Populácia Slovenska je vo vnímaní odchodu mladých ľudí na zahraničné vysoké školy rozdelená na dve takmer rovnako veľké časti. Približne 15 percent Slovákov vníma to, že mladí ľudia odchádzajú študovať na vysoké školy do zahraničia, ako rozhodne pozitívne. Približne rovnako veľké skupiny respondentov sa v odpovediach prikláňajú k jednému či druhému pohľadu. Mierny príklon k pozitívnemu vnímaniu má 40 percent populácie, ktoré považujú štúdium v zahraničí za skôr pozitívne, 30 percent obyvateľstva za skôr negatívne. Rozdiely vo vnímaní sú badateľné najmä podľa vekových kategórií. Kým rozhodne pozitívne vníma štúdium v zahraničí viac ako štvrtina ľudí do 24 rokov, vo vekovej skupine nad 60 rokov iba desatina.
Veľký skepticizmus podľa Kočanových slov vyjadrujú Slováci pri otázke na možný návrat študentov v zahraničí. Takmer dve tretiny populácie si myslia, že väčšia časť študentov sa na Slovensko nevráti. Iba 13 percent Slovákov si myslí, že sa vráti väčšina alebo takmer všetci. Najväčšiu mieru skepticizmu prejavujú pritom ľudia z najmladšej cieľovej skupiny a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Dáta ukazujú, že až 40 % absolventov zahraničných škôl sa už na Slovensko vôbec nevráti.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom študentov, ktorí po maturite odchádzajú za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky každý rok odíde zhruba jeden zo šiestich maturantov, ktorí pokračujú na vysokej škole študovať mimo Slovenska. V období pandémie covidu sa odliv mozgov spomalil a v roku 2022 odišlo študovať do zahraničia 16,5 % maturantov pokračujúcich na vysokej škole. Od roku 2023 sa však podiel zvýšil a v roku 2024 odišlo až 19,6 % maturantov.
V prípade najlepších študentov je tento podiel ešte vyšší. Až približne jeden z troch maturantov z top 10 % ročníka si vyberá zahraničnú univerzitu. Problémom, ktorý zdôraznili analytici, je, že odchádza čoraz viac tých najlepších maturantov. V roku 2024 študovalo v zahraničí 39 % top maturantov zo slovenčiny a maďarčiny (oproti 35 % v roku 2016) a až 61 % z matematiky (oproti 46 % v roku 2016). Vysoký podiel odchádzajúcich maturantov z matematiky zrejme súvisí aj s preferenciami študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia študovať vo výrazne väčšej miere než študenti na slovenských vysokých školách odbory ako informačné a komunikačné technológie a prírodné vedy, matematika a štatistika.
Najčastejšou voľbou slovenských študentov je susedné Česko, no rastie aj záujem o Rakúsko, Nemecko či krajiny Beneluxu. Počet Slovákov študujúcich v zahraničí sa drží okolo 31-tisíc. Ide podľa IVP o podobný počet ako v roku 2010, dôvodom sú však menšie populačné ročníky vysokoškolákov. Celkový počet slovenských vysokoškolákov klesol z 257-tisíc (2010) na 157-tisíc (2021). Najviac Slovákov študuje v Česku. V roku 2021 tam študovalo 22-tisíc z celkového počtu 31-tisíc vysokoškolákov zo Slovenska v zahraničí. Najviac ich študuje v Brne, Prahe, Olomouci a Ostrave. Záujem slovenských vysokoškolákov o štúdium stúpa v Dánsku, Holandsku a vo Veľkej Británii, naopak, klesá v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku.
| Krajina | Počet študentov |
|---|---|
| Česko | 22 000 |
| Ostatné krajiny EÚ a mimo EÚ | 9 000 |
| Spolu | 31 000 |
Analytici už v minulosti pomenovali aj hlavné dôvody, pre ktoré naši študenti uprednostnia cudziu krajinu pred Slovenskom. Odvolávali sa na zistenia iniciatívy To dá rozum, podľa ktorej uvádzali mladí ľudia ako hlavné dôvody odchodu renomé zahraničných vysokých škôl či lepšie pracovné uplatnenie. Podstatná časť sa riadi odporúčaniami ľudí, ktorí už v zahraničí študovali, a dôležitá je pre nich aj motivácia mať skúsenosť so životom mimo Slovenska. Kvalita vysokoškolského vzdelania je jedným z hlavných dôvodov, prečo študenti uprednostňujú zahraničné univerzity. Slovenské univerzity dlhodobo čelia problémom, ako sú zastarané učebné osnovy, slabé prepojenie s praxou a nedostatočná medzinárodná spolupráca. Mladí ľudia sa rozhodujú pre krajiny, kde vidia lepšie kariérne vyhliadky a vyššie platové ohodnotenie. V oblasti IT, medicíny, vedy či inžinierstva sú platy v zahraničí často niekoľkonásobne vyššie než na Slovensku. Pri rozhodovaní mladých zohráva úlohu aj celková spoločenská atmosféra a podmienky na rozvoj talentu. Niektorí vnímajú zahraničie ako prostredie s väčšími možnosťami na realizáciu svojich nápadov, kariérny rast či profesionálny networking. Okrem finančných faktorov zohráva úlohu aj celková kvalita života. V krajinách ako Holandsko či Dánsko majú absolventi lepšie sociálne zabezpečenie, dostupnejšie bývanie a kvalitnejšie verejné služby. Na druhej strane, študenti identifikovali nedostatky, ktoré môžu odstrániť samotné slovenské vysoké školy a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie študentov, napr. absentujúce rýchle a spoľahlivé internetové Wi-Fi pripojenie, vybavenie učební či komunikácia a servis zo strany škôl.
Problémom je, že keď už raz Slováci do zahraničia odídu, je väčšia pravdepodobnosť, že tam zostanú aj po skončení štúdia. Ako upozornila analýza Odliv mozgov a jeho vplyv na jednotlivé odvetvia a regióny v SR, odborníci odhadujú, že naspäť na Slovensko sa vracia iba polovica odídených. Kvalitné ľudské zdroje sú pritom podľa spomínanej analýzy v súčasnosti považované za jeden z hlavných motorov ekonomického rastu. Firmy pôsobiace na Slovensku už roky označujú za najväčší problém nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a neschopnosť udržať študentov v krajine naznačuje, že tento problém bude aj naďalej pretrvávať. Odchod mladých ľudí zároveň urýchľuje nástup problémov, s ktorými sa Slovensku bude boriť vinou rýchlo starnúcej populácie.
Aby mladí nedochádzali do zahraničia
Ministerstvo školstva sa snaží tento trend zvrátiť zvýšením štipendií pre domácich študentov. Od budúceho akademického roka sa plánuje zvýšenie motivačného štipendia pre študentov bakalárskeho a magisterského štúdia, ktorí zostanú študovať na Slovensku, zo súčasných 3 000 eur na 4 000 eur. Novinkou je, že po prvý raz budú mať nárok na toto štipendium aj študenti magisterského štúdia. Zvýšenie štipendií je určite pozitívnym krokom, no samotná finančná motivácia nemusí stačiť na udržanie študentov na Slovensku. Študenti potrebujú nielen finančné stimuly, ale aj istotu, že po ukončení štúdia nájdu na Slovensku kvalitné pracovné príležitosti, primerané ohodnotenie a prostredie, v ktorom budú môcť plnohodnotne rozvíjať svoj potenciál.
tags: #kam #odchadzaju #studovat #slovaci
