Bezplatné poštovné a Zľava 20% na všetko

Sociálna politika ako komplexný systém

Sociálna politika je jednou zo základných charakteristík európskych štátov a predstavuje pomerne komplikovanú a často diskutovanú problematiku s bezprostredným vplyvom na každodenný život občanov. Je to súhrn cieľov, aktivít a prostriedkov na realizáciu sociálneho programu danej spoločnosti. Jej obsah, rozsah a funkcie sa menia v závislosti od typu spoločenského zriadenia, triednych, politických, ekonomických pomerov a tradícií.

V rámci skúmania sociálnej oblasti môžeme rozlišovať tri základné kategórie: sociálny systém, sociálna politika a sociálna práca. Každá z týchto oblastí má svoje špecifické vymedzenie a vzájomne sa podmieňujú.

Sociálny systém a jeho sfér

Systém je možné chápať ako integračný výkon rôznych vedeckých disciplín, ktorý posúva do popredia štrukturálne podobnosti svojho predmetu. Sociálny systém v našom ponímaní má silný medzinárodný akcent, pričom medzinárodné vzťahy a konvencie predurčujú jeho vonkajšie prostredie. Sociálny systém je usporiadaný celok, ktorý dokumentuje určité funkcie ako vzťahy medzi jednotlivými atribútmi, pozostáva z elementov spojených do jednej štruktúry a je ohraničený voči svojmu okoliu.

Interakcie jednotlivých sfér v rámci sociálneho systému sú špecifické:

  • Duchovno-kultúrna sféra predstavuje zvyky, tradície, právo, náboženstvo a morálku. Má spravidla národný charakter.
  • Ekonomická sféra je oblasť výroby a služieb, zameraná na uspokojovanie ekonomických potrieb obyvateľstva.
  • Sociálna sféra je podmienená sociálnym rozvrstvením obyvateľstva a charakterom sociálnych procesov a javov v spoločnosti. Zaraďujeme sem aj sociálnu politiku a sociálnu prácu.
  • Politická sféra vytvára politické predpoklady pre fungovanie ostatných sfér spoločnosti, pričom politika znamená moc riadiť a zasahovať do všetkých oblastí.
Schéma interakcie sfér sociálneho systému

Sociálna politika: definície, ciele a princípy

Spojenie slov „sociálna politika“ sa poníma ako úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo udržanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho systému. Cieľom sociálnej politiky je prispievať k zvyšovaniu úrovne ekonomiky prostredníctvom kultivácie schopností a uplatnenia každého indivídua a k humanizácii spoločnosti zabezpečením dôstojného života pre celé obyvateľstvo.

Sociálna politika sa môže chápať rôzne:

  • Ako praktická snaha o čo najideálnejšie usporiadanie spoločenského celku, zameraná na odstránenie alebo zmiernenie nedostatkov spoločenského života.
  • Ako snaha po zdokonalení spôsobu života, veda o sociálnej spravodlivosti.
  • Ako praktické snaženie o čo najideálnejšie vypestovanie a pretvorenie spoločenského celku, kde hybnou silou je spravodlivosť a spoločenská účelovosť.
  • Ako súhrn cieľov, aktivít a prostriedkov realizácie sociálneho programu spoločnosti.
  • Ako charakter, smer, spôsob, hľadisko, tendencia politiky vôbec, ktorá musí prenikať celú politiku a byť preventívna.

Existujú aj širšie a užšie chápania sociálnej politiky. Širšie chápanie zahŕňa celú škálu oblastí spoločenského života s aktívnymi zásahmi do sociálneho a pracovného zákonodarstva, politiky zamestnanosti, vzdelania, zdravotníctva, rodinnej a bytovej politiky a sociálnej ochrany. Užšie chápanie sa obmedzuje na ochranu predovšetkým sociálne odkázaných skupín obyvateľstva.

V súčasnosti sa v sociálnej politike rozlišujú tri základné typy sociálnych inštitúcií:

  1. Sociálne poistenie
  2. Štátna sociálna podpora
  3. Sociálna pomoc

Kľúčovými princípmi sociálnej politiky sú:

  • Princíp sociálnej spravodlivosti: založený na humanizme, rozdeľovaní a prerozdeľovaní predpokladov a prostriedkov verejného blahobytu. Čiastkové princípy zahŕňajú výkonový princíp, rovnosť, súlad medzi vstupmi a výstupmi, rovnaké príležitosti a potrebnosti.
  • Princíp sociálnej solidarity: založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci a zodpovednosti za širšie spoločenstvo.
  • Princíp subsidiarity: znamená, že každý subjekt si má pomôcť najprv sám, potom rodina, následne iné spoločenstvá a nakoniec štát. Štátne inštitúcie sú tu pre človeka.
  • Princíp participácie: umožňuje občanom podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich život.
Infografika princípy sociálnej politiky

Sociálna práca a jej vzťah k sociálnej politike

Sociálna práca sa pohybuje v priestore sociálnej politiky, kde sú jej ohraničenia vo všeobecnosti určované morálnou stránkou. Nie je sluhou sociálnej politiky, ale v sebe nesie trojjedinosť prirodzenosti človeka - politiku, ekonomiku a morálku. Jej cieľom je uskutočňovanie spoločenských zmien vedúcich k zlepšeniu prosperity ľudí.

Predmetom sociálnej práce je jedinec (jedinci, skupiny) a jeho potreby vo vzťahu k prostrediu a sociálno-politickému kontextu. Sociálna práca sa zapodieva socializáciou na miestach a s jedincami, ktorí to potrebujú, aby neboli vylúčení zo spoločenského života. Jej činnosť je determinovaná etickými princípmi.

Etika sa pôvodne vzťahovala na zvyky a obyčaje, neskôr sa systemizovala o zdôvodnené pravidlá utvárania spoločenských vzťahov. Morálka predstavuje pravidlá ľudského správania, zatiaľ čo etika skúma podstatu a pôvod týchto pravidiel.

Sociálna práca sa pridržiava princípov Caritas (lásky božej). Nemá presne vymedzené teoretické ohraničenia, čo umožňuje tvorivé uchopenie riešenia konkrétneho problému. Vstupnými kritériami sú etické princípy, právne normy a logika sociálno-psychologických postupov.

Vzťah sociálnej práce k človeku nie je len klientsky, pretože jedinec sa môže nachádzať v stave osobnej neslobody. Sociálna pomoc bez reciprocity vytvára nemožnosť zodpovedného konania a vedie k osobnej neslobode. Sociálnej práci nestačí atribút Lásky, ale nevyhnutnou súčasťou je aj atribút Svetla, ktorý zviditeľňuje činnosť sociálnej pomoci a dáva na vedomie, že na životnej ceste nie je človek sám a nie je zbavený zodpovednosti.

Sociálna práca má byť tvorkyňou socializácie jedincov ako svojbytných bytostí, kde jedinečnosť poskytuje možnosť uplatnenia individualizovaných prístupov. Zdôrazňovanie atribútu Lásky v sociálnej práci má svoje opodstatnenie, avšak zotrvávanie na tejto pozícii je neprezieravé, lebo Dobro zostáva izolované bez cieľasmernosti.

Pojem „klient“ v sociálnej práci bol prebratý z právnickej a psychoterapeutickej praxe na vyjadrenie partnerského vzťahu. V obidvoch pojmoch, klient aj pacient, je obsiahnutá etika ľudskosti, úprimnosti a úcty k životu.

tags: #socialna #politika #praktikum

Populárne príspevky: