Otázka vzťahu J. A. Komenského k Slovensku má z hľadiska výskumu jeho života a diela osobitné postavenie. Nebolo by správne vidieť tento vzťah syna Moravského Slovácka len ako pedagogický alebo literárny, len ako politický alebo náboženský atď. Treba ho skúmať komplexne, so všetkými atribútmi, a treba pri tom mať na očiach celú Komenského osobnosť, jeho idey a ciele, jeho celoživotný boj za vzdelanie človeka, za uskutočnenie krásnych a vznešených ideálov národného oslobodenia i obnovy sveta bez násilia, ako ich vyslovil vo Všeobecnej porade o náprave vecí ľudských. A z toho stanoviska si treba položiť otázku, prečo sa Slovensko stalo stredobodom Komenského záujmov.
Ján Amos Komenský (1592 - 1670) je jedným z najvýznamnejších osobností v oblasti pedagogiky. Bol filozofom, teológom, spisovateľom a mysliteľom. Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. Po štúdiách na nemeckých univerzitách v Herborne a Heidelbergu bol správcom školy Jednoty bratskej, na ktorej získal svoje základné vzdelanie. Po porážke na Bielej Hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká Didaktika). Neskôr pôsobil v Anglicku, bol účastníkom mierových rozhovorov medzi zástupcami katolíkov, luteránov a kalvinistov prebiehajúcich počas vrcholiacej 30-ročnej vojny v Toruni. Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Ján Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame. Počas svojej životnej púte prešiel štyrikrát aj Slovenskom.
V dôležitých pedagogických a metodických myšlienkach sa zhoduje s Ratkeho, u neho však cítiť solídnu osobnosť s náboženskými koreňmi. Popritom je hlbokým svetovým mysliteľom a podobne ako Leibniz duchovne sa cíti byť Európanom. Názory si vymieňa s veľkými učencami Francúzska, Anglicka, Švédska, Holandska a Poľska. Na rozdiel od Ratkeho, ktorý sa predovšetkým zameral na didaktiku, Komenský svojim myslením zasahuje celú oblasť pedagogiky.
Svojimi učebnicami spisovateľsky a s tvorivým nadšením veľmi výrazne ovplyvnil školstvo vtedajšej doby. Komenský bol extrémne postihnutý zmätkami tridsaťročnej vojny. Narodil sa v Čechách, študoval v Nemecku a potom bol v cirkevnej a školskej službe svojej Jednoty Českobratskej. Po dlhoročnom prenasledovaní musel v r. 1627 so svojimi veriacimi bratmi odísť do exilu. Tu napísal svoje pedagogické a pansofistické diela, ktorými sa stal známy takmer v celej Európe. Čestné poverenia, súvisiace s jeho ďalekosiahlymi plánmi, ho privádzajú do Anglicka, Švédska, Maďarska, Sedmohradska a nakoniec do Holandska, kde našiel nové útočište a kde prežil posledné roky svojho života. Napriek tomuto nepokojnému životu zostal však vytrvalo v službách Jednoty českobratskej. Spočiatku pre ňu pracoval ako učiteľ, neskôr ako kňaz a biskup a správca jej školstva.
Na základe tejto praktickej činnosti napísal pre ňu najskôr svoje učebnice, ako napr. Janua Linguarum reserta (Brána jazykov otvorená), ktorá novým spôsobom spájala vyučovanie jazykov s reálnym vyučovaním: v 100 kapitolách chcel 1000-imi vetami a 8000-imi slovami komplexne opísať základné otázky sveta, čiže spojenie medzi slovom a vecným výkladom. Na základe toho neskôr vzniklo upravené a ilustrované slávne dielo Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch).
Touto geniálnou učebnicou, v ktorej spojil množstvo materiálu, hĺbku a jednoduchosť, kde pri vyučovaní systematicky používal obrázky, na dlhší čas ovplyvnil túto oblasť. Stala sa na celé storočie najrozšírenejšou učebnicou v Nemecku a ešte i Goethe ju mal ako dieťa v rukách.
Najdôležitejšie pedagogické dielo Komenského je jeho Didactica magna (Veľká didaktika), je vydané v češtine, neskôr prepracované do latinčiny a uverejnené v r. 1657. Výchovným otázkam raného detstva sa venuje dielo Informatorium školy materskej. A hlavne pansofistické dielo De rerum humanarum emendatione Consultatio Catholica.
Jeho výrok „Moje dielo bolo putovaním, vlasť som nemal“ poukazuje nielen na jeho osud, ale aj na jeho základný postoj: Komenský chápe svet v najhlbšom zmysle ako labyrint, nie je mu vlasťou, ale prípravou na druhý svet. Život je pre neho púťou a heslo českomoravských bratov „Preč zo sveta k nebu!“ je aj jeho heslom. To ho robí „mužom túžby“. Ide mu o to, aby v chaotickej mnohorakosti našiel najvyššiu jednotu, t.j. Boha. Cieľom jeho celého diela je christianizácia života, príprava človeka na nebeský život. Aj všetky jeho pedagogické myšlienky a knihy majú slúžiť iba tomuto cieľu a nemožno ich, ak chceme byť spravodliví, brať do úvahy bez tejto súvislosti.
Komenský je prívržencom chiliastického učenia, t.j. je presvedčený o tom, že Kristus sa vráti do tisícročnej ríše, a verí, že tento čas je veľmi blízko. Preto chce zhromaždiť ľudí a pripraviť cestu. V novo platonicko-mystických špekuláciách podobných Jacobovi Böhmemu sa mu celý vývoj javí ako proces, ktorý prebieha od beztvarej jednoty v Bohu k Bohom stvorenej, ale od neho relatívne vzdialenej rozmanitosti sveta a zasa naspäť k božskej jednote. Boh je veľká príťažlivá sila, ktorá nakoniec všetko berie zasa späť a prežiari všetky temnoty. Toto božské svetlo má pre nás trojakú podobu: ako vnútorné „intelektuálne“ svetlo (rozum človeka s troma silami - vôľa, um, myseľ) a ako vonkajšie, pozemské svetlo hviezd, ktoré zasahuje naše zmysly. Intelektuálne svetlo sa zdokonaľuje pri návrate k božskej samote v siedmich stupňoch a pritom sa snaží dospieť od osamotenosti k zjednoteniu, od prítmia k jasnosti.
Komenský považuje rozšírenie dopravy (začiatok novoveku), začiatok ciest okolo sveta, Drakeho oboplávanie sveta a Baconove obnovenie hospodárstva za neklamné znaky toho, že sa ohlasuje siedmy a posledný stupeň vývoja. Pretože vo svete je však ešte stále veľa zmätku, považuje za nutnú plánovitú pomoc, aby sa svet stal skutočne prípravou pre „nebeskú akadémiu“. Pripraviť stupeň skutočnej a všeobecnej múdrosti alebo dokonca ju dosiahnuť, predpokladá podľa neho pansófiu, t.j. vedu, ktorá všetko obsahuje. Má byť zároveň zrkadlom viditeľného aj neviditeľného a pomôcť nám k výstupu od viditeľného k neviditeľnému až po zjavenie a navrátenie sa k Bohu.
Navrhol štyri univerzálne prostriedky na dosiahnutie pansofie:
- univerzálne učebnice, kompendiá, encyklopédie (Komenský ich pomenúva „fakľami“ sveta)
- univerzálne školy (ako „svietniky“ svetla)
- univerzálne kolégium učencov a duchovných pastierov, t.j. svetovú akadémiu učencov (ako „služobníctvo svetla“)
- univerzálnu jednotnú reč (ako „olej“ svetla)
Zatiaľ čo prvú, tretiu a štvrtú myšlienku nachádzame aj u Leibniza a iných mysliteľov, ťažiskom Komenského je druhá myšlienka, a to z neho robí veľkého pedagogického mysliteľa storočia. Sotva nájdeme pedagóga, ktorý by pripisoval taký obrovský význam výchove a špeciálne škole: pre Komenského je najdôležitejším pomocníkom pri spáse ľudstva. Z toho takpovediac do metafyzická zasahujúceho významu výchova vyplýva, že výchove sa treba venovať s najväčšou starostlivosťou, podľa najrozsiahlejšieho plánu a už od najútlejšieho detstva.
Preto navrhuje plán výchovy a vzdelania od prvého roka života a všetkých chce (obe pohlavia a všetky sociálne stavy) vychovávať rovnakým spôsobom a viesť k plnej ľudskosti. Tu má ďalej korene myšlienka jednoty ducha v plnej rozmanitosti jazykov: keď Komenský vzťahuje slovo na obraz jedného predmetu a označenie uvádza vo viacerých jazykoch, nemá to byť iba úvodom do rozličných jazykov, ale zároveň orientovaním ich mnohorakosti na jednotný svet predmetov a vedením k disciplíne, a tak pomôcť prekonať ich divergenciu.
Pri poznaní a vzdelávaní sa duch musí napokon vrátiť po tej istej ceste, po ktorej šiel Boh, späť do sveta. Cesta vzdelávania preto vedie od zmyslov cez myslenie k náboženskej viere. V neskoršom diele Pampeadia Komenský píše, ako má byť v tomto duchu celý život pre človeka školou a jeho školské hry (schola ludus) sprostredkúvajú poučné obrazy o svete, človeku a správnom vyučovaní.
V diele Didactica magna Komenský podáva veľmi rozsiahly návod na vyučovanie a výchovu, ktorý sa dá vysvetliť a priori (aj keď nie je len vedecky abstraktnou formou), a preto má viesť k zaručenému úspechu. Z každého kúsku dreva síce nemožno vyrezať Merkúra, „ale z každého človeka sa stane človek, ako ho budeme chrániť od skazenosti“ a vychovávať ho správnou metódou. Vzdelávateľnosť, základ každej výchovy, si teda Komenský cení veľmi vysoko.
Dôraz kladie nielen na dobrotu, láskavosť, ktoré sú vždy naporúdzi, hoci aj keď zhrešíme, ale aj na to, čo je v ľudskej povahe všeobecné, rovnaké. Označuje tak ľudskú povahu (ako základ a podstatu), ako aj organickú prírodu vonku a často tu uplatňuje analogické závery. Z organického bytia si s obľubou berie svoje vzory a stanoviská: vyliahnutie vtáčika, rast stromu, vysadenie a pestovanie záhrady mi ukazujú smer.
Výchova musí zahŕňať tri oblasti: poučenie alebo vzdelanie, mravnosť a bohabojnosť. Podľa Komenského je najdôležitejší princíp vzdelania - podobne ako v prírode, aj tu platí princíp usporiadanosti. Pre ducha i pre telo treba zachovávať predovšetkým správny rytmus pokoja a pohybu, správnu rovnováhu medzi námahou a odpočinkom. Tak ako robí príroda všetko v pravý čas a predvídavo sa vie o všetko potrebné postarať, tak aj človek má využiť jar života a učiť sa v mladosti. To isté platí aj pre plynutie jednotlivých dní; pre vyučovanie a prácu sú najlepším časom ranné hodiny. Všetko sa však má diať podľa úrovne chápavosti v každom veku. Pritom je dôležité správne poradie.
Podľa Komenského sa príroda vždy postará najprv o hmotu, a až potom o formu. Takisto pri vyučovaní majú vždy veci predchádzať slovám; pretože samotné veci sú jadrom, ich označenie je iba náhodou obaľujúcou formou. Teda vyučovanie, ako žiadali už Bacon a Ratke a k čomu má viesť Orbis pictus, má vychádzať zo skúsenosti dieťaťa, z názorného pochopenia veci alebo aspoň jej obrazu, a až potom sa má o veciach učiť rozprávať. Tento princíp úzkeho spojenia so životom, orientovaný proti humanizmu, vyžaduje pri vyučovaní jazykov názornosť a vecnú väzbu, aby sa uprednostňovala živá reč pred gramatikou, príklady pred pravidlami, jednotlivé pozitívne vedy pred akýmkoľvek opisovaním a materinský jazyk pred všetkými cudzími jazykmi.
Cesta poznania vedie od participujúcich zmyslov cez pamäť a jasné pochopenie až k všeobecnému postupnému pochopeniu a nakoniec k samotnému úsudku. Za potrebné ďalej považuje dôkladnú prácu, podávanie jednotlivých javov od jednoduchého k zložitému a v súvislosti s tým považuje i komplexné vzdelanie za veľmi potrebné. Všetko toto musí mať svoje určité miesto. Mládež treba ochraňovať aj pred predčasným pochybovaním, rozpormi a otrasmi. Preto treba školy zriaďovať podľa možnosti na tichom, nehlučnom mieste; samotné školy majú byť príjemným miestom a majú vytvárať pravú pedagogickú atmosféru. Patria k tomu svetlé, čisté miestnosti, kvety, školské záhrady, nástenne tabule atď. Tento vonkajší, ako aj osobný dôverný vzťah medzi učiteľom a žiakom musí spôsobovať radosť a vzbudzovať túžby učiť sa (aj Komenský však málo kladie dôraz na samostatnosť). Pochvala a žart sú vo vyučovaní rovnako dôležité ako stručný, jasný opis, sústavné cvičenie a opakovanie. Najlepšie cvičenie vidí v učení, pri ktorom sú žiaci pomocníkmi učiteľa.
Ako vidno už z jeho vlastnej práce na učebniciach, veľký dôraz kladie na dobré učebnice primerané veku, prístupné každému žiakovi. Majú byť „úplným a pravdivým vyobrazením vesmíru“, ktoré sa má zároveň vryť do detských duší. Tieto myšlienky, úplne vyrastajúce z ducha storočia, Komenský rozvinul najmä pre učebnice jazyka: rozdelené do 4 stupňov majú viesť od naivnej konverzácie cez presné rozprávanie a označenie tak, ako to chcel dosiahnuť vo svojej Janue, k peknému a napokon ráznému používaniu jazyka vo všetkých situáciách. Aj keď sa nám dnes niektoré Komenského didaktické myšlienky zdajú byť vykonštruované a niektoré jeho formulácie prehnané, napriek tomu majú hlbokú pedagogickú múdrosť.
Komenský považoval pedagogiku za posvätnú činnosť, pretože zahŕňala vzdelávanie ducha. Zásadne odmietal vyučovanie prostredníctvom fyzických trestov, hnevu, mrzutosti či trpkých slov zo strany učiteľa voči žiakovi. Povedal krásnu myšlienku, že škola by mala byť miestom príjemným, lákajúcim svojím vnútrom aj vonkajším vzhľadom. Komenský tiež presadzoval metódu postupného vyučovania - od jednoduchšieho k zložitejšiemu a zdôrazňoval, že vzájomný úctivý vzťah medzi učiteľom a žiakom by mal byť prirodzenou súčasťou vyučovania. Mechanické memorovanie, fyzické tresty, ponižovanie žiakov a nadradenosť učiteľa považoval za veľké prekážky vo výchove a vzdelávaní.
Výchova musí zahŕňať tri oblasti: poučenie alebo vzdelanie, mravnosť a bohabojnosť. Podľa Komenského je najdôležitejší princíp vzdelania - podobne ako v prírode, aj tu platí princíp usporiadanosti. Pre ducha i pre telo treba zachovávať predovšetkým správny rytmus pokoja a pohybu, správnu rovnováhu medzi námahou a odpočinkom. Tak ako robí príroda všetko v pravý čas a predvídavo sa vie o všetko potrebné postarať, tak aj človek má využiť jar života a učiť sa v mladosti. To isté platí aj pre plynutie jednotlivých dní; pre vyučovanie a prácu sú najlepším časom ranné hodiny. Všetko sa však má diať podľa úrovne chápavosti v každom veku.
Komenský kladie dôraz najviac na mravnú výchovu a upozorňuje na to, že pravé mravné konanie sa nedosiahne slovami alebo poznaním, ale len samotným mravným konaním. Rozhodujúce sú vzory (rodičia, učiteľ, spolužiak) a disciplína. Toto je u Komenského pedagogicky dôležitejšie než uprednostňovanie spravodlivosti, múdrosti, chrabrosti a striedmosti, dôležitejšie než štyri cnosti. Rozhodujúca pri takomto postoji má byť školská disciplína. Škola sa má pri výchove ducha a pri mravnej výchove, pokiaľ je to len možné, vzdať telesných trestov. „Najlepší postup na udržanie disciplíny má nebeské Slnko, ktoré poskytuje rastúcim veciam svetlo a teplo vždy, dážď a vietor často, blesky a búrky zriedka, i keď tieto slúžia ich dobru.“
Výchova ducha aj mravná výchova stoja však v konečnom dôsledku v službe obrátenia sa človeka k Bohu; náboženská výchova je podľa Komenského srdcom celej pedagogiky. Podobne ako Luther, aj Komenský vie zároveň o špecifických ťažkostiach náboženskej výchovy: bohabojnosť ako boží dar sa vlastne „nedá príliš vychovať“, ale len takpovediac nepriamo k nej smeruje. Záleží na tom, aby sa človek učil chápať život ako púť, božské povýšil nad všetko pozemské a oddal sa samotnej Božej vôli; vo všetkom totiž vidieť jej stopy. Podľa trojstrannosti Božieho svetla existuje trojaký prameň náboženskej skúsenosti: svet (ako Božie dielo), my sami (božská hybná sila v nás), a najmä biblia (Božské slovo). Náboženská výchova, s ktorou sa začína podobne ako s duševnou výchovou a mravnou výchovou už od raného detstva, ich musí všetky zohľadňovať, avšak nad všetkým stojí úplne jasné Sväté písmo. Mládež má vedieť, že „čo nie je vo vzťahu k Bohu a k budúcemu životu, je čistá márnivosť“.
Z tohto pohľadu Komenský veľmi ostro kritizuje školstvo svojej doby. V škole je podľa neho napriek kresťanskému názvu pravý kresťanský duch potlačený antickým pohanským duchom. Žiada radikálne oživenie tohto ducha Božím slovom. Nie „pohanské diela“, ale biblia má byť stredobodom všetkých výchov; potom treba poznať samotné reálne veci sveta, avšak nie viesť o nich umelecké prejavy. Ako neskôr v pietizme, už aj u Komenského sa spája kresťanský prvok s realo-empirickým do frontálneho útoku proti humanistickej pedagogike.
Učebný plán, ktorý je výsledkom tejto základnej myšlienky, je prejavom inklinácie doby k všestrannému plánovaniu a k odvodzovaniu z prírody. Z rytmu ročných období, po ktorých Komenský s obľubou siaha, a na základe skutočnosti, že človek sa telesne i duševne formuje až do 24. roku života, buduje pre školu jednotnú štruktúru. Celkovú výchovu člení na štyri stupne - vždy po šiestich rokoch života. Každému obdobiu zodpovedá určitá škola, takže vzniká systém súvisiacich, vzájomne nadväzujúcich škôl.
Detstvu (1. - 6. rok života) priraďuje materskú školu, čím myslí vedomú, plánovitú materskú výchovu, o ktorú je potrebné sa snažiť v každej rodine. Komenský sa myšlienkou výchovy v ranom detstve stáva významným predchodcom Pestalozziho a Fröbela a vo svojom diele Informatorium školy materskej dáva cenné rady matkám. Pritom však nechce, ako Fröbel, najprv vzbudiť v dieťati tvorivé schopnosti, ale myslí skôr na prvky mravnosti a náboženstva. Podľa štyroch stupňov poznania tu ide predovšetkým o cvičenia vonkajších zmyslov a o obrátenie sa k predmetom, ktoré na ne poslovia.
Pre chlapčenské roky (7. - 12. rok života) treba zriadiť na každom mieste vrátane dedín školy s materinským jazykom, ktoré sú, podobne ako materské školy, pre všetku mládež oboch pohlaví, rozdelené do 6 ročníkov, kde sa cvičia najmä vnútorné zmysly, obrazotvornosť a pamäť. Nikto nemôže navštevovať latinskú školu, kým neprešiel základnou nemeckou školou a nezískal v nej predstavu o skutočnom živote.
Komenský urobil zo študentov partnerov. Jeho vplyv na náš výchovný systém bol obrovský a myslím si, že dodnes môže byť inšpiráciou. Jeho základná myšlienka bola, že každé dieťa by malo po šiestom roku života navštevovať materskú školu, potom približne šesť rokov základnú školu, kde by sa učilo v materinskom jazyku, a následne latinskú školu. Ako prvý v dejinách zaviedol formu vyučovacej hodiny v podobe, akú poznáme dnes. Vyučovanie v trvaní približne 45 minút, po ňom nasleduje prestávka a ďalšia hodina.
Odmietal tradičný názor, že vzdelávanie má byť založené na mechanickom drile a učení sa textov naspamäť. Hoci je jeho dielo rozsiahle a obsahuje približne 62 spisov, medzi najznámejšie patria Orbis Pictus (Svet v obrazoch), Škola hrou, Šťastie národa a dielo Obecná porada o náprave vecí ľudských. Za veľmi zaujímavý jeho názor považujem práve ten, že škola by sa nemala zameriavať len na rozvoj mysle, ale na rozvoj celého človeka. Učiteľ by mal zostúpiť k žiakovi, pomáhať mu pochopiť učivo a učiť len toľko, koľko je žiak schopný absorbovať v rámci jednej hodiny.
Školstvo na Slovensku má veľmi hlboké korene, čo samozrejme súvisí aj so vzdelanosťou. Už takmer 80 rokov sa na Slovensku kvalitne pripravujú nielen budúci učitelia a učiteľky, ale aj ďalší odborníci a odborníčky na prácu v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách. Fakulta je miestom, kde sa spája teória s praxou, kreativita s empatiou a vedomosti s ľudskosťou. Budúci študenti a budúce študentky fakulty si môžu vybrať z programov ako predškolská a elementárna pedagogika, slovenský aj cudzí jazyk, hudobná či výtvarná edukácia, história či výchovu k občianstvu - a z mnohých ďalších. Ako jediná na Slovensku fakulta ponúka štúdium logopédie a liečebnej pedagogiky. Je lídrom v špeciálnej pedagogike aj v sociálnej práci. Fakulta zabezpečuje svojim študentom široké možnosti kvalifikovanej pedagogickej alebo odbornej praxe, zahraničných študijných pobytov aj stáží a prepája štúdium s reálnymi požiadavkami trhu práce. Spolupracuje so školami, nemocnicami, zariadeniami sociálnych služieb a rôznymi organizáciami.
Fakulta poskytuje študentom širokú škálu podpory, ktorá presahuje rámec samotného vyučovania. Vynikajúcim študentom sú každoročne prideľované motivačné štipendiá za ich študijné výsledky či aktivity vo vede a reprezentácii univerzity. Fakulta zároveň ponúka organizačnú aj odbornú podporu pri štúdiu, stáži či projektovej činnosti. Fakulta je otvorená aj zahraničným mobilitám svojich študentov. Prostredníctvom programu Erasmus+ môžu absolvovať časť svojho štúdia v zahraničí a tak získať nové skúsenosti i kontakty.
Študentom všetkých foriem štúdia poskytuje svoje služby aj Akademická knižnica. Študenti sa môžu zapojiť aj do študentských spolkov, objaviť svoj talent v univerzitnom speváckom zbore Comenius, spoluorganizovať akcie ako Kvapka krvi, Deň zdravia, Deň duševného zdravia, Noc vzdelávania, ako aj rôzne workshopy a swapy. Život na fakulte je úzko prepojený s univerzitným aj mestským prostredím - študenti sa môžu zapojiť do aktivít a iniciatív naprieč univerzitou a využiť všetky výhody študentského života v Bratislave. Naša komunita je otvorená, rôznorodá a aktívna.
Estetika sa študuje samostatne ako jednoodborové štúdium. Medzi profilové predmety štúdia patria dejiny estetiky a estetická teória. Paralelne sa poslucháč oboznamuje so základmi literárneho, výtvarného, hudobného umenia, s ich teóriou a estetikou. Pristupujú k nim mnohé ďalšie predmety v širokom rozsahu voliteľných predmetov, napríklad axiológia, komparatistika umenia, teória a dejiny dramatických umení a podobne - v rozsiahlej ponuke voliteľných prednášok.
Štúdium umožní poslucháčovi nadobudnúť rozsiahly prehľad v oblasti estetiky, umenovedných disciplín, dejín umenia, absolventi estetiky dokážu na primeranej úrovni popísať a interpretovať umelecké diela, kultúrne fakty, venovať sa napr. publicistickej činnosti s týmto zameraním. Na študijný program estetika budú uchádzači prijímaní na základe testu všeobecných študijných predpokladov v rámci Národnej porovnávacej skúšky, ktorú zabezpečuje spoločnosť www.scio.cz, s.r.o.
Štúdium vám rozšíri a prehĺbi poznatky z dejín estetiky s dôrazom na moderné a postmoderné estetické koncepcie. V rámci teórie estetiky prídete do kontaktu so súčasnými definíciami umenia a špecifikáciou poznatkov v rámci jedného druhu umenia. Budete sa zameriavať na aktuálne a moderné smery estetického myslenia, na problémy estetickej teórie v súčasnosti. Rozviniete si schopnosť interpretovať diela moderného umenia v kontexte súčasných estetických teórií, chápania súvislostí estetiky s paralelnými disciplínami (axiológiou, hermeneutikou a pod.). Štúdium kladie dôraz na vzájomnú súvislosť teórie a zložitých umeleckých a kultúrnych javov súčasnosti. Osvojíte si vedomosti potrebné na interpretáciu umenia, porozumiete aktuálnym trendom v umení z pozícií súčasného vedeckého poznania. Štúdium vás vybaví schopnosťou samostatne pracovať v inštitúciách, ktoré sa zaoberajú tvorbou alebo prezentáciou umenia. Uplatnenie nájdete v štátnych a neštátnych kultúrnych inštitúciách a subjektoch na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, taktiež v redakciách elektronických a printových masmédií. Pôsobiť môžete v súkromných a neziskových organizáciách, ktoré sa zaoberajú prezentáciou a reflexiou umenia. Okrem toho vám vzdelanie umožní pokračovať v doktorandskom štúdiu nielen v odbore estetika, ale aj v príbuzných odboroch, ako sú napríklad umenovedné odbory, filozofia či etnológia.
Predpokladom prijatia na študijný program je absolvovanie niektorého z bakalárskych študijných programov, ktoré patria do odborov filozofia (so zameraním na estetiku) a vedy o umení a kultúre. Na daný magisterský študijný program budú v nasledujúcom akademickom roku prijímaní uchádzači a uchádzačky bez vykonania prijímacej skúšky, podľa poradia zostaveného na základe dosiahnutého váženého študijného priemeru v rámci bakalárskeho štúdia (1. - 5. semester). Uchádzačky a uchádzači, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, sú u nás vítaní. Myslite ale, prosím, na to, že predpokladom na úspešné zvládnutie štúdia je znalosť slovenského jazyka najmenej na úrovni B1.
tags: #komensky #pedagogika #estetika
