Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (Somatopédia - TPCHZO) je vedný odbor, ktorý skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Zameriava sa na ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.
Definícia jedincov TPCHZO
Telesne postihnutý jedinec je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity a abnormality.
Chorý jedinec je jedinec v stave choroby. Choroba predstavuje poruchu rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Choroby môžeme rozdeliť na viacero skupín: choroby tráviaceho systému, choroby dýchacieho systému, choroby srdcovo - cievneho systému, choroby pohybového systému, choroby nervového systému, choroby pohlavného systému, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, choroby kožné, krvné, onkologické a podobne.
Zdravotne oslabený jedinec je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu. Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach, v ktorých okrem úpravy zdravotného stavu získavajú v rámci školskej a mimoškolskej edukácie pozitívny vzťah k pohybu, primerané sebavedomie, zlepšenie sociálnych vzťahov.
Spoločné znaky edukácie TPCHZO
Edukácia TPCHZO je podmienená tromi spoločnými základnými znakmi:
- Poruchy hybnosti: Môžu byť primárne (následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod.) alebo sekundárne (ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb).
- Poruchy vyššej nervovej činnosti: Majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
- Psychické osobitosti: Vyskytujú sa najmä v emocionálnej oblasti, v oblasti sebavedomia a sociability.
Vrodené a získané telesné postihnutia
Detská mozgová obrna (DMO)
Detská mozgová obrna (DMO) je porucha hybnosti, ktorá vzniká v dôsledku mozgového poškodenia. Môže mať spastickú, nespastickú (hypotonickú, dyskinetickú) formu. Pridružené poruchy DMO zahŕňajú poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsiu, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, dýchania a obmedzenie sociálnych kontaktov.
Vrodené poruchy vývinu končatín (Dysmelie)
Dysmelie sú poruchy vo vývine končatín, ktoré vznikajú medzi 20. - 46. dňom tehotenstva. Vyskytujú sa pri nich pridružené poruchy, najmä skoliózy.
Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením
Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a centrálneho nervového systému sa v traumatológii považujú poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy a mentálna retardácia. Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to parézy (čiastočné ochrnutia) a plégie (úplné ochrnutia). Medzi konkrétne typy úrazov mozgu a miechy patria otras mozgu (zdravotný stav je obvykle nezvratný), stlačenie mozgu (dôsledky sú trvalé), pomliaždenie mozgu (dôsledky sú trvalé) a krvácanie do mozgu a miechy.
Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia
Amputácie: Oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela. Rozoznávame amputáciu primárnu (včasnú) - hneď po úraze, amputáciu sekundárnu (volenú) - s amputáciou treba počkať, a amputáciu terciárnu (neskorú) - kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe. Príčinou amputácií sú úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.
Svalové ochorenia: Spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva. Progresívna svalová dystrofia sa vyznačuje degeneratívnym rozpadom svalstva, ktorého príčinou je chromozómová porucha.
Druhy zdravotného oslabenia
Obezita (tučnota): Znamená nadmerné hromadenie tuku predovšetkým v podkožnom väzive. Telesná hmotnosť sa môže zvýšiť o 10 až 100% i viac, ako je jej primeraná hodnota. Tento stav vzniká pri nevhodnom režime výživy, pri prejedaní sa, len zriedka sú príčinou poruchy žliaz s vnútornou sekréciou. Tučnota spôsobuje zmeny vo fyzickej, psychickej a spoločenskej sfére postihnutých. Postihnutí sa buď stiahnu do seba a stanú sa zatrpknutými alebo sa agresívne bránia.
Asténia: Je celková telesná slabosť, pocity slabosti, úzkosti.
Psychické osobitosti TPCHZO
Edukácia TPCHZO je podmienená ich poruchami hybnosti, ako aj odchýlkami v psychickom vývine. Postihnutím rozlišujeme medzi tými, ktorí v neskoršom období vývinu osobnosti prežili traumu, spojenú s nadobudnutím telesnej chyby. Najčastejšie uvádzanou črtou je komplex menejcennosti. Ďalej nasleduje pocit izolácie, osamelosti a odlišnosti, prejavy pasivity a pesimizmu, neprimeraný strach, slabšia prispôsobivosť, veľké výkyvy v emocionalite, skôr kritický a citovo chladnejší ako priateľský vzťah k iným.
Mentálna úroveň jedinca: Popri zdravotnom stave je základnou podmienkou jeho edukácie. Títo žiaci dosahujú normálnu mentálnu úroveň alebo jej dolnú hranicu až mentálne postihnutie, alebo majú nadanie v určitej oblasti. Od mentálne postihnutých sa odlišujú jedinci, u ktorých so zreteľom na zdravotný stav nastalo oneskorenie mentálneho vývinu. Osobitnú skupinu tvoria žiaci s tzv. špecifickými psychickými deficitmi, ktorí dosahujú takmer normálnu mentálnu úroveň, majú však primárne narušené jednotlivé mentálne funkcie.
Schopnosť dorozumievania: Súvisí predovšetkým s poruchami motoriky reči, so senzorickými poruchami alebo s mentálnou retardáciou, najmä detí s DMO. Je to problém izolovaných detí v domácom prostredí alebo aj v zdravotníckom zariadení, ak nie je zabezpečená potrebná edukačná starostlivosť.
Reaktívne psychické zmeny: Sú psychickými následkami telesnej chyby, choroby, pôsobenia medikamentov, celého liečebného režimu, izolácie od rodiny a prirodzeného prostredia. Tieto psychické zmeny súvisia s negatívnymi skúsenosťami v sociálnych kontaktoch a s uvedomovaním si dôsledkov vlastného postihnutia. Prejavujú sa v oblasti poznávacích procesov, v emocionálnej aj vôľovej oblasti, čo sa nepriaznivo odráža v edukačnej činnosti a v celkovom správaní jedinca.
Osobitosti edukácie TPCHZO
TPCHZO je proces cieľavedomého a systematického pôsobenia na ich osobnosť v rôznych obdobiach ich vývinu, pričom treba rešpektovať ich vekové, somatické a psychické osobitosti súvisiace s postihnutím.
Pohybová výchova detí s DMO
Špecifické postavenie má pohybová výchova detí s DMO v predškolskom veku. Vychádza z kinezioterapie (z gréc. kinézis - pohyb), ktorá je súčasťou liečebnej rehabilitácie, pričom hlavným prostriedkom liečby je pohyb. Kinezioterapia sa praktizuje u detí s DMO v najútlejšom veku. Obsahuje viacero metód, nazývaných podľa ich autorov (Vojtova, Kabátová, Bobathových a ďalšie). Reflexológia má okrem využitia v lekárskej praxi nezastupiteľné miesto aj v edukácií detí s DMO. Uplatňovanie reflexnej teórie v edukácií detí s DMO rozpracoval Kábele, ktorý vyslovuje požiadavku súčasného rozvoja hybnosti a reči na základe zásad pohybovej výchovy: vývinu, reflexnosti, rytmizácie hybnosti a reči, komplexnosti, kolektívnosti, primeranosti a individuálneho prístupu.
Zásady pohybovej výchovy podľa Kábeleho
- Zásada vývinu: Požaduje, aby nácvik pohybových a rečových schopností detí s DMO postupoval podľa ontogenetického vývinu týchto funkcií. Dbať na prirodzený pohyb hybnosti a reči, nenútiť dieťa do ďalších činností, pokým nezvládne uskutočniť predchádzajúce.
- Zásada reflexnosti: Požaduje využívať polohové a pohybové reflexy pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO.
- Zásada rytmizácie: Využíva priaznivý vplyv rytmu pri nácviku pohybových a rečových zručností detí s DMO. Rytmizáciou reči sa docieľuje zmiernenie kŕčovitosti a ťažko potlačiteľných mimovoľných pohybov.
- Zásada komplexnosti: Umožňuje viaczmyslovo pôsobiť na dieťa prostredníctvom sluchových, zrakových, polohových a pohybových podnetov.
- Zásada kolektívnosti: Vyžaduje, aby sa cvičenie reči a hybnosti u detí s DMO realizovalo v detskom kolektíve, nie individuálne s jedným dieťaťom, ako je to bežné v logopedickej praxi.
- Zásada primeranosti a individuálneho prístupu: Treba uplatňovať v celom nácviku pohybových a rečových schopností detí s DMO.
Ďalšie aspekty výchovnej rehabilitácie
- Výchova k pohybu: Zahŕňa rozvoj jemnej motoriky (prsty, ruky, ramená, manipulačné schopnosti), hrubej motoriky (chôdza, lezenie, státie), motoriky artikulačných orgánov, mimiky. Cieľom je vzbudiť záujem, zvýšiť aktivitu, viesť ich k prežívaniu radosti.
- Výchova k citovej a sociálnej adaptácii dieťaťa: Základy sa kladú v rodine, predovšetkým sa podieľa matka. Ciele: posilňovať pocit istoty, rozvíjať vzťah k iným deťom, pestovať lásku a sympatie k človeku.
- Výchova k poznaniu, mysleniu, reči: Cieľ: rozvíjať pociťovanie, vnímanie, pamäť, pozornosť, predstavivosť, myslenie, reč.
- Výchova rozvíjania návykov sebaobsluhy a manipulačných schopností: Cieľom sebaobsluhy je urobiť dieťa nezávislým vo všetkých denných potrebách. Cieľom manipulačných schopností je rozvíjanie úchopu a manipulácie s predmetmi rôzneho tvaru a konzistencie.
- Výchova akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie: Akceptovanie je motivačná tendencia, ktorá vedie postihnutého k emocionálnemu, poznávaciemu a neskôr i praktickému využitiu všetkých životných možností a obmedzení. Nonakceptácia znamená, že jedinec sa neprispôsobí zmeneným životným podmienkam.
- Výchova rozvíjania hudobných a výtvarných schopností: Hudobná výchova detí s DMO má výchovný i zdravotný význam, uvoľňuje svalové napätie a rozvíja hudobnosť. Cieľom výtvarnej výchovy je rozvoj spontánnej tvorivosti a vyvolávanie radosti z výtvarného prejavu, dôležité je oboznámiť deti s výtvarným materiálom.
Pomôcky pre TPCHZO
Zaraďujeme sem pomôcky určené na:
- Sebaobsluhu (napr. špeciálny príbor)
- Vzdelávanie (napr. pomôcky na písanie)
- Zamestnanie
- Lokomočné pomôcky (napr. špeciálne vozíky, trojkolky)
- Rehabilitačné a ortopedické pomôcky
Rehabilitačné pomôcky upravujú orgánový defekt alebo úplne alebo čiastočne obnovujú funkciu orgánu a slúžia na uľahčovanie nácviku rôznych úkonov.
Ortopedické pomôcky (protézy) dopĺňajú alebo nahrádzajú stratené alebo poškodené (nevyvinuté) časti tela, resp. orgánu.
Komplexná rehabilitácia (KRS)
Rehabilitácia je uspôsobenie alebo znovu uspôsobenie dieťaťa, ktoré je od narodenia telesne alebo zdravotne postihnuté, alebo dieťa, ktoré toto postihnutie získalo v priebehu života. Slovo „komplexná“ znamená úplná a označuje prístup k dieťaťu z pozície viacerých odborov, z oblastí, ktoré majú vplyv na kvalitu života dieťaťa.
KRS zahŕňa komplexné a koordinované využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na skvalitnenie života dieťaťa s telesným postihnutím. Cieľom KRS je spoločenské začlenenie alebo znovu začlenenie dieťaťa s telesným postihnutím do spoločnosti.
Zložky komplexnej rehabilitácie
- Výchovná rehabilitácia
- Pracovná rehabilitácia
- Sociálna rehabilitácia
Všetky tieto zložky sú významovo rovnocenné, avšak u jednotlivých postihnutí nie sú rovnako zastúpené.
Liečebná rehabilitácia
V širšom zmysle sa chápe ako celá zdravotnícka starostlivosť o telesne a zdravotne postihnutých. Smeruje k vyliečeniu choroby, k úprave zdravotného stavu, k odstráneniu alebo zmierneniu orgánového alebo funkčného defektu a k vytvoreniu priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Zahŕňa diagnostickú činnosť (výkony spojené s určením správnej diagnózy) a určenie programu liečby (stanovenie postupu pri liečbe). Túto oblasť KRS zabezpečujú lekári a zdravotné sestry.
V užšom zmysle zahŕňa v sebe komplex liečebných postupov v oblasti rehabilitácie. V procese liečebnej starostlivosti sa indikujú rôzne terapie: chirurgická, medikamentózna, dietetická, fixačná, protetická, režimová. Medzi najviac prepracované liečebné postupy patrí fyzioterapia, kinezioterapia, ergoterapia.
Fyzioterapia
Predstavuje súbor postupov, v ktorých sa využívajú prírodné prostriedky ako elektrina, teplo, voda, žiarenie, vzduch. Sú to elektroterapia, hydroterapia, balneoterapia, fytoterapia, klimatoterapia.
Kinezioterapia
Ide o terapiu založenú na pohybe. Je to liečebno-rehabilitačná, relaxačná a náučná metóda, ktorá sa opiera o symbiózu pohybu zvieraťa a človeka. Napomáha dieťaťu s telesným postihnutím osvojovať si vnemy vyplývajúce z pohybu.
Head Control Basics: Exercises for a Child with Cerebral Palsy #005
Ergoterapia
Využíva ako terapeutický prostriedok prácu alebo nejakú činnosť. Môže byť zameraná na kondíciu (kondičná ergoterapia), ergoterapia zacielená na postihnutú oblasť, na pracovné zaradenie, na výchovu k sebestačnosti.
Výchovná rehabilitácia
Zahŕňa oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Deti s telesným postihnutím sa vzdelávajú v špeciálnych školách alebo v dnešnej dobe sa integrujú - zaraďujú sa do bežných - kmeňových škôl. Dôležitou otázkou pri stanovovaní cieľa pri výchove a vzdelávaní detí s telesným postihnutím je určenie reálneho stropu, ktorý pri danom postihnutí môže dieťa dosiahnuť. Určenie stropu vychádza z podrobnej analýzy zdravotného stavu dieťaťa, z jeho osobnostných a psychických predpokladov a daností. Toto určenie zohľadňuje možnosti a podmienky, ktoré sa poskytujú telesne a zdravotne postihnutým. Výchovná rehabilitácia predstavuje jeden zo základných predpokladov prípravy dieťaťa s telesným postihnutím pre život.
Pracovná rehabilitácia
Zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu, ktorá zahŕňa uplatnenie telesne a zdravotne postihnutých v zamestnaní. Je jedným z významných opatrení, ktoré zabezpečujeme pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Smeruje k tomu, aby mohli telesne a zdravotne postihnutí jedinci vykonávať dovtedajšie prípadne iné vhodné zamestnanie. Zahŕňa prípravu na prácu a umiestnenie do zamestnania.
Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou je ten, kto má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia. Občania so zdravotným postihnutím sú aj poberatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom. V pracovnej rehabilitácii sa uskutočňuje starostlivosť o tých telesne a zdravotne postihnutých, ktorí ešte nenadobudli pracovnú kvalifikáciu a jednak o tých telesne a zdravotne postihnutých, ktorí už boli zapojení do pracovného procesu, avšak v dôsledku zmeny zdravotného stavu sa zmenila aj ich pracovná schopnosť.
Sociálna rehabilitácia
Prispôsobuje postihnutého jedinca na to, aby sa realizoval v práci, v rodine, aby sa vedel uplatniť v bežnom kontakte s ľuďmi. Sociálna rehabilitácia je integrujúcou zložkou liečebnej, výchovnej aj pracovnej rehabilitácie. Spoločenská integrácia je najvyšším stupňom socializácie postihnutého človeka.
Stupne socializácie
- Integrácia: Je úplné zapojenie postihnutého jedinca do pracovného a spoločenského života. Jedinec je úplne samostatný a nezávislý.
- Adaptácia: V nej sa postihnutý jedinec dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých okolností a ohľadov.
- Utilitácia: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
- Inferiorita: Postihnutý jedinec nie je schopný socializácie, žije akoby mimo spoločnosti.
Jedinci postihnutí od narodenia a v detstve
Ich sociálny vývin je podmienený výchovou v rodine a v prostredí, v ktorom žijú dlhšiu dobu. Postihnuté dieťa potrebuje kontakt s prostredím mimo špeciálneho zariadenia a ten má byť zabezpečený do takej miery, do akej to dovoľuje zdravotný stav dieťaťa. Pri dlhodobom pobyte v špeciálnom zariadení hrozí, že sa objavia problémy so začlenením sa do spoločnosti. Nedostatok skúseností so spoločenským kontaktom so zdravými ľuďmi spôsobujú značné ťažkosti v spoločenskom zapojení. Podobné problémy sa vyskytujú aj u detí s dlhotrvajúcimi chorobami, ak sú opakovane hospitalizované.
Jedinci postihnutí v dospelosti
Predstavujú osobitnú problematiku sociálnej rehabilitácie, pretože už zastávali...
Špeciálno-pedagogické zásady
Výchovná rehabilitácia je súhrn takých aktivít špeciálno-pedagogického charakteru, ktoré sú v konečnom dôsledku zamerané na socializáciu jedinca, spôsobujú pozitívne zmeny v stave vychovanosti a vzdelanosti, tieto podnecujú alebo odstraňujú prípadné prekážky pri ich dosahovaní, pričom podporujú terapeutické aktivity a majú aj psychoterapeutické poslanie. Do výchovnej rehabilitácie sa zaraďuje: špeciálna edukácia; špeciálna stimulácia; korekcia; reedukácia; kompenzácia.
Pri výchovnej rehabilitácii je potrebné pridržiavať sa istých zásad, ktoré uľahčujú a zvyšujú rehabilitačný efekt. ŠP môžu uplatniť tieto kategórie zásad: všeobecne pedagogické; všeobecne didaktické; špeciálno-pedagogické; špeciálno-didaktické.
Zásady F. Kábeleho
F. Kábele pracoval v Piešťanoch s telesne postihnutými, bol profesor a docent v Prahe. Napísal diela ako „Telesná výchova pre telesne postihnutých“, „Somatopédia“. Pracoval v oblasti logopédie a športových hier pre telesne postihnutých. Napísal „ŠP pre výchovných poradcov“ (1980 Praha). K špeciálno-pedagogickým zásadám priraďujeme:
- Zásada prevencie: Požaduje, že sa vhodnými preventívnymi opatreniami má predchádzať vzniku postihu (výchovné, liečebné, sociálne a reparačné opatrenia).
- Zásada komplexnosti: Spoločná starostlivosť o postihnutých zabezpečená vo všetkých jej zložkách a oblastiach komplexnej rehabilitačnej starostlivosti (zdravotná, sociálna, psychologická, právna, technická, ekonomická).
- Zásada jednotnosti: Koordinované riadenie starostlivosti.
- Zásada dispenzarizácie: Požaduje, aby každý postihnutý jedinec bol evidovaný a sledovaný po celý život, poskytovaná celoživotná rehabilitačná starostlivosť, kontrola zdravotného stavu, poradenská starostlivosť.
- Zásada optimálneho prostredia: Jedinec hraničného pásma bol pri reedukačnom a rehabilitačnom pôsobení zaradený do výchovno-vzdelávacieho zariadenia, kde má kvalitnejšie podmienky pre svoj rozvoj.
- Zásada socializácie (resocializácie): Všetka starostlivosť bola zameraná k zaradeniu a návratu postihnutého do spoločenstva pracovného prostredia.
Zásady podľa Kollárovej
Kollárová napísala skriptá Somatopédia I, kde sú základné otázky výchovy telesne chorých, didaktika telesne chorých a teória výchovy.
- Zásada čo najskoršej špeciálnej výchovy: Jedincovi postihnutému špeciálne výchovné opatrenia od najskoršieho veku, keď je jeho nervový systém korektný, kým sa dá napraviť.
- Zásada korekcie: Celá špeciálna výchovná činnosť zameraná na odstraňovanie a úpravu tých porúch u postihnutého, ktoré sú reparabilné výkonnými funkciami (poruchy, priestupky, nesprávne držanie tela).
- Zásada reedukácie: Požaduje, že sa majú v špeciálnej výchove používať poškodené, menej poškodené, zvyškové funkcie, že sa má obnovovať ich činnosť.
- Zásada kompenzácie: Že sa majú nahradzovať v špeciálnej výchove používať poškodené funkcie zdravými.
Zásady logopédie
- Zo správneho rečového vzoru - každý, kto komunikuje s dieťaťom by mal poskytovať bezchybný rečový vzor.
- Z minimálnej akcie - s dieťaťom sa rozpráva tak hlasno, ako je úmerné stupňu jeho sluchového postihnutia.
- Zo substitúcie - t.j. neopravovať chybnú výslovnosť hlásky, ale vyvodzovať ju ako novú a pod.
Ďalšie špeciálno-pedagogické zásady
Pri rozvíjaní pohybových a dorozumievacích schopností detí s detskou mozgovou obrnou (DMO) alebo s viacnásobným postihnutím, s poruchami rečí alebo hybnosti, alebo intelektu uvádza Kábele tieto zásady: vývojovosti; reflexnosti; rytmizácie hybnosti a reči; komplexnosti; kolektívnosti; primeranosti; individuálneho prístupu.
K všeobecným zásadám možno priradiť ďalšie:
- Kompenzacionalizácia: Zamerané na využívanie a rozvoj kompenzačných mechanizmov postihnutého jedinca.
- Ortofunkcionalizácia: Vytváranie a rozvíjanie správnych funkcií postihnutého jedinca.
- Hyperemocionalizácia: Uvoľňovanie tenzií, stavov napätia u postihnutých jedincov.
- Substitucionalizácia: Nahrádzanie poškodených senzorov, kanálov a iných.
- Synergetizácia: Spájanie podnetov a reakcií do celkov v záujme vyvolania väčších účinkov.
Zásady podľa P. Moora
P. Moor (švajčiarsky pedagóg) vo svojej Heilpädagogike uvádza:
- „Najprv poznaj, potom vychovávaj“.
- „Nie proti postihnutému, v prospech neho sa zameraj“.
- „Nielen postihnutého, ale aj jeho okolie vychovávaj“.
- „Najprv sa postaraj potom vychovaj“.
Poznanie dieťaťa, rodiča, prostredia, zdravotného stavu, psychologické vyšetrenie.
Výchovná rehabilitácia je kľúčovou zložkou komplexnej rehabilitácie, ktorá sa zameriava na výchovu a vzdelávanie jedincov s telesným postihnutím, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO). Cieľom je zabezpečiť ich optimálny rozvoj a integráciu do spoločnosti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výchovnú rehabilitáciu v kontexte špeciálnej pedagogiky TPCHZO.
tags: #zlozky #vychovnej #rehabilitacie #specialna #pedagogika
