Absolvent v anglickej firme na Slovensku: Odhaľ tajomstvá úspechu a kariérne príležitosti!

V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s praxou, keď zahraniční zamestnávatelia umožňujú prácu z home officu na Slovensku. Pandémia a rozvoj digitálnych technológií tieto situácie len urýchlili. Spolu s tým však prichádzajú aj daňové a odvodové témy, ktoré je vhodné vopred konzultovať s daňovým poradcom.

Práca pre zahraničnú firmu zo Slovenska prináša špecifické výzvy, najmä ak ide o absolventa, ktorý sa vracia na domáci trh práce alebo začína svoju kariéru. Hoci sa môže zdať, že práca na diaľku je jednoduchá, je dôležité zorientovať sa v právnych, daňových a odvodových aspektoch.

Vznik stálej prevádzkarne

Ak je zamestnanec zamestnaný v zahraničnej firme (napr. v Nemecku), ale prácu vykonáva úplne alebo sčasti zo Slovenska, môže to vyvolať otázku, či na Slovensku takýto výkon činnosti nezakladá existenciu daňovej stálej prevádzkarne pre zahraničného zamestnávateľa. Pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne sú dôležité najmä tieto aspekty:

Miesto odkiaľ zamestnanec vykonáva prácu na Slovensku, napr. kancelária, home office, u zákazníka, u dodávateľa.
Činnosť zamestnanca vykonávaná na Slovensku a jej prepojenosť na hlavnú ekonomickú činnosť zahraničného zamestnávateľa. Jedná sa napr. o podpornú činnosť alebo pracuje zamestnanec na regionálnej/globálnej pozícii.
Obdobie trvania práce zo Slovenska. Jedná sa o jednorazový projekt alebo pravidelnú alebo opakujúcu sa činnosť.

Dôležité je mať na pamäti, že aj práca z home officu zamestnanca, môže za určitých podmienok viesť k slovenskej stálej prevádzkarni zahraničného zamestnávateľa.

Taktiež v praxi môže dôjsť k vzniku stálej prevádzkarne napríklad aj v prípadoch, ak zamestnanci zahraničného zamestnávateľa:

vykonávajú činnosť u jeho slovenského dodávateľa na zabezpečení kvality výrobkov od dodávateľa;
pracujú u zákazníka na vývoji nových produktov, ktoré potom bude vyrábať a dodávať ich zahraničný zamestnávateľ;
pracujú ako obchodní zástupcovia, vyhľadávajú na Slovensku nových zákazníkov a rokujú s nimi o obchodných podmienkach;
zabezpečujú IT podporu, vývoj softvéru alebo analytické služby zo Slovenska pre svojho zahraničného zamestnávateľa alebo iné spoločnosti zo skupiny;
poskytujú online školenie či webináre pre klientov.

Vznik daňovej stálej prevádzkarne znamená povinnosť registrácie na Slovensku, určenie základu dane z príjmu za stálu prevádzkareň a povinnosť viesť mzdovú agendu.

Návrat absolventov a situácia na trhu práce

Hospodárska kríza oberá o prácu nielen ľudí doma, ale aj za hranicami. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa najviac Slovákov vracia z pozície pomocník a nekvalifikovaný zamestnanec. Práve tí to majú v súčasnosti na trhu práce asi najťažšie. Voľné sú totiž už len špecifické miesta so zvláštnymi požiadavkami.

Graf znázorňujúci profesie Slovákov vraciaajúcich sa zo zahraničia

Za posledné tri mesiace vlaňajška sa takýchto migrantov zaevidovalo na úradoch práce vyše tisíc dvesto. Za celý minulý rok ich bolo takmer štyritisíc. Ďalšie silné zastúpené profesie sú pracovníci pri obsluhe strojov a zariadení, ktorých za posledný štvrťrok prišlo 369, ďalej zamestnanci v službách a obchode, ktorých sa zaevidovalo 358 a remeselníci, kvalifikovaní výrobcovia, spracovatelia a opravári - tých sa vrátilo 323. Najčastejšie sú Slováci vracajúci sa zo zahraničia len vyučení alebo majú ukončenú strednú školu. Medzi top trojku pracovných destinácií sa stále radí Česko, Veľká Británia a Maďarsko.

Príchody ustávajú, ale uplatnenie je náročné

Kým ku koncu minulého roka sa príchody Slovákov stupňovali, za prvé dva mesiace tohto roka sa situácia ustálila. Na kežmarský úrad prišlo v januári a vo februári osem ľudí zo zahraničia, ktorí prácu vonku priznali. "Pracovali v gastronómii a stavebníctve. Prišli aj z Poľska z montáže horských bicyklov,“ spresnila Eleonóra Levická z úradu. Spišskonovoveský úrad eviduje od októbra do konca januára 136 ľudí, ktorí prišli pre krízu v zahraničí o prácu. "Prítoky zo zahraničia, najmä z Británie, už slabnú, sú v normále. Problém je však s umiestňovaním na trh práce. Dosahujeme asi dve tretiny minulého roka, ponuky sa veľmi zúžili,“ opisuje situáciu Monika Rusnačková z úradu.

Ľudia prichádzajúci zo zahraničia nie veľmi pokrývajú domáce potreby. Napríklad v okrese Spišská Nová Nová Ves majú voľné špecifické pozície, ktoré vyžadujú odbornosť. "Je tu energetik, obsluha riadiaceho kombajnu, pozície v cestovnom ruchu,“ hovorí Rusnačková. Ľudí v zahraničí teda situácia na Slovenku veľmi domov neláka. Aj to je jeden z dôvodov, prečo príchody ustávajú. Manažér personálnej agentúry AuJob Peter Ulbrik dodáva, že príčinou je aj klesnutý kurz anglickej libry. "Ľuďom, ktorí si tam sporili, sa sem neoplatí prísť,“ vysvetľuje Ulbrik. Zároveň platí, že ak pracovali legálne, oplatí sa im poberať vyššiu zahraničnú podporu.

Ak sa človek vráti zo zahraničia z pozície nekvalifikovaného pomocníka, pre súčasný trh práce nie je veľmi atraktívny. I keď do zahraničia s nejakou odbornosťou odchádzal, tým, že ju nerozvíjal a bol len robotníkom, stratil ju. "Už to nie je absolvent, musí začať odznova,“ hovorí Ulbrik. Ich výhodou už nie je ani znalosť jazyka. Kedysi to bola ich devíza, no dnes majú slušné znalosti aj Slováci bez skúsenosti s prácou vonku. Istým riešením by mohla byť rekvalifikácia alebo založenie živnosti, ktoré v rámci protikrízových opatrení vláda dotuje.

Možnosti podnikania popri zamestnaní

Ste zamestnaný, ale uvažujete nad podnikaním popri práci? V tomto článku preberieme dôležité aspekty podnikania na s.r.o. popri práci zamestnanca pracujúceho na pracovnú zmluvu. Za akých podmienok je možné otvoriť s.r.o. Ako založiť s.r.o.

Vo všeobecnosti platí, že ako zamestnanec v súkromnej sfére, ktorý pracuje na pracovnú zmluvu, môžete podnikať aj keď ste zamestnaný. Ak by mala konkurenčný charakter, bude Vašou povinnosťou si najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 83 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súhlas si vyžiadajte vždy písomnou formou. Ak sa Váš zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní, platí fikcia udelenia súhlasu.

Samotná odvodová povinnosť Vás ako fyzickej osoby bude závisieť od toho, ako si nastavíte vyplácanie odmeny/zisku vo Vašej spoločnosti. Vo svojej spoločnosti sa môžete rozhodnúť, že sa zamestnáte a budete si vyplácať mzdu, prípadne pravidelnú alebo nepravidelnú odmenu. V prípade vyplácania mzdy bude musieť Vaša spoločnosť zrážať odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne rovnako ako pri bežnom inom zamestnancovi. Takisto Vaša s.r.o. bude musieť platiť odvody zamestnávateľa.

Namiesto vyplácania mzdy sa môžete rozhodnúť, že uzatvoríte s firmou zmluvu o výkone funkcie a budete si vyplácať odmenu. Vo svojej vlastnej s.r.o. nemusíte byť zamestnaný. Ako spoločník máte nárok na podiel z vytvoreného zisku spoločnosti (dividenda). Aby Vám mohol byť vyplatený podiel zo zisku, tak musia byť splnené určité podmienky. Najprv z dosiahnutých výnosov musia byť doplnené jednotlivé fondy, napr. fondy tvorené zo zisku. O rozdelení zisku následne musí rozhodnúť valné zhromaždenie, resp. jediný spoločník. Podiel na zisku si viete vyplatiť najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom Vaša spoločnosť zisk dosiahla. Z podielu na zisku dosiahnutého v roku 2025 máte povinnosť zaplatiť jednorazovú daň z dividend vo výške 7%. Ak máte iné zamestnanie ako vo vlastnej s.r.o., Vaša s.r.o. samozrejme musí z dosiahnutého zisku zaplatiť daň z príjmu. Ale vy ako fyzická osoba, ak v príslušnom roku nedosiahnete nárok na žiadnu odmenu/mzdu, ani podiel na zisku, nebudete musieť v danom roku odvádzať ako spoločník a konateľ s.r.o. Vaše zamestnanie nijako nesúvisí s daňovou povinnosťou Vašej spoločnosti.

Povinnosti a registrácie

Keďže ide o pomerne náročné úkony, väčšina zahraničných spoločností na tieto úkony splnomocní účtovnú spoločnosť, ktorá všetky úkony zastreší. Na zastupovanie je potrebná notársky overená plná moc a výpis z obchodného registra spoločnosti. Samotná registrácia potom môže prebehnúť elektronicky, čo zjednoduší a zrýchli celý proces.

Ako rýchlo založiť s.r.o. na Slovensku

Predtým, ako začne zamestnanec pracovný pomer, sa musí spoločnosť zaregistrovať v Sociálnej poisťovni ako zahraničný zamestnávateľ a prihlásiť svojho prvého zamestnanca, najneskôr deň pred začiatkom pracovného pomeru. Pri zdravotnej poisťovni je postup podobný, ale zamestnanec má možnosť voľby poisťovne z troch možných (Všeobecná zdravotná poisťovňa, UNION, Dôvera). Do zamestnancom zvolenej poisťovne sa opäť najskôr musí prihlásiť zamestnávateľ a následne prihlási svojich zamestnancov, najneskôr do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.

Práca na diaľku a jej benefity

V Spojenom kráľovstve beží polročný experiment so 73 firmami, ktoré zamestnávajú viac ako 3 300 zamestnancov. Až 88 percent respondentov uviedlo, že takáto forma pracovného času funguje pre ich podnikanie dobre. 46 percent tvrdí, tvrdí, že pracovná produktivita sa udržala na približne rovnakej úrovni, zatiaľ, čo 34 percent uvádza, že sa mierne zlepšili a 15 percent hovorí, že sa zlepšili výrazne.

Belgicko robí revolúciu. Vedúci 4 Day Week Global Joe O'Connor komentoval výsledky pozitívne. „Vidíme, že pre mnohé spoločnosti je nábeh na nový systém veľmi pohodlný. Jednou zapojenou firmou je aj Trio Media. Jej šéfka Claire Daniels hovorí, že s prebiehajúcim testom sú zatiaľ extrémne spokojní. Nicci Russell zo spoločnosti Waterwise, ktorá učí ako šetriť s vodou, tvrdí, že zatiaľ to u nich prebieha hladko. „Zo začiatku to nebola prechádzka ružovou záhradou, no to nie je žiadna veľká zmena,“ tvrdí. Aj keď spúšťali jeden väčší projekt, popasovali sa s ním a teraz sú spokojní. „Všetkým sa nám páči byť v práci o deň menej, vraciame sa do nej späť viac oddýchnutí. Zákazníci anglickej firmy Allcap nepocítili žiadnu zmenu, povedal pre The New York Times šéf strojárenskej firmy Mark Roderick.

Portál BBC priniesol informácie z experimentu na Islande, ktorý sa odohral medzi rokmi 2015 až 2019. Štúdia priniesla dve zistenia. Prvým je, že aj napriek tomu, že sa ich pracovný týždeň skrátil zo 40 hodín týždenne na 35 alebo 36 hodín bez zníženia platov, tak ich produktivita zostala rovnaká, dokonca sa v niektorých prípadoch zvýšila. Kvalita služieb tiež zostala nezmenená.

Na Slovensku si skrátený pracovný týždeň od januára minulého roka vyskúšala spoločnosť NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a investíciami. Preniesli ho pre zamestnancov ako voliteľný benefit, ktorý mal trvať pol roka. Pilotnú fázu analyzovali a vyhodnocovali. Keďže išlo o dobrovoľný benefit, zamestnanec sa mohol rozhodnúť, ktorú formu práce zvolí. Fungovanie nastavili tak, aby bola vo firme každý deň splnená kompletná agenda. Čo v praxi znamenalo, že časť ľudí pracovala od pondelka do štvrtka a časť od utorka do piatka. Zamestnanci si mohli vybrať, či budú pracovať 4 dni, ale 9,7 hodiny denne.

Nový model však považujú za úspešný, vďaka viacerým ukazovateľom. Sú nimi napríklad work-life balans (rovnováha medzi súkromným a pracovným životom) v rámci zamestnávateľského prieskumu angažovanosti, fluktuácia, počet sťažností a plnenie celofiremných kľúčových ukazovateľov výkonnosti, uviedla Daniela Tomášková z NN. Pričom ďalej dodáva, že vďaka internému zamestnaneckému prieskumu zistili, že 70 percent z nich považuje štvordňový pracovný týždeň za dobrý krok pre celkový rozvoj spoločnosti. Takáto forma pracovného času nemala negatívny vplyv ani na efektivitu zamestnancov, a ani na kvalitu servisu.

Slovenský zákonník práce nikomu nezakazuje pracovať menej. Hovorí len o maximálnom limite týždenného pracovného času. Na Slovensku by mali zamestnanci za týždeň odrobiť najviac 40 hodín týždenne. Z uvedeného pravidla najviac týždenne odpracovaných 48 hodín existujú aj výnimky. Tie väčšinou súvisia s charakterom práce alebo vekom zamestnanca.