Pedagogika je veda o výchove detí a mládeže, ktorá skúma zámerné, pozitívne ovplyvňovanie vývinu osobnosti. Pojednáva o podstate, zákonitostiach a úlohách výchovy a vzdelávania. Základnou úlohou pedagogiky je odhaľovať podstatu a zákonitosti výchovných procesov a javov.
V slovenskej a českej literatúre sa pedagogika bežne chápe ako veda o výchove, v anglosaských krajinách chápu pedagogiku ako činnosť učiteľov. V zahraničnej literatúre, najmä v spomínaných anglofónnych krajinách je označenie pedagogika používané v užšom ponímaní ako v našom stredoeurópskom priestore. Pedagogika (ang. Pedagogy) sa v anglicky písanej literatúre definuje ako veda o vyučovacích metódach, skúma, ako možno realizovať ciele vzdelávania, ako realizovať sprostredkovanie vedomostí alebo podporu a rozvoj zručností a charakterových vlastností. Uvedenému užšiemu definovaniu v našej odbornej literatúre zodpovedajú už konkrétne pedagogické disciplíny (napr. didaktika, metodika apod.). To čo je u nás označované ako pedagogika sa v zahraničí prekladá ako „Educational Theory“, „Education Sciences“.
Pojem pedagogika je etymologicky gréckeho a latinského pôvodu (starogr. pais - chlapec, dieťa agó - vediem, paidagógos - otrok, ktorý sprevádzal deti svojho pána na cvičisko a do školy, paidagógiké téchné - umenie výchovy; lat. paedagogus - nielen otrok, ktorý sprevádza deti, ale s posunutým významom i učiteľ, vychovávateľ). Uvedené pojmy sa používali už od staroveku, ale pedagogika ako veda vznikla až v 19. storočí oddelením od filozofie.
Za zakladateľa modernej pedagogickej teórie považujeme Johanna Friedricha Herbarta (1776 - 1841). Jeho Všeobecná pedagogika odvodená z cieľa výchovy (1806) a Náčrt pedagogických prednášok (1835) naznačili štruktúru a predmet samostatnej vednej disciplíny - pedagogiky. Herbartovo poňatie pedagogiky je založené na praktickej filozofii (etike), ktorá pomáha určiť výchovné ciele a na psychológii, ktorá pomáha určiť prostriedky výchovy. Vedu o výchove rozdelil na pedagogiku teoretickú, ktorej predmetom sú možnosti, prostriedky a inštitúcie výchovy a na pedagogiku praktickú, ktorej predmetom je vedenie (ovládanie), vyučovanie a mravná výchova.
Jednoduchšie môžeme uviesť, že pedagogika je veda o zákonitostiach výchovy a vzdelávania a jej predmetom je skúmať a zovšeobecňovať skúsenosti z výchovy a vzdelávania detí, mládeže.
Predmet pedagogiky
Keďže edukačný proces je mnohostranne podmienený môžeme uviesť všeobecnejšie východiská pre formulovanie predmetu pedagogiky. Ide o dve základné stránky:
- Javy organicky patriace vede o výchove, ktoré neskúma žiadna iná veda. Je to najmä vytyčovanie cieľov a konkretizácia obsahu výchovy a vzdelávania, vymedzenie metód a prostriedkov a skúmanie organizačných foriem.
- Javy, ktoré súvisia s výchovou a sú predmetom skúmania aj iných vied.
Lepšia dostupnosť a adresnosť pomoci učiteľom, skvalitnenie ponuky vzdelávania, či posilnenie odbornej spôsobilosti pre modernejšie školstvo je cieľom vzniku Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM).
Zhoršenie stavu životného prostredia, ubúdajúce zásoby neobnoviteľných zdrojov a globálne otepľovanie sú dlhodobo celosvetovými výzvami. Na tie musíme reagovať už od detstva. Aj preto sa environmentálne témy stanú súčasťou povinného vzdelávania.
Študijné programy v oblasti pedagogiky
Pedagogika je humanitná a sociálna veda, ktorá v podmienkach svetového trendu rozvoja celoživotného vzdelávania je zvýznamnená na všetkých stupňoch štúdia (post-sekundárneho a terciárneho).
Bakalársky stupeň štúdia (Bc.)
Štandardná dĺžka štúdia: 3 roky.
Absolvent neučiteľského jednoodborového štúdia Pedagogiky je systematicky pripravovaný na profesijné pôsobenie ako:
- lektor ďalšieho vzdelávania,
- lektor v práci s mládežou, či metodik práce s mládežou,
- projektový manažér v oblasti vzdelávania a výchovy,
- výskumný pracovník v štátnej i súkromnej sfére (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, CVTI, NIVAM, ŠIOV a pod.) vo firmách, či v inštitúciách tretieho sektora s pedagogickým zameraním,
- kariérový špecialista vo firmách, organizáciách a štátnych, verejných i súkromných inštitúciách, či inštitúciách tretieho sektora a iných kultúrno-osvetových zariadeniach.
- sociálny pedagóg, sociálny andragóg v preventívnych a poradenských centrách a v oblasti prevencie a reedukácie v sociálnych ústavoch, v humanitárnych organizáciách a inštitúciách, v nápravno-výchovných zariadeniach, ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, oddelenia sociánej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, práca s nezamestnanými i v školách ako asistent pedagóga.
Po absolvovaní ďalšej prípravy absolventi môžu pracovať ako probační a mediační úradníci. V rámci štúdia v spolupráci s obetavými odborníkmi v praxových inštitúciách spoločne kladieme dôraz aj na získavanie priamych skúseností z praxe.
Magisterský stupeň štúdia (Mgr.)
Absolventi odboru PEDAGOGIKA (2. stupeň) dokážu vykonávať samostatne náročnejšie práce pre aplikovaný edukačný výskum, práce v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb a sú schopní pracovať ako vysokokvalifikovaní profesionálni vychovávatelia, voľnočasoví pedagógovia a sociálni pedagógovia, ako aj pedagogickí poradcovia, výskumníci a riadiaci pracovníci.
Doktorandský stupeň štúdia (PhD.)
Príbuzný odbor Odborová didaktika - iba v rámci doktorandského stupňa štúdia pre absolventov magisterského štúdia odborov 1.1.1 a 1.1.2.
Konceptuálny a empirický výskum vybraných vedeckých problémov a hypotéz v odborovej špecializácii. Vzťahy medzi článkami inovačného cyklu. Tvorba a využitie vedeckého poznania.
Kľúčové kompetencie a gramotnosti
Máme tendenciu k porovnávaniu systému kompetencií, gramotností/spôsobilostí dieťaťa primárneho/základného vzdelávania a dieťaťa v školskom zariadení. Sme náchylní používať vzorec, podľa ktorého máme nadväzovať vo výchovno-vzdelávacej činnosti na vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré dieťa získa v škole. Súhlasíme s tým, že vychovávateľ/vychovávateľka má byť oboznámený so vzdelávacím programom školy a profilom absolventa primárneho/základného vzdelávania, aby mohol rozvíjať a formulovať kompetencie detí/žiakov vo výchovno-vzdelávacom zariadení, ktoré je súčasťou danej školy.
Súhlasíme s Novotnou (2023), že kompetencie, gramotnosti/spôsobilosti nemajú byť totožné s kompetenciami absolventa primárneho vzdelávania, ale môžu byť aj iné, závisí to od potrieb detí, ktoré školské zariadenie navštevujú. Pre výchovu mimo vyučovania je prioritou afektívny a psychomotorický rozvoj a vyvážene kognitívny rozvoj.
Komenského inštitút v reprezentatívnom prieskume medzi učiteľmi zistil, že ukrajinské deti má v triede viac ako polovica učiteľov základných škôl zapojených do prieskumu. Tí vnímajú ochotu ukrajinských detí učiť sa po slovensky, ale narážajú na jazykovú bariéru a inú úroveň vedomostí a spôsobilostí týchto žiakov.
Obsah výchovy vo voľnom čase nie je presne vymedzený pedagogickými dokumentami. Je odlišný podľa jednotlivých typov zariadení a ich funkcií. Vychovávateľky majú pri stanovení obsahu výchovy dostatočnú voľnosť, môžu využiť svoju iniciatívu, profesionalitu a tvorivosť.
tags: #oblast #vzdelavania #pedagogika
