roku 1919 Zákonom o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 prijalo Národné zhromaždenie, s výučbou však začala až v roku 1921 za aktívnej pomoci profesorov Karlovej univerzity. Dňa 13. septembra 1921 boli dekrétmi prezidenta republiky menovaní prví riadni profesori: Dr. Josef Hanuš, Dr. Jan Heidler, Dr. Karel Chotek, Dr. Dobroslav Orel, Dr. Albert Pražák, Dr. Jozef Škultéty a Dr. V akad. roku 1921/1922 sa na fakultu zapísalo 36 riadnych a 35 mimoriadnych poslucháčov v zimnom semestri a 36 riadnych a 24 mimoriadnych poslucháčov v letnom semestri. Z celkového počtu zapísaných na obidva semestre bolo 5 žien medzi riadnymi a 16 žien medzi mimoriadnymi poslucháčmi.

V prvom roku existencie boli na Fakulte vytvorené len štyri odbory: slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda. Okrem vlastnej výučby sa učitelia fakulty venovali aj bádaniu v spoločenskovedných disciplínach. Výsledky svojej práce uverejňovali vo fakultných publikáciách. V novembri 1922 začal vychádzať Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V ôsmich ročníkoch bolo zverejnených 63 prác rôzneho zamerania. Rozsiahlejšie práce publikovali v sérii Spisov Filozofickej fakully Univerzity Komenského. V rokoch 1922-1939 vyšlo v tejto sérii 27 prác. V medzivojnovom období ukončilo fakultu vyše 760 absolventov.

Prvým sídlom fakulty bola budova pri Dóme sv. Postupne pribúdali nové odbory, fakulta preto začala využívať aj časť budovy dievčenského gymnázia na Dunajskej ulici. Do budovy na Gondovej ulici sa fakulta presťahovala na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia.

Obdobie vojny a povojnový vývoj

Závažné zmeny priniesli do života fakulty roky 1938 a 1939, najmä vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938, ktoré sprevádzali protičeské demonštrácie a v novembri boli prepustení prví desiati českí profesori (Josef Borovička, Václav Chaloupecký, Vladimír Klecanda, Jiří Král, Jaroslav Ludvíkovský, František Ryšánek, Josef Tvrdý, Jan Uher, Václav Vážný a Otakar Vočadlo). Ako posledný profesor českej národnosti odišiel roku 1944 prof. Vladimír Buben. Nový univerzitný zákon premenoval Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu a otváral dvere väčšiemu vplyvu ministerstva školstva a národnej osvety.

V priebehu roku 1944 vojnové udalosti poznamenali aj akademický život na fakulte. Slovensko sa ocitlo v dosahu anglo-amerického letectva, činnosť fakulty ochromovala evakuácia knižných fondov a pri bombardovaní Bratislavy utrpeli značné škody aj priestory fakulty. Po vojne nastala v dejinách fakulty nová etapa. Po skončení vojny bolo prvoradou úlohou odstránenie škôd na budove fakulty, vytvorenie podmienok na začatie výučby v školskom roku 1945/46 a doplnenie učiteľského zboru. Koncom roku 1945 doplnili zbor slovenskí vedci, odchovanci fakulty (Eugen Pauliny, Milan Pišút, Vojtech Budinský-Krička a ďalší). V rokoch 1946-1949 vypomáhali vo výučbe aj profesori z pražskej (Jan Mukařovský, Jan Eisner) a brnianskej univerzity (Frank Wollmann, Jaroslav Ludvíkovský). Fakulta znovu nadviazala na predvojnové demokratické tradície.

Nový režim si nárokoval podriadiť celú vzdelávaciu sústavu i kultúrne aktivity svojim politickým cieľom a ideológii marxizmu. Akademická sloboda štúdia a vedeckého bádania čoskoro prestala existovať a zásahy moci boli tvrdé: z fakulty museli odísť pedagógovia, ktorí neboli ochotní skloniť sa pred komunistickou mocou. V prvej vlne, ktorá prebehla hneď po februárových udalostiach roku 1948, bol jediným postihnutým prof. Daniel Rapant. V ďalšej vlne - september 1948 až jún 1950 - boli uvoľnení zo služieb, alebo mali zakázané prednášať jedenásti učitelia.

Filozofická fakulta v období socializmu

Na vývoj v československej spoločnosti v 60. rokoch, ktorý vyvrcholil roku 1968, nemohla spoločenskovedne orientovaná fakulta nereagovať. K mladej generácii vedcov a pedagógov sa pridali aj starší profesori a spolu so študentmi aktívne participovali na demokratizačnom procese spoločenského života odštartovaného Pražskou jarou. Veľké nádeje a očakávania v tomto smere prerušila vojenská intervencia armád Varšavskej zmluvy koncom augusta 1968. Počas prvých dní okupácie došlo k streľbe a usmrteniu nevinných civilistov aj v bezprostrednom okolí fakulty.

Na fakultu tvrdo doľahol nastupujúci proces „normalizácie“ a previerky začiatkom 70. rokov. Zasiahli študentov i učiteľov, ktorí v dramatických dňoch po 21. auguste 1968 obsadili aulu a protestovali proti vojenskej okupácii našej krajiny. Represálie nedali na seba dlho čakať a viacerí boli vylúčení zo štúdia, respektíve prepustení z fakulty či počas nasledujúcich dvadsiatich rokov odsúvaní v kariérnom raste a vylučovaní z pedagogického procesu.

Budova Filozofickej fakulty UK na Gondovej ulici

Obdobie po Nežnej revolúcii a súčasnosť

Spoločenské zmeny koncom 80. rokov vyústili do Nežnej revolúcie v novembri 1989, ktorá zmietla totalitný režim. Boli to práve študenti a pedagógovia Filozofickej fakulty, ktorí sa najaktívnejšie zapojili do zápasu za presadenie spoločenských zmien po 17. novembri. Pre fakultu znamenal rok 1989 zásadnú a veľmi pozitívnu zmenu. Skončilo sa kádrovanie študentov i zamestnancom straníckymi orgánmi a znovu boli obnovené tradičné akademické práva a slobody - akademická obec si už začiatkom decembra 1989 po dlhých rokoch slobodne zvolila dekana, ktorým sa stal doc. Ivan Slimák, na jar roku 1990 sa konštituoval akademický senát fakulty.

Demokratizácia spoločenského i akademického života po novembri 1989 odštartovala obdobie výrazných zmien aj v živote akademických inštitúcií. Vysokoškolské štúdium sa stalo dostupným väčšiemu množstvu študentov, transformoval sa jeho obsah a v súlade s Bolonským procesom sa etabloval kreditový systém štúdia s cieľom vytvoriť jednotný európsky vzdelávací a výskumný priestor. Rozmanitosťou ponúkaných študijných programov i rozsahom akreditovaných práv si upevnila svoje výsadné celoslovenské postavenie napriek silnejúcemu konkurenčnému tlaku ďalších filozofických fakúlt, ktoré dnes na Slovensku pôsobia.

V posledných dvoch desaťročiach sa na poli vzdelávacích i vedeckých aktivít výrazne zintenzívnila aj medzinárodná spolupráca v rámci programov Erasmus, CEEPUS, bilaterálnych medziuniverzitných zmlúv a rozličných štipendijných a grantových programov (napríklad rámcových vedeckých programov Európskej únie). Od roku 1922, keď ukončil štúdium prvý poslucháč, do súčasnosti fakultu absolvovalo vyše 30 000 študentiek a študentov, ktorí za vyše deväťdesiat rokov prispievali k rozvoju poznania a kultúry na Slovensku i v zahraničí.

V stom akademickom roku 2020/2021 sa na 1. stupni štúdia zapísalo 82 študijných programov a na 2. stupni 57 študijných programov. Na FiF UK dnes študuje okolo 3000 študentov a približne 50 doktorandov. Každý rok fakulta vydáva tri študentské časopisy, ktoré spolu so študentskými vedeckými konferenciami pomáhajú študentom pri príprave na vedeckú prácu. Na FiF UK pôsobí 27 katedier a Studia Academica Slovaca - centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk. Pri štúdiu pomáha študentom so svojou zbierkou aj ústredná knižnica, ktorá získava, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje domáce a zahraničné, vedecké a odborné dokumenty.

Filozofická fakulta je najstaršou humanitnou a spoločenskovednou akademickou inštitúciou na Slovensku. V súčasnosti na nej študuje približne 3000 študentov a pracuje vyše 400 zamestnancov. Vzdeláva a vychováva odborníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied. Pracovníci fakulty sa venujú vedeckej činnosti a publikujú výsledky svojej práce doma i v zahraničí.

Moyzesova sieň, vyzdobená v štýle viedenskej secesie, je súčasťou fakulty od r. 1960, kedy škola začala využívať bývalé veliteľstvo armády. Slávnostná sieň bola postavená pre dôstojnícke kasíno a spoločenské udalosti spojené s pôsobením rakúsko-uhorskej armády v meste. Pred 95. rokmi práve tu vzniklo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku. Sieň sa pre výbornú akustiku využíva ako koncertná a divadelná sála, koná sa tu ples FiF UK, deň otvorených dverí, bakalárske promócie a pod. Bola dejiskom významných stretnutí, napr. zhromaždenia študentov počas revolúcie v Novembri 1989 či návštevy dalajlámu v r. 2016.

Študenti a študentky Filozofickej fakulty UK majú možnosť ubytovania vo Vysokoškolskom meste Ľ. Štúra v Mlynskej doline. Fakulta má v tomto zariadení každoročne ubytovaciu kapacitu cca 900 miest v podobe dvojlôžkových a trojlôžkových izieb.

Medzinárodná výmena patrí medzi priority Univerzity Komenského v Bratislave a jej Filozofickej fakulty. Medzinárodnú spoluprácu realizujeme na základe medzinárodných bilaterálnych dohôd o spolupráci, medzinárodných mobilitných programov, formou účasti na medzinárodných podujatiach či na základe členstva v medzinárodných organizáciách. Erasmus+ je program Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je zameraný na posilnenie zručností, zamestnateľnosti a modernizáciu vzdelávania. Študenti a študentky Filozofickej fakulty UK môžu popri najpopulárnejšom mobilitnom programe Erasmus+ využiť aj iné možnosti mobilít.

Univerzita taktiež ponúka rôzne druhy štipendií: štipendium za vynikajúci prospech, odborné motivačné štipendium, mimoriadne jednorazové štipendium, sociálne štipendiá, tehotenské štipendium a iné.

Na Filozofickej fakulte UK nájdete študentské divadlá a spolky, môžete tvoriť celofakultný časopis Pod čiarou, aktívne sa zapájať do diskusií o aktuálnych témach, užiť si výstavy, podujatia, filmy. Budujeme aj moderné komunitné centrum UniverSaal.

V roku 2021 si pripomíname aj 100 rokov od narodenia prof. PhDr. Bohuslava Novotného, DrSc. (3. 10. 1921 - 31. 10. 1996), ktorý v rokoch 1964 - 1987 viedol a rozvíjal Katedru archeológie. Vychoval silnú generáciu slovenských a českých archeológov. Významne sa zaslúžil o budovanie archeologickej zbierky v Archeologickom seminári, kde sa nachádzajú nálezy zo Slovenska, Európy, Ázie, ale i zaujímavé kúsky z ďalekých končín sveta. V roku 1958 vedenie univerzity rozhodlo o zmene insígnií rektora aj dekanov fakúlt. Namiesto sovy sa symbolom fakulty stala hlava bohyne múdrosti Pallas Atény, pričom jeho súčasťou boli aj maličká sova a hlava medúzy v spodnej časti. Pri príležitosti svojej storočnice sa FiF UK rozhodla zreštaurovať svoje žezlo do pôvodnej podoby a do klenotu vrátiť sovu. Využili sa zachované fotografie z r. 1925.

Psychológia sa v začiatkoch študovala na FiF UK v rámci filozofie. V roku 1926 bol založený Psychologický seminár, ktorý viedol český filozof Josef Tvrdý z Brna. Zo Slovenska musel odísť v r. 1938. Za duchovného otca psychológie na Slovensku je považovaný prof. PhDr. Anton Jurovský, DrSc. Habilitoval sa v roku 1938 prácou „Utváranie osobnosti dieťaťa“ a v roku 1941 sa stal prvým riadnym profesorom psychológie na Slovensku. Jeho kniha „Psychológia“ z r. 1942 bola prvou modernou vysokoškolskou učebnicou všeobecnej psychológie.

Etnografický odbor na FiF UK založil český profesor Karel Chotek (1882 - 1967). Počas pedagogickej činnosti vychoval prvú generáciu slovenských etnografov, medzi nimi R. Bednárika a J. Mjartana. Vo svojej výskumnej činnosti sa venoval materiálnej kultúre, problematike bývania a poľnohospodárstva.

Svätopluk Štúr (1901-1981) bol jeden zo zakladateľov slovenského filozofického myslenia v 20. storočí. Hlásil sa k myšlienkam humanizmu a kritického realizmu. Na FiF UK sa habilitoval v r. 1938. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa v rámci „boja za očistu školstva od buržoáznych pozostatkov a nastolenie marxisticko-leninskej ideológie ako jediného základu všetkej vedeckej a pedagogickej činnosti“ rozbehli politické previerky. Proti prof. Štúrovi v r. 1949 viedli disciplinárne konanie. Prof. Štúr bol odsunutý do Univerzitnej knižnice. Rehabilitovaný bol až v časoch politického odmäku v r. 1968, kedy znova začal prednášať na fakulte dejiny filozofie.

Daniel Rapant (1897-1988), zakladateľ modernej slovenskej historiografie a archivár, bol dekanom Filozofickej fakulty a v r. 1945 rektorom univerzity. Pre svoje demokratické postoje však už hneď po februári 1948 začal mať problémy. Pedagogická činnosť mu bola zakázaná v r. 1950 a tiež bol neskôr odsunutý do Univerzitnej knižnice.

Španielčina sa objavila v ponuke vyučovaných predmetov na fakulte prvý raz v roku 1930. Prvý kurz otvoril český romanista prof. Vladimír Buben a zapísalo sa 15 študentov. V roku 1953 sa k nemu pridal Jozef Škultéty, s ktorým tvorili dvojicu nevyhnutnú pre vyučovanie španielčiny ako diplomového odboru. Vladimír Oleríny bol z fakulty vyhodený v roku 1959, neskôr pracoval v SAV a pôsobil ako prekladateľ a literárny kritik a historik.

Študenti FiF UK boli prvými hýbateľmi zmien na fakultnej i univerzitnej úrovni. Po brutálnom policajnom zásahu 17. novembra 1989 proti študentom v Prahe "...sme počas víkendu 19. novembra vytvorili prvé vyhlásenie vznikajúceho štrajkového výboru na FiF UK a v pondelok 20. novembra sme ho čítali verejne..." Protestné vyhlásenie študentov FiF UK čítali verejne 20. novembra 1989 šiesti študenti najprv vo vestibule budovy UK na okennom parapete.

Absolvent FiF UK a zakladateľ Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka ako hosť Letnej školy SAS v auguste 2019.

Olympijskú medailu získal aj absolvent štúdia žurnalistiky na FiF UK Peter Pospíšil (1944 - 2006). Striebro vybojoval ako člen družstva hádzanárov ČSSR na olympiáde v Mníchove v roku 1972.

Významnou osobnosťou, ktorá študovala a pôsobila na našej fakulte, bola doc. Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905 - 1973), spoluzakladateľka slovenskej umenovedy, výtvarná historička a pamiatkarka.