Prvé slovenské literárne gymnázium (PSLG) v Revúcej, ktoré fungovalo od roku 1997, definitívne končí svoju existenciu. Pre nedostatok žiakov bude o jeho zrušení rozhodovať zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). V tomto školskom roku zmaturovalo na PSLG 19 štvrtákov, v treťom ročníku mala škola len štyroch žiakov. Tí po dohode s riaditeľom školy požiadali o prestup do Gymnázia Martina Kukučína (GMK) Revúca a riaditeľ im takýto prestup umožnil pri zachovaní študijného programu. V školskom roku 2020/2021 PSLG nebude mať žiakov a následne bude krajské zastupiteľstvo rozhodovať o návrhu na jeho vyradenie zo siete škôl. Z ekonomických dôvodov nie je možné prevádzkovať školu, v ktorej študujú len štyria žiaci. Gymnaziálna forma vzdelania v meste zostáva zachovaná v spomínanom GMK.
Prvé závažnejšie problémy okolo fungovania PSLG sa objavili v roku 2016, keď vznikol spor o využitie dotácie na opravu murovaného plota a chodníka pri jeho historickej budove. BBSK pod vedením vtedajšieho predsedu Mariana Kotlebu nechcel grant vo výške 30 000 eur prijať, keďže jeho využitie malo byť viazané na zaistenie ďalšieho fungovania školy počas minimálne 10 rokov. BBSK poukázal na fakt, že škola mala vtedy len 29 žiakov. Do prvého ročníka sa ich hlásilo iba deväť, čo bol nedostatočný počet na otvorenie triedy. Minister kultúry vtedajšej Ficovej vlády Marek Maďarič označil bránenie v obnove okolia gymnázia za hlúpe a protislovenské.
V roku 2018 prišlo k zásadnej zmene, keď zastupiteľstvo BBSK už za čias nového predsedu Jána Luntera rozhodlo o presťahovaní dvoch gymnázií, vrátane PSLG, z dôvodu slabej naplnenosti škôl a extrémne nízkeho počtu žiakov. PSLG tak od 1. septembra fungovalo v priestoroch GMK a jeho historická budova na Železničnej ulici v Revúcej zostala prázdna. Druhou presťahovanou školou bolo gymnázium v Tornali, ktoré kraj presunul do 27 kilometrov vzdialenej Rimavskej Soboty. Táto škola medzitým tiež zanikla.
Prvé slovenské literárne gymnázium sa počas svojej existencie zameriavalo aj na špecifické predmety, ako napríklad literárno-dramatická tvorba a vo zvýšenej miere vyučovalo aj slovenčinu a literatúru. Podľa vlastných údajov tiež ako jedna stredná škola v SR vyučovala základy žurnalistiky. Prázdnu budovu, ktorá je od roku 2018 opustená, chce kraj v budúcnosti využiť ako interaktívne múzeum. Kraj má v pláne do architektonicko-dizajnérskej súťaže a projektovej dokumentácie investovať približne 150 tisíc eur. Súťaž určí výslednú podobu novej kultúrno-vzdelávacej inštitúcie 21. storočia zriadenej v tomto objekte. V budove bude zriadených niekoľko tematických pavilónov. Táto inštitúcia by mala byť verejnosti prístupná najneskôr pred letnou turistickou sezónou v roku 2022. Momentálne prebieha architektonicko-dizajnérska súťaž. Ide o komplexnú súťaž, ktorá na Slovensku nemá obdobu a vyžaduje si účasť multiprofesných tímov.
Problém môže byť aj na severe Rimavskosobotského okresu. Zatiaľ čo v prípade Revúcej šlo o dve gymnáziá v relatívne malom meste, podobný problém môže byť v blízkej budúcnosti aj na severe susedného Rimavskosobotského okresu. Na malom priestore, v 12 kilometrov vzdialených mestách Hnúšťa a Tisovec tu fungujú dve gymnáziá, ktoré tiež bojujú so znižujúcim sa počtom žiakov. Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti dokonca v roku 2019/2020 nemohlo z rozhodnutia Ministerstva školstva SR otvoriť prvú triedu osemročného gymnázia.
História Prvého slovenského gymnázia
Do národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Brány tohto gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16. septembra 1862. Vyučovanie v Prvom slovenskom gymnáziu začalo na druhý deň po jeho slávnostnom otvorení a to 17. septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. V prvom školskom roku 1862/1863 nastúpilo do školy 42 študentov a otvorili sa dve triedy. Gymnázium bolo cirkevnou inštitúciou. Cirkevné školy udržiavané bez pomoci štátu sa stávali nezávislými od školskej správy a mohli podľa vlastného uváženia rozhodovať o voľbe vyučovacieho jazyka. Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. V školskom roku 1867/1868 na gymnáziu otvorili ôsmu triedu a v júni tohto školského roku sa konali prvé slovenské maturity, čím sa stalo úplným vyšším gymnáziom. Gymnázium bolo strednou všeobecnovzdelávacou školou malo charakter klasického gymnázia s dôrazom na vyučovanie jazykov obzvlášť na latinčinu. V rokoch 1862-1874 študovalo na gymnáziu 566 študentov, ktorí pochádzali nielen z Gemera, ale z celého Rakúsko-Uhorska. V roku 1868 bolo pri gymnáziu založené Učiteľské semenisko (prvý slovenský učiteľský ústav), pretože samostatná príprava učiteľov škôl v slovenskom jazyku neexistovala. Od roku 1871 vyvíjal v meste svoju činnosť Dievčenský vychovávací ústav, ktorého cieľom bolo pozdvihnúť vzdelávanie dievčat. Gymnázium a učiteľské semenisko boli od začiatku svojej existencie v nemilosti vládnucich tried Uhorska a hľadali rozličné príčiny na ich zatvorenie. Úradný vestník Budapesti Közlöny 25. augusta 1874 oznámil zrušenie školy, na základe čoho minister Tréfort poslal Gemerskej stolici prípis so smernicami na realizovanie cisárskeho rozhodnutia. Gymnázium bolo takto po dvanástich rokoch existencie násilne zatvorené a jeho majetok, získaný zbierkami, bol zhabaný. V rokoch 1874-1875 vláda postupne zrušila všetky tri slovenské gymnáziá.
Slováci, malý národ habsburskej monarchie, využili obdobie uvoľnenia k tomu, aby sa pokúsili zaviesť slovenčinu ako vyučovací jazyk na niektoré stredné školy. V praxi sa však toto panovníkovo rozhodnutie pre odpor maďarských úradov presadzovalo ťažšie. Slovákom sa však z vlastných prostriedkov podarilo v Revúcej založiť slovenské evanjelické gymnázium, na ktorom sa začalo vyučovať v septembri 1862. Gymnázium pod vedením Augusta Horislava Škultétyho, príslušníka štúrovského hnutia, patrilo behom svojho trvania k významným strediskám výchovy slovenskej inteligencie. V nasledujúcim období sa podarilo založiť ešte dve ďalšie slovenské gymnáziá - evanjelické v Turčianskom Sv.
Predstavitelia slovenského národného hnutia v popredí so Štefanom Markom Daxnerom, ako jediné východisko v procese odnárodňovania a samostatnosti slovenského ľudu, videli v slovenských stredných školách. Preto sa slovenskí vzdelanci v spolupráci s ostatnými spoločenskými vrstvami zamerali na kultúrnu oblasť. Výsledkom ich aktivity bolo založenie samostatného slovenského gymnázia v Revúcej. Slávnostné otvorenie slovenského patronátneho gymnázia v Revúcej bolo 16. septembra v evanjelickom kostole za prítomnosti zakladateľov a priaznivcov školy. Inauguračnú reč predniesol prvý riaditeľ gymnázia A. H. Škultéty.
Štefan Marko Daxner predložil návrh pečatidla a pečiatky. Pečať mala oválny tvar, dvojkríž symbolizoval príchod Cyrila a Metoda, trojvršie predstavovalo Tatru, Matru a Fatru, košatá lipa symbolizovala posvätný strom Slovanov, úľ so včelami predstavoval usilovnosť a pracovitosť, vychádzajúce slnko malo blahodarne podporovať pôsobenie novej strednej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Pri gymnáziu sa otvorilo alumneum - školská jedáleň, v ktorej usilovní, chudobní študenti dostávali obedy a večere so zľavou, prípadne zadarmo.
Profesorom sa darilo zabezpečiť aj vyučovanie hudobnej výchovy. Hudobné nástroje získali ako dary od dobrodincov. Činovníci a profesori sa museli brániť osočovaniu proti gymnáziu, ktoré sa v tomto školskom roku neustále stupňovalo. Boli obviňovaní z panslavizmu. Obviňovanie dokonca prichádzalo z radov vlastnej cirkvi. To však činovníkov a profesorov neodradilo od myšlienky otvorenia ďalšej, šiestej triedy.
Zaťažkávajúca skúška prvého roka existencie gymnázia bola úspešná. Dosiahnuté výsledky vyrážali neprajníkom školy dych. V národnoemancipačnom boji sa pre Slovákov rok 1863 stal prelomovým rokom. V júni bol úspešne zavŕšený prvý školský rok gymnázia a 4. augusta vznikla Matica slovenská.
Pri vzdelávaní študentov mala dôležitú úlohu gymnaziálna knižnica. Počas dvoch rokov existencie školy sa rozrástla na 200 zväzkov kníh. Tie pribúdali vďaka darcom, medzi ktorých patrili Matej Hrebenda, Ján Chalupka, Daniel Gabriel Lichard, Štefan Václav Homola a ďalší. Súčasťou knižnice sa stali aj knihy darované Maticou českou. Nápomocné boli rôzne školské zbierky, napríklad vzácne exponáty, ktoré pribudli do kabinetu zoológie.
Pričinením najmä Augusta Horislava Škultétyho a Samuela Ormisa sa gymnázium stalo významným strediskom rozvoja slovenského spisovného jazyka v hodžovsko-hattalovskej úprave z roku 1851. Zásluhou profesorov sa teda po prvýkrát vyskúšali možnosti upraveného pravopisu slovenského spisovného jazyka.
V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 - 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné tabule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Martinovi Kukučínovi (obe národné kultúrne pamiatky) a 200. výročiu založenia Muránskej únie - prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je zároveň venovaná aj Gustávovi Frákovi.
Historiu PSLG pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum.
Pôvodný dom Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka, je rokoková kúria z druhej polovice 18. storočia klasicisticky upravená začiatkom 19. storočia. Dom je prízemný s obdĺžnikovým dvojtraktovým pôdorysom, krytý manzardovou strechou. V tomto dome od 17. septembra 1862 začalo vyvíjať svoju činnosť Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. V strede domu bol podchod a po jeho stranách triedy. V jednej z tried bola školská jedáleň, alumneum. Súčasťou domu bola čierna kuchyňa, komora, sýpka a pivnica. Za domom sa nachádzala malá záhrada.
Múzeum zhromažďuje, ochraňuje a sprístupňuje zbierkové predmety, ktoré rozprávajú príbeh prvej slovenskej strednej školy, známej aj ako Prvé slovenské gymnázium. Špecializuje sa na jeho históriu a prínos, dokumentuje vývoj mesta Revúca, ktoré v 40. - 70. rokoch 19. storočia patrilo k centrám slovenského národného hnutia.
Atraktívne stále expozície sú inštalované priamo v pôvodnom historickom objekte národnej kultúrnej pamiatky. Nachádzajú sa na prízemí múzea a sú nainštalované v štyroch miestnostiach prepojené vstupnou časťou - dúfartom. Vstupná expozícia približuje návštevníkom históriu mesta Revúca, dôležité dejinné udalosti súvisiace so založením prvej strednej školy v dejinách Slovákov, približuje významné osobnosti pôsobiace v Revúcej a národné kultúrne pamiatky v meste. Dôležité dejinné etapy a vývoj gymnázia sú spracované modernými a informačnými prvkami v salónnej časti múzea.
Atmosféru školy približuje dobovo zariadená školská trieda, staré lavice, tabuľa, katedra a učebné pomôcky, školské učebnice, rukopisy a matrika gymnázia. Školský život druhej polovice 19. storočia dotvára aj interiér dobovej zborovne. Pôsobenie učbárov, ako kedysi volali profesorov, pripomínajú portréty, staré písacie potreby a školský historický nábytok.
Súčasťou expozície múzea je čierna kuchyňa. Čierna kuchyňa ponúka prezentáciu zbierkových predmetov a predmetov kultúrnej hodnoty z oblasti ľudovej kultúry a pripomína spôsob stravovania sa v prvej slovenskej strednej škole.
V areáli múzea sa nachádza Park slovenských národovcov. Park vznikol v roku 1993. Nachádzajú sa v ňom dve busty, busta polyhistora, fyzika, pedagóga, publicistu, prekladateľa, divadelníka, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, priekopníka telesnej výchovy na Slovensku, Dr. Ivana Branislava Zocha a busta evanjelického kňaza, pedagóga, ľudovýchovného pracovníka, autora učebníc, dramatika, Samuela Ormisa. Busta Dr. I. B. Zocha je prvou a zatiaľ jedinou na Slovensku. Vyhotovená bola zo zbierok a darov. Busta S. Ormisa bola vyhotovená zo zbierok a odhalená v roku 1995 pri príležitosti 120.
tags: #prve #slovenske #literarne #gymnazium #v #revucej
