V štvrtom a v ôsmom ročníku základnej školy môže žiak / rodič vyjadriť tzv. predbežný záujem o štúdium na ďalšej škole aj v EduPage v module Záujem o štúdium. V prípade žiakov 4. ročníka žiak vyjadruje svoj prípadný záujem o pokračovanie na osemročnom gymnáziu. V prípade žiakov 8. ročníka ide o vyjadrenie záujmu o konkrétnu strednú školu.
Ako vyjadriť predbežný záujem o štúdium
Žiak si môže vybrať 2 odbory, ktoré nevyžadujú overenie špeciálnych zručností (netalentové) a rovnako tak maximálne 2 odbory, kde sa vyžaduje overenie špeciálnych zručností (talentové).
- Z ponuky modulov vyberte 'Záujem o štúdium'.
- V module Záujem o štúdium zvoľte záložku 'Predbežný záujem'.
- Systém vám ponúka možnosť výberu štyroch škôl - 2 talentových a 2 netalentových.
- Ako prvé označte školy, ktoré by ste si zvolili prioritne.
- Kliknite na 'Zvoliť školu'.
- Rozbalí sa zoznam všetkých relevantných škôl (talentové alebo netalentové). Ak ste predtým niektoré označili ako obľúbené školy alebo vám ich odporúča výchovný poradca, budú na vrchu zoznamu.
- Zvoľte odbor.
Poznámka: V prípade, že na škole zvažujete 2 odbory, druhý odbor zaznačte ako školu v 2. kole výberu.
Možnosti prijatia bez prijímacej skúšky
Existujú situácie, kedy je možné byť prijatý na štúdium bez nutnosti absolvovať prijímaciu skúšku:
- Ak máte študijný priemer do 1,50 vrátane. Toto sa týka priemeru koncoročných študijných priemerov za posledné 3 roky štúdia na strednej škole predchádzajúce roku, v ktorom sa koná maturitná skúška (napr. pre 4-ročné gymnázium ide o 1.- 3. ročník; pre 8-ročné gymnázium o 5.- 7. ročník).
- Ak predložíte certifikát z anglického jazyka s najmenej úrovňou B2 (napr. TOEFL, IELTS, úspešná štátna jazyková skúška alebo účasť v olympiáde).
- Ak predložíte certifikát z francúzskeho jazyka s najmenej úrovňou B1 (napr. úspešná štátna jazyková skúška).
Termín prijímacej skúšky
Termín prijímacej skúšky je dôležitou informáciou pre všetkých uchádzačov. Je potrebné sledovať oficiálne oznámenia škôl, kde budú tieto termíny zverejnené.
Univerzitný život a jeho transformácie
Sme súčasťou Univerzity P. J. Študenti našej fakulty majú možnosť absolvovať časť štúdia v rámci programu ERASMUS na niektorej z viac než 20 partnerských univerzít. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v tomto roku slávi desiate výročie jej založenia a úspešne nadviazala na tradície vysokého školstva na Slovensku.
Už sme privykli tvrdeniu, že žijeme v dobe, keď výskum a vzdelanie nadobúdajú mimoriadne dôležité postavenie v spoločnosti a hrajú zásadnú úlohu v živote každého indivídua. To je zrejmé nielen ako obecný slogan strategickej orientácie spoločnosti, ale priemyselná prax nás skutočne o tom začína presviedčať, ako o každodennej potrebe života.
V historickej perspektíve univerzity tradične predstavovali do značnej miery uzavreté, zreteľne ohraničené spoločenstvo učiteľov a študentov, a typickým pre toto univerzitné spoločenstvo bola aj jeho značná vnútorná autonómia. To sa odrážalo aj vo vzťahu medzi učiteľmi a študentmi a tiež vo vedeckej práci. Univerzitní velikáni rôznych období zanechali veľa svedectiev a múdrych myšlienok, ktoré vznikali v snahe napomôcť rozvoju ľudského ducha, múdrosti a tvorivosti.
Profesor Hronec bol vždy presvedčený o tom, že len učitelia charakterní a pevní si príkladným životom a premysleným vystupovaním získajú vážnosť a úctu. Neustále si uvedomoval nenahraditeľnú dôležitosť učiteľovej osobnosti pri ľudskej i odbornej orientácii študentov. Dôstojnosť vyučovania prehlboval súladom citu i rozumu, vytváraním vonkajšej nevyhnutnosti a vnútornej náklonnosti k štúdiu. Chcel charakterom rozvíjať charakter, duchom oživovať ducha. Spoznal, že pri každom vyučovaní má ísť výchova pred učením. Podporoval trpezlivú a vytrvalú povahu, nestranné mravné názory, zušľachťovanie rozumu i citu. Vedel, že škola má vytvárať študenta ako človeka záujmu, kde sa žiak nielen vyučuje, ale sa aj učiteľ učí.
Tradičné univerzity boli štruktúrne konzervatívne inštitúcie, ktoré obyčajne mali schopnosť viac ovplyvňovať spoločenské prostredie ako spoločenské prostredie ovplyvňovalo ich. Tento tradičný model univerzity sa začal meniť už na konci šesťdesiatych rokov, keď sa začalo hovoriť v rôznych súvislostiach o kríze vysokých škôl. Dnes sa deje sa to, že európske štáty (a začína to platiť aj pre nových členov EU) vzhľadom k novým spoločenským požiadavkám sú pripravené za vysokoškolské vzdelanie väčšiny populácie vysokým školám zaplatiť. Súčasne vytvárajú také finančné nástroje, aby univerzity boli nútené túto požiadavku na masové vysokoškolské vzdelanie realizovať. Tvrdí sa, že dlhšie a kvalitnejšie vzdelanie má pozitívne sociálno-kultúrne dôsledky a rovnako aj pozitívne dôsledky sociálno-ekonomické v tom, že ľudia by mali byť lepšie pripravení, socializovanejší, flexibilnejší, sebavedomejší a samozrejme by sa mali lepšie uplatniť na trhu práce.
Vzdelanie by preto už nemali ponúkať univerzity a iné vysoké školy len úzkej elitnej skupine, ale stále narastajúcemu počtu študentov, ktorých podiel často presahuje polovicu populačného ročníka. Masový charakter štúdia má za následok okrem iného to, že nie je možné udržať podobu univerzity ako prehľadného spoločenstva, ani zachovať tradičnú výučbu založenú predovšetkým na osobnej dôvere študenta k učiteľovi. K realizácii takto pozmenenej vzdelávacej funkcii slúži zavedenie štruktúrovaného štúdia. Súčasne sa tým musí meniť obsah štúdia ale aj didaktika za využitia elektronickej podpory výučby, (e-learning) ako to umožňuje rozvoj informačných technológií.
Myslím si, že je rozdiel ak hovoríme o vysokom školstve, alebo iba o vzdelávaní ako o čisto ekonomickom subjekte, ktorý je súčasťou spoločnosti. V tejto reforme sa stráca to, čo je pozitívnou podstatou univerzity od jej vzniku - miera autonómie, schopnosť vidieť veci inak, nezávislosť na spoločnosti.
Náš predošlý i novo prijatý vysokoškolský zákon je múdry v tom, že aj keď štát dáva do vysokých škôl väčšinu prostriedkov, ponecháva im autonómiu. Vo chvíli, keď však štát bude chcieť svoj ekonomický vplyv uplatniť aj vo forme riadenia škôl, opustia sa pojmy, ako sú akademická sloboda alebo akademická pôda.
Najvážnejším problémom masovosti vzdelávania je nutné zníženie kvality škôl. Prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania - bakalársky - zdá sa, nahradí stredné odborné školy. A to, čoho sa dnes bojíme, je, že sa kvalita bakalára zníži na dobrého maturanta. Hovorí sa mi to ťažko a z hľadiska našej Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU si myslím, že k tomu u nás dôjsť nesmie. Je potom prirodzene problematické hovoriť o vysokých školách ako o jednom homogénnom celku - aj na jednej univerzite sú fakulty veľmi rôznorodé či zameraním alebo kvalitou. Nebezpečenstvo vidím v tom, ako nastaviť systém tak, aby sa podarilo oddeliť bakalárske štúdium od výučby a práce kvalitných univerzít alebo fakúlt. Žiaľ táto slepá ulička je európskym trendom. Až príliš často sa objavuje u zainteresovaných kolegov v zahraničí názor, že celý „bolonský proces“ je na jednej strane cestou, ako zaistiť priepustnosť európskych škôl a na druhej strane je sociálnym systémom. My teraz nejdeme slepou uličkou, ale celoeurópskym bulvárom bolonského procesu. Možno povedať, že všeobecne sa nevie čo s bakalármi robiť. Vysoké školy sú pod tlakom spoločnosti a neviem si predstaviť inú cestu, akou je realizácia diverzifikácie vysokých škôl a oddelenie „výrobne bakalárov“ od kvalitného vysokoškolského vzdelávania.
Výzvy vedeckej oblasti na univerzitách
Podobne dramatickými zmenami ako vo vzdelávajúcej funkcii prechádzajú univerzity tiež vo vedeckej oblasti. Moderný výskum sa musí uskutočňovať prostredníctvom projektového financovania, pričom súčasná tendencia je, aby toto financovanie nebolo iba doplnkovým zdrojom, ale aby pokrývalo celé náklady na vedeckú prácu. Univerzity a jednotliví akademickí pracovníci sú tak viac závislí na poskytovateľoch prostriedkov a samozrejme na ich potrebách, podmienkach a ich kontrole. To má vážne dôsledky na podobu vedeckej činnosti.
Je zrejmé, že stále väčšie náklady nemožno plne hradiť len z verejných zdrojov. Preto tu musí hrať významnú úlohu tiež súkromný kapitál, ktorý pochopiteľne nemá veľký záujem na tom, čo označujeme zjednodušene ako základný výskum. Nie je to nič nové. Už v 11. storočí arabský učenec Al-Biruni písal: „Učenca sa raz pýtali, prečo sa učenci sústreďujú pri dverách zámožných, avšak zámožní nejavia sklon navštevovať učencov.“ Súkromný kapitál sa usiluje o získanie bezprostredne aplikovateľných výstupov ako sa to niekedy vyjadruje heslom „patents, not papers“.
Paradoxne podobnú tendenciu stále viac vykazuje tiež štát, ktorý pod tlakom rastúcich výdajov na vedu a vzdelávanie stojí pred otázkou, ako tieto prostriedky politicky obhajovať a ako ich zapracovať do štandardného administratívneho systému. Aby to zvládol, potrebuje merateľné, zrozumiteľné a tiež pokiaľ možno kapitalizovateľné výsledky výskumu, a preto tiež vyvíja tlak na aplikáciu a na tzv. vedomostný manažment. Zmienené záujmy poskytovateľov financií vyžadujú od univerzít nielen novú stratégiu, ale aj nové štruktúry. Univerzity by v tejto situácii mali produkovať kvalitný a podnikmi využiteľný výskum, v druhom rade absolventov schopných uplatniť sa vo firmách využívajúcich moderné technológie, po tretie by sa školy mali stať ekonomicko-intelektuálnymi centrami svojich regiónov.
Táto vízia si zasluhuje dôkladnú kritiku, veď úvaha o tom, že sa majú univerzity ekonomizovať je naozaj revolučná. Úloha univerzít, čiže základná dôvera a múdrosť štátu, že sú tu ľudia, ktorí vedia viac, sa stráca. Nahradzuje sa tézou, že viac vedia tí, ktorí dokážu pracovať s peniazmi. To si nemyslím. Oni vedia práve a len, ako pracovať s peniazmi, ale život spoločnosti a život ľudský sa nemôžu redukovať na toky finančných prostriedkov. Štát by mal dôverovať súboru tých, často kritizovaných vedcov, pretože akademické prostredie je vždy jedno z posledných, v ktorom predsa len vyrastajú osobnosti schopné sa vysloviť jasne k smerovaniu spoločnosti, pričom nemusia byť spútané ideologicky a ekonomicky.
Poslanie univerzity v modernom svete
Avšak určite sa zhodneme na tom, že univerzita musí zostať spoločenstvom ľudí, ktorí sa snažia naplniť zmysel svojho života uspokojovaním túžby po vedomostiach, skladaním mozaiky pravdy kúsok po kúsku. Toto tvrdenie nepredstavuje žiadny zastaraný akademický pohľad. Je to veľmi moderný prístup k poslaniu univerzity. Požiadavka profesijnej spôsobilosti a vysokej konkurencie schopnosti našich absolventov na trhu práce nielen doma, ale i v zahraničí, je conditio sine qua non kvality vzdelávacích štandardov. Naše ambície sú však predsa len vyššie. Chceme našich absolventov vzdelávať tak, aby boli úspešní v živote.
Slávnostný prejav pri príležitosti ukončenia štúdia
Vážení spolužiaci, učitelia, rodičia a čestní hostia, dnes je pre mňa nesmierne potešením a hrdosťou stáť pred vami a prehovoriť pri príležitosti ukončenia nášho štúdia. Tento deň je pre nás všetkých dôležitým míľnikom v našom živote, pretože sme sa vyrovnali so všetkými výzvami a prekonali mnohé prekážky, aby sme sa dostali sem, kde sme dnes.
Chcel by som začať poďakovaním našim učiteľom a profesorom, ktorí nám neúnavne a s láskou poskytovali vzdelanie. Vaša múdrosť, trpezlivosť a oddanosť nám umožnili rásť a rozvíjať sa ako jednotlivci. Od vás sme získali nielen vedomosti, ale aj hodnoty, ktoré nás budú sprevádzať po celý život. Rovnako dôležití sú naši rodičia, ktorí nás podporovali v našej vzdelávacej ceste. Vaša láska, obetavosť a nekonečná podpora nám dodávali silu v čase, keď sme to najviac potrebovali. Bez vás by sme nedosiahli toto veľké víťazstvo, a preto vám patria naše najhlbšie vďaky.
Dnes však oslavujeme nielen svoje vlastné úspechy, ale aj úspechy našej triedy ako celku. Spoločne sme vytvorili vzťahy a priateľstvá, ktoré budú pretrvávať aj po skončení našej školskej cesty. Vzájomne sme sa povzbudzovali a pomáhali si prekonať náročné obdobia.
Dnešný deň je však len začiatkom ďalšej kapitoly našich životov. Teraz sa otvárajú dvere novým príležitostiam, výzvam a snom, ktoré nás čakajú. Budeme čeliť novým prostrediam, novým ľuďom a novým vedomostiam. Avšak verím, že sme na to pripravení. Sme dobre vybavení vedomosťami, zručnosťami a skúsenosťami, ktoré sme získali počas našej školskej cesty. Máme pred sebou nekonečné možnosti a potenciál, aby sme zmenili svet. Nebojme sa snov a ambícií. Nech si zachováme túžbu po neustálom učení sa a raste. Nech sme otvorení novým skúsenostiam a neustále sa zdokonaľujme. Všetko je možné, ak si budeme veriť a budeme mať odhodlanie a vytrvalosť.
Nech náš dnešný deň zostane v našich srdciach ako spomienka na všetky úspechy a prekonané prekážky. Nech nás posilňuje a inšpiruje, keď budeme čeliť novým výzvam. Nech sme vždy hrdí na to, že sme dokázali ukončiť naše štúdium a pripraviť sa na nasledujúcu etapu života. Ďakujem vám všetkým za to, že ste tu dnes s nami oslavovali tento významný míľnik. Gratulujem nám všetkým a prajem veľa úspechov a šťastia v našich budúcich snahách.
Na záver ešte jedno konštatovanie - dnes som sa svojim čestným doktorátom stal do istej miery súčasťou Vašej školy. Vážim si toho. Postavenie, ktoré si Trenčianska univerzita za krátkych 10 rokov vydobyla, je pozoruhodné. Ďakujem vám za pozornosť.
tags: #prejav #zaujmu #o #studium
