Poviete si: Prečo škola? Prečo vzdelanie? Načo nám to všetko bude? Skúsme sa zamyslieť. Veď určite väčšina ľudí, aj vy, má nejaké ambície. Niektorí malé a ľahko dosiahnuteľné, iní majú vysoké ciele, na ktorých treba zapracovať. Každý človek sa predsa narodí ako malé bábätko a až postupne sa učí. Učí sa hovoriť, myslieť, chápať, poznávať život. Je tiež veľmi dôležité, aby malo dieťa dobrý príklad v rodičoch. Toto je veľmi, veľmi dôležité.
Nielen my máme povinnosti voči škole. Aj samotná škola musí myslieť na to, že cieľom je naučiť človeka nielen biológiu, geografiu, dejepis a podobne, ale musí učiť aj budovať si názory, prejavovať sa, rozprávať, slušne sa správať. Ako iste viete, práca sa dá získať hlavne na základe dobrého vzdelania. Tí, čo neboli leniví, si dokážu nájsť dobrú prácu, ktorá ich nielen baví, ale im zaručuje aj živobytie. A keď teda zvážime všetky klady školy, mali by sme si uvedomiť, že aj keď niekedy zažívame v škole tvrdé a ťažké chvíľky, treba vydržať.
Je vzdelávanie skutočne potrebné pre náš život? Veď v minulosti rozhodne nebolo prístupné všetkým ľuďom, ale len úzko segregovanej skupine obyvateľstva a jej vplyv sa zakladal práve na vzdelaní, preto si svoje vedomosti chránila. Ako je potom možné, že sa vzdelanosť postupne rozšírila medzi všetky spoločenské vrstvy? Určite to nebol len následok potreby kvalifikovanejších pracovných síl, ale toho, že v každom človeku je prítomná prirodzená zvedavosť, túžba spoznávať nové veci a práve ona sa ukázala ako prvotný základ rovnosti medzi ľuďmi. Môžeme vidieť aj to, že tam, kde vzdelávanie a vzdelanosť boli najsilnejšie, začali sa rodiť ideály dobra, krásy a demokracie. Antické Grécko je po stáročia naším vzorom, ktorý sa snažíme napodobniť. Aj slovo univerzita pochádza práve odtiaľ.
Je pre štát skutočne výhodné v čo najvyššej miere podporovať vzdelávanie a školstvo? Myslím si, že áno. Štáty, ktoré opovržlivo voláme "banánové republiky", sú pre nás výstražným príkladom toho, že demokracia a zdravé medziľudské vzťahy môžu existovať len tam, kde úroveň vzdelania v spoločnosti je čo najvyššia, inak nám hrozí zvýšený výskyt extrémizmu, rasizmu a xenofóbie. Veď práve vzdelanie nám dáva rozhľad.
Niekto by sa mohol pýtať, či nemá právo ostať nevzdelaný. Tiež na sebe cítim tlak vzdelávať sa. Ak by som si vybral niečo iné, hrozilo by mi, že skončím bez strechy nad hlavou a bez nevyhnutných finančných prostriedkov. Je to správne? Aký by bol štát, kde by každý dostal to, čo potrebuje, bez akejkoľvek snahy či práce? Samozrejme, bol by to štát sebcov a egoistov a nemohol by existovať. Aj preto musím akceptovať to, že hlavným determinujúcim prvkom môjho spoločenského postavenia bude moja vlastná práca v odbore, ktorý si vyberiem už počas svojho štúdia a že časť svojej práce venujem pre všeobecné dobro. Ale štát, ktorý sa chce nazývať demokratickým, by mi mal preto umožniť vzdelanie v takej miere, akú veľkú snahu sám preukážem, a to sa týka nielen mňa, ale aj všetkých ľudí, ktorí sú ochotní sa vzdelávať a pracovať na sebe.
Pred istým časom sa rozpútala diskusia o spoplatnení vysokého školstva. S názorom, ktorý hovorí, že takéto spoplatnenie je správne, nesúhlasím. Lebo táto zmena by pravdepodobne nesplnila svoj hlavný cieľ, ktorým by malo byť zvýšenie kvality vysokého školstva. Neviem si predstaviť, ako valorizácia platov nekvalitných učiteľov zlepší ich schopnosť vyučovať. Kde by sme mali preto hľadať prostriedky na zvýšenie kvality školstva? No aj toto ukazuje, že v štáte existuje pluralita názorov, ktorej výsledkom je viacero pohľadov na riešenie problému, ktoré sa dotýka nás všetkých, a je len dobré, že existuje právo pre každého vyjadriť ten svoj.
Škola základ života? Prečo je pre spústy ľudí utrpenie sa vzdelávať? Spústa mojich spolužiačok si stále sťažuje na nedostatok času kvôli škole. Veď v škole od ôsmej do piatej, potom sa ešte učiť a robiť úlohy... Nemajú vraj čas na seba. Ale prečo? Ja zvládnu vedľa školy dve brigády, učiť sa na klavír i gitaru, tancovať, jazdiť na koňoch a s kamarátmi na motorkách, a napriek tomu v niektorých predmetoch mám oveľa lepšie známky než ony. Kde je rozdiel? Možno motivácia? Alebo iné priority?
Škola nás neučí len matematiku, jazyky a iné základné predmeny. Pri dokončovaní základnej školy sa musíme rozhodnúť, akým smerom sa vydáme ďalej. Avšak v pätnástich rokoch málokto vie, čo chce robiť o desať rokov. Ten, kto si naozaj nevie rady, môže ísť na gymnázium, kde ho pripravia na vysokú školu akéhokoľvek odboru. Jelikož ma vybrali na obe školy, na ktoré som sa hlásila, bolo pre mňa naozaj ťažké si vybrať. Chcem radšej robiť mediálnu komunikáciu pre Európsku úniu, alebo byť učiteľka a pracovať s deťmi? Možno by som sa mohla viac venovať matematike, ktorá ma baví, a možno by som prepadala z angličtiny, ktorá mi nejde. Nelitujem svoje rozhodnutie, ale momentálne som si istá, že strednou školou moje štúdium nekončí.
Bez vzdelania by aj tie najrozvinutejšie spoločnosti v priebehu niekoľkých rokov klesli na úroveň primitívnej civilizácie. Vzdelanie je základom, na ktorom môže byť postavená budúcnosť detí. Počas vojny môžu ľudia prísť o majetok alebo domovy, ale získané vzdelanie im nikto nezoberie. Rozmiestnenie negramotného obyvateľstva je nerovnomerné. Okolo 75% všetkých negramotných obyvateľov žije v Ázii, 15% v Afrike, 6% v Latinskej Amerike. Právo a vzdelanie patrí k základným ľudským právam. Ešte stále je milión detí v rôznych kútoch sveta našej planéty vzdelanie odopierané. Údaje sú alarmujúce, viac ako 120 miliónov nenavštevuje žiadnu školu. Neučia sa čítať, písať a počítať. Svet im ponúka len obmedzené možnosti a nedáva im šancu sa v živote uplatniť. Vopred sú odsúdené na život v biede a v závislosti na druhých. Hlavnou príčinou negramotnosti je bieda a zaostalosť, vojenské konflikty a vyhnanstvo z rodnej vlasti. Žiaľ, nie je v našich silách zastaviť všetky nezmyslené vojny a konflikty. Nedokážeme ani odstrániť chudobu na celom svete.
Africké základné a stredné školy sú známe nízkou efektívnosťou vyučovania. Napriek tomu, že USA minú viac na žiaka ako akákoľvek krajina s výnimkou Švajčiarska, americkí študenti sú okolo pätnásteho miesta na svete v čítaní, písaní, matematike a vede. Ešte pred dvadsiatimi rokmi mali USA najvyššie percento žiakov, ktorí ukončili stredoškolskú a vysokoškolskú dochádzku. Dnes sú na deviatom a siedmom mieste v týchto štatistikách.
Škola je základ nášho života. Bez školy by sme nič v živote nedosiahli, nemali by sme vzdelanie. Mali by sme si uvedomiť, že za všetko, čo v živote dosiahneme, vďačíme škole. Veď v nej strávime štvrtinu života. Dnešní mladí ľudia berú školu ako samozrejmosť. V niektorých krajinách však nemajú prístup ku vzdelaniu všetky deti. Ich školský systém nie je ani zďaleka na takej úrovni ako u nás. Aj v minulosti sa nemohli vzdelávať všetky deti. Museli pracovať, pomáhať svojim rodičom, aby uživili rodinu. Na školu nemali čas ani peniaze. Po vzdelaní netúžili iba deti, ale aj dospelí. Dali by všetko za to, aby sa mohli učiť a dokázali prečítať sami knihu. Čítať a písať vedeli iba deti z bohatých rodín, ktoré mali svojich učiteľov. Dnes majú možnosť vzdelávať sa s učiteľmi všetci. Učitelia však často nie sú ocenení za svoju prácu. Neuvedomujeme si, koľko námahy a trpezlivosti je za ich prácou. Pre väčšinu z nich je práca poslaním. Často si hovoríme: Načo nám je škola a aká je zbytočná. Čo by sme však robili, keby sme ju nenavštevovali? Malé deti sa do školy väčšinou tešia. Časom, keď sme starší, nás tá radosť zo školy prejde, ale stále by sme sa do nej mali vrátiť s dobrým pocitom, že sa niečo nové dozvieme. Škola ponúka aj rôzne krúžky, ktoré môžu žiaci navštevovať a stráviť príjemné chvíle so svojimi spolužiakmi. Kolektív žiakov je veľmi dôležitý. Keď máme v triede kamarátov, každý deň sa tešíme, že ich znova uvidíme. Škola nie je len o učení, ale aj o kamarátstvach a zážitkoch.
Pre väčšinu z nás predstavuje škola prvé miesto mimo domova, kde sa pravidelne stretávame s ľuďmi z rôznych rodín, lokalít a prostredí. Už v materskej škole a neskôr na prvom stupni základnej školy začíname chápať, že svet nie je tvorený len z rodičov či súrodencov, ale že je mnohonásobne rozmanitejší. Prvé stretnutia s rovesníkmi, spoločné hry na dvore, aj nezhody či prekonávanie niekedy smiešnych sporov učia deti komunikovať, spolupracovať, deliť sa o veci či prijímať rozdielnosť iných názorov. Škola však nie je len o medziľudských vzťahoch. Je to miesto prvých naučených písmen, kde literárna abeceda začína ožívať na stránkach čítanky. Už malý prvák objavuje radosť z toho, keď s prehrou, ale i radosťou, prečíta svoju prvú knihu. Neskôr postupne získavame kľúčové zručnosti - čítanie, písanie a počítanie. Dôležité je, že škola neprináša len hotové odpovede, ale učí aj pýtať sa a premýšľať. Keď triedny učiteľ na literatúre položí otázku, prečo Dobšinského rozprávkový hrdina nie je vždy dokonalý, usiluje sa v nás rozvíjať schopnosť kriticky myslieť a hľadať hlbšie súvislosti. Nezanedbateľná je tiež úloha školy vo formovaní hodnotového systému. Učiteľ je v očiach prváka či piataka obdobou autority, často druhým rodičom. Je zaujímavé pozorovať, ako žiaci preberajú postoje a správanie nielen z domu, ale i z triedy.
Jednou z najväčších právd je, že škola je vstupnou bránou do budúcnosti. Ak by som mal porovnať životné cesty ľudí vo svojom okolí, jasne sa ukazuje, že kvalita vzdelania má vplyv na možnosti, ktoré má človek k dispozícii. Tak, ako sme sa o tom učili v diele Martina Kukučína „Rysavá jalovica,“ kde postavy zápasia nielen s vidieckou realitou, ale i vlastnou túžbou po lepšom živote, aj dnešní mladí ľudia prostredníctvom školy získavajú nástroje na dosiahnutie svojich cieľov. Sebarealizácia, o ktorej často počúvame v súvislosti s rozvojom osobnosti, sa nezaobíde bez schopnosti učiť sa a rozvíjať. Vzdelanie nie je niečo, čo sa dá uložiť do skrine.
Každý žiak je predovšetkým zodpovedný sám sebe. Poznám spolužiakov, ktorí sa v septembri rozhodli pre systematickosť, pripravovali sa na vyučovanie, no aj tak občas narazili na limity. Naopak, niektorí si najprv užívali slobodu, no neskôr museli dobiehať zameškané učivo. Úloha školy nespočíva len vo vyučovaní učiva. Slovenský školský systém kladie dôraz aj na predmety, ako je občianska výchova, etická výchova či prvky mediálnej gramotnosti. Na hodinách etiky sa učíme úprimnosti pri riešení konfliktov, v občianskej výchove zas chápeme fungovanie spoločnosti. No škola nie je bez chýb. Najčastejšie sa hovorí o príliš vysokej orientácii na teóriu a nedostatočnom prepájaní poznatkov s reálnym životom. Modernizácia školstva, inovatívne metódy alebo dôraz na individuálny rozvoj sú otázky, ktoré sú aktuálne aj dnes. Debaty medzi žiakmi a učiteľmi, ktoré prebiehajú počas veľkých prestávok, neraz odhaľujú, že žiaci by ocenili viac praktických príkladov a menej memorovania.
Existuje tradičné slovenské príslovie: „Ako si ustelieš, tak budeš spať.“ V školskom kontexte to znamená, že hoci nie každý je počas štúdia jednotkár a sláva triedneho premianta nie je zárukou celoživotného úspechu, základné vedomosti a pracovné návyky si formujeme už v škole. Prichádza obdobie, kedy sa krátko po maturite rozhodujeme: ísť na vysokú školu, brigádovať, alebo hľadať zamestnanie. Prekážok na tejto ceste je mnoho - nie každý vzdelávací smer je jednoduchý, nie každému ide slovenčina, matematika či chémia ľahko. Najdôležitejšie je však neprestávať, skúšať a nevzdávať sa po prvých neúspechoch. Príklady zo slovenských reálií hovoria samy za seba: poznáme viacerých známych vedcov, umelcov, ba i podnikateľov, ktorí svoj talent objavili až neskôr - nie vždy patrili medzi „vzorových“ žiakov, no vďaka vytrvalosti a celoživotnému vzdelávaniu dosiahli úspech.
Každý si zo školy odnáša okrem vedomostí aj niečo hlbšie - či už sú to priateľstvá, prvé rozčarovania, alebo príbehy, na ktoré sa nezabúda do konca života. Vlastná skúsenosť ma naučila, že kľúčová je vytrvalosť a ochota skúšať znova a znova. Spomínam si na obavy zo skúšania na literatúre, kedy som mal pocit, že nikdy nezvládnem rozsiahle témy slovenského realizmu. Škola je miestom, kde človek nielen prijíma informácie, ale sa učí aj o sebe samom. Prvé víťazstvá na okresných olympiádach, prvé neúspechy v písomných prácach - to všetko formuje charakter. Napokon si treba uvedomiť, že aj keď sa cesta za poznaním občas javí ako ťažká, každý vynaložený krok sa časom oplatí. Keď sa zamyslím nad všetkým, čo som počas školských rokov zažil a dozvedel sa, cítim vďačnosť za každý deň v lavici, za každého učiteľa, ktorý ma niečím zaujal, a za možnosť rozvíjať svoj potenciál. Vzdelanie je najlepšia investícia, ktorú si môžeme dopriať, a jeho význam nekončí odchodom z budovy školy. Aj v ťažkých momentoch je dôležité veriť vlastným schopnostiam a vytrvať.
To je otázka, ktorú si vo svojom živote neraz položí každý zúfalý žiak či študent. Väčšinou na túto otázku nikto nehľadá odpoveď. Možno je to tým, že odpoveď, zdanlivo jednoduchá, obsahuje mnoho nečakaných záverov. Odpoveď žiaka po pokazenej písomke, odpovedi alebo nevydarenom vysvedčení obsahuje len jeden veľmi jasný, ale unáhlený záver - škola je nám na nič. S touto odpoveďou sa ale pri triezvom a rozumnom uvažovaní súhlasiť nedá, a tak stojí za to nájsť aj tie ostatné závery.
Škola pre každého znamená niečo iné. Treba si však uvedomiť, že škola, to nie je len sivá, neesteticky vyzerajúca budova plná prísnych a nekompromisných učiteľov. Pod pojmom škola sa skrýva mladosť, slzy, smiech a oslobodzujúce zvonenie oznamujúce koniec hodiny. Pre mnohých ľudí je dnes škola samozrejmosťou, a teda aj základné vzdelanie nepredstavuje pre nich nič výnimočné. Je vôbec možné uveriť tomu, že existujú ľudia, ktorí možnosť študovať pokladajú za skvelý dar súčasnej doby? Samozrejme, takí ľudia sú a patria k nim aj naše múdre staré mamy a starí otcovia. Čo pre nich znamenala škola? Ich život z veľkej časti tvorila úmorná práca na poli, dojenie kráv, pasenie dobytku, zaháňanie husí. Boli to veci, ktoré bolo nevyhnutné ovládať a písanie či čítanie k nim ani zďaleka nepatrilo. Práce v dome a okolo neho boli často prednejšie pred návštevami školy. Nie z vlastnej vôle, ale z nutnosti. Napriek dlhej ceste do školy po vlastných, mnohokrát bosých nohách, tyranským učiteľom a mizerným podmienkam ľudia túžili po vzdelaní. Priťahovalo ich tým viac, čím bolo pre nich nedostupnejšie. Možno tušili, že neznalosť pravopisu a medzery vo vedomostiach im v budúcnosti spôsobia problémy. A možno to bolo z oveľa prostejšieho dôvodu...
V škole sa dozvedeli mnoho nového o svete, o iných krajinách aj o minulosti a školská piecka, ktorá tak príjemne zohrievala uzimené a zrobené ruky, bola ďalším, pre nás smiešnym dôvodom. Časy sa menia a s nimi aj pohľad na veci. Piecku v škole nahradili studené radiátory a pri získavaní informácií málokto využije skúsenosti a poznatky profesorov. Namiesto toho zájde do knižnice alebo sa pripojí na internet a vďaka vyspelej technike môže „čerpať“ informácie. Aj tieto fakty prispievajú k tomu, že škola v očiach žiakov stráca svoje postavenie, ktoré jej odjakživa patrilo. Napriek všetkému je škola stále nenahraditeľnou súčasťou života, je spojená s viacerými etapami v živote človeka. Prvýkrát do školskej lavice zasadajú neskúsené šesťročné deti a po niekoľkých rokoch z týchto detí škola urobí vzdelaných ľudí s predpokladmi uplatniť sa v živote.
To, či sa jednotlivec presadí, záleží len od neho samého. Škola mu ponúkne možnosť vzdelávať sa a záleží len od neho, do akej miery túto možnosť využije. V súčasnosti škola pre mnohých neznamená nič iné, len nepríjemnú povinnosť, ktorej sa nikto nevyhne. V skutočnosti je ale škola miestom, kde spoznávame mnoho nového: priateľstvo a problém nepochopenia, vlastné kvality, nedostatky a s nimi pocit nedocenenosti, význam slov ctižiadosť a v praxi sa stretneme s pojmami akými sú závisť, klamstvo, zodpovednosť. Jednoducho povedané, škola nám pomaly odhaľuje nástrahy súčasného sveta a pomáha mladým ľuďom vstúpiť plynulým krokom do života. Je teda akýmsi mostom medzi nevzdelanosťou a vzdelanosťou, medzi naivnou predstavou o živote a skutočným životom. Tento most je vydláždený dlaždicami otázok a skúšok, z ktorých niektoré sú masívne a budia dojem nepriechodnosti. Na takomto moste je nutné dodržiavať prísne i miernejšie pravidlá, na ktorých dodržiavanie dohliadajú učitelia a profesori, častejšie preklínaní ako zbožňovaní.
Ako uzavrieť otázku významu školy v našom živote? Každý jeden človek by mal vedieť, čo pre neho škola znamená. Aj keď sa môže zdať, že škola je len pôvodcom problémov a neustálych obmedzení, hodnotiť školu ako neužitočnú by nemal nikto.
tags: #uvaha #vzdelanie #zaklad #zivota
