Jazyk je komplexný systém noriem a znakov, ktoré slúžia na dorozumievanie. Konkrétnou realizáciou jazyka v praxi je reč. Jazykoveda (lingvistika) sa zaoberá skúmaním jazyka, jeho používania a jazykovými produktmi. V rámci lingvistiky rozlišujeme štyri základné jazykové roviny: fonetickú (zvukovú), významovú (lexikálnu), tvarovú (morfologickú) a skladobnú (syntaktickú).
Syntaktická rovina jazyka, známa aj ako syntax alebo skladba, sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do textov. V tejto rovine sledujeme aplikáciu gramatických pravidiel v hovorenom prejave, správnosť slov, viet, slovosledu, rodu, čísla, pádu a iných gramatických aspektov. Jazykovedná disciplína skúmajúca skladbu vety sa nazýva syntax. Spájaním viet do textov sa zaoberá nadvetná alebo textová syntax.
Základnými jednotkami, ktoré syntax skúma, sú vetný člen, sklad (syntagma), veta, súvetie, polovetná konštrukcia a text.
Vetné členy
Plnovýznamové slová vo vete zo syntaktického hľadiska majú platnosť vetného člena. Vetné členy delíme na hlavné a vedľajšie.
Hlavné vetné členy
- Podmet (2): Vyjadruje, kto alebo čo je vykonávateľom deja. Pýtame sa naň otázkou kto? čo? Označuje sa číslicou 2.
- Vyjadrený podmet: Je vo vete uvedený, priamo napísaný. Napr. "Mama varí."
- Nevyjadrený podmet: Nie je vo vete uvedený, ale z významu vety si ho môžeme domyslieť. Napr. "(On) Prišiel neskoro."
- Prísudok (1): Vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť. Pýtame sa, čo niekto robí, čo sa s ním deje alebo aký je.
- Slovesný prísudok: Je vyjadrený slovesom.
- Jednoduchý slovesný prísudok je vyjadrený plnovýznamovým slovesom. Napr. "Otec pracuje."
- Zložený slovesný prísudok je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa. Napr. "Ona nám nechce poradiť."
- Menný (slovesno-menný) prísudok: Je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu. Napr. "Sused sa stal policajtom."
- Slovesný prísudok: Je vyjadrený slovesom.
- Vetný základ: Ak sa jadro vety nedá rozdeliť na podmet a prísudok, zostáva iba jeden hlavný vetný člen. Ten sa volá vetný základ.
- Slovesný vetný základ: Je vyjadrený určitým slovesným tvarom. Napr. "Prší."
- Neslovesný (menný) vetný základ: Nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom. Môže byť vyjadrený menom, príslovkou, časticou, citoslovcom alebo neurčitkom. Napr. "Potraviny."
Vedľajšie vetné členy
Vedľajšie vetné členy rozvíjajú hlavné vetné členy alebo iné vedľajšie vetné členy.
- Prívlastok (5): Vyjadruje vlastnosť podstatného mena, rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami aký? ktorý? čí?
- Zhodný prívlastok: Zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde. Najčastejšie stojí pred podstatným menom a býva vyjadrený prídavným menom, zámenom alebo číslovkou. Napr. "pomarančový džús", "tento okamih", "druhý riadok".
- Nezhodný prívlastok: Nezodpovedá sa s podstatným menom, ktoré rozvíja. Najbežnejšie býva vyjadrený podstatným menom. Napr. "vôňa mora", "úcta k rodičom", "cesta loďou".
- Predmet (3): Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. Pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem nominatívu). Napr. "Mama pečie koláč."
- Príslovkové určenie (4): Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku. Pýtame sa naň príslovkovými otázkami (kde? kedy? ako? prečo?).
- Príslovkové určenie miesta: Napr. "vošiel dnu".
- Príslovkové určenie času: Napr. "vrátil sa nadránom".
- Príslovkové určenie spôsobu: Napr. "hovoríš potichu".
- Príslovkové určenie príčiny: Napr. "Pokutovali ho za rýchlosť."
- Doplnok (6): Vetný člen, ktorý súčasne rozvíja dva vetné členy, vždy podmet a prísudok alebo prísudok a predmet.
- Prístavok: Je to polovetná konštrukcia, ktorou pomenujeme inak to isté, čo už raz bolo pomenované. Vyjadruje spresňujúcu alebo vysvetľujúcu informáciu. Stojí hneď za podstatným menom, na ktoré sa vzťahuje, neobsahuje sloveso a z vety je vydelený čiarkou. Napr. "Prišiel aj Karol, môj kolega."
Syntagmy (sklady)
Syntagma je najjednoduchšia syntaktická konštrukcia. Je to spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré sú obsahovo a gramaticky zviazané. Každá veta alebo súvetie sa dá rozčleniť na obsahovo zrozumiteľné a gramaticky zviazané sklady.
Druhy skladov
- Prisudzovací sklad: Je spojenie podmetu a prísudku, ktoré tvorí gramatické jadro dvojčlennej vety. Napr. "Janka kreslí."
- Určovací sklad: Tvoria ho dva členy, z ktorých jeden je nadradený a jeden podradený. Napr. "dobrý žiak", "chlapec z mesta".
- Priraďovací sklad: Je spojenie dvoch alebo viacerých členov, ktoré sú syntakticky rovnocenné a majú zároveň rovnaký vzťah k inému vetnému členu. Ide o viacnásobný vetný člen. Napr. "chlapci a dievčatá", "poslušne a úctivo".
Vety
Vety delíme podľa viacerých kritérií:
Podľa členitosti
- Jednočlenná veta: Nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba vetný základ.
- Jednočlenné slovesné vety: Vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú napr. atmosferické javy ("Prší."), nevysvetliteľné deje ("Straší tma.") alebo telesné a duševné pocity ("Je mi zle.").
- Jednočlenné neslovesné vety: Vetný základ nie je určený slovesným tvarom. Môžu byť menné ("Potraviny."), citoslovné ("Ej, ej.") a iné.
- Dvojčlenná veta: Dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť.
- Úplná dvojčlenná veta: Má vyjadrený podmet a prísudok. Napr. "Dieťa spí."
- Neúplná dvojčlenná veta: Nemá vyjadrený podmet, je zamlčaný. Napr. "Skočila do vody." (Ona)
Podľa zloženia
- Jednoduchá veta: Má iba jeden prisudzovací sklad.
- Holá veta: Má len jeden podmet a prísudok. Napr. "Žiak píše."
- Rozvitá veta: Jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom. Napr. "Náš otec prichádza."
- Zložená veta (súvetie): Má 2 alebo viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov.
Podľa obsahu (modálnosti)
- Oznamovacia veta: Obsahuje oznam.
- Opytovacia veta: Obsahuje otázku.
- Rozkazovacia veta: Obsahuje rozkaz alebo zákaz.
- Želacia veta: Obsahuje želanie.
- Zvolacia veta: Obsahuje citové pohnutie.
Podraďovacie súvetie jednoducho : 📚 Vedľajšie vety, príklady, cvičenie
V syntaxe je dôležité aj pochopenie vzťahov medzi vetnými členmi, ako je zhoda (napr. medzi podmetom a prísudkom), väzba (napr. medzi slovesom a predmetom) a primkýnanie (napr. medzi podstatným menom a nezhodným prívlastkom).
tags: #syntakticka #rovina #jazyka #maturita
