Na radosť mladých právnikov a študentov bola začiatkom roka skrátená koncipientská prax. Hoci má príslušná novela drobný legislatívno-technický nedostatok, veríme, že k opätovnému predĺženiu praxe už nedôjde. Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory (SAK) schválilo v súlade so zákonom požiadavku minimálneho povinného absolvovania iba 6 hlavných seminárov advokátskych koncipientov na vykonanie advokátskej skúšky počas zákonnej doby koncipientskej praxe v rozsahu 3 rokov. To znamená, že každý koncipient, ktorý má splnené aspoň 3 roky praxe a absolvoval povinné vzdelávanie v týchto troch rokoch, už nebude musieť absolvovať žiadne ďalšie semináre. V súlade so zákonom o advokácii SAK umožní do šiestich mesiacov od požiadania vykonať advokátsku skúšku každému, kto spĺňa podmienky podľa zákona o advokácii, absolvoval vzdelávanie v rozsahu určenom predpisom komory, zaplatil poplatok a preukáže, že najneskôr ku dňu konania skúšky získal prax podľa zákona o advokácii.
Národná rada Slovenskej republiky schválila 31.01.2019 návrh skupiny opozičných poslancov, ktorým dochádza k skráteniu praxe advokátskeho koncipienta z 5 rokov na 3 roky. Pri schvaľovaní ale neprešiel pozmeňovací návrh, ktorým sa mala posunúť účinnosť schvaľovaného zákona na neskôr. Schválený návrh zákona totiž pôvodne počítal s nadobudnutím jeho účinnosti od 1. januára 2019. Je pravdou, že zákon nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako právoplatnosť (teda skôr, ako bude vyhlásený v Zbierke zákonov). Došlo by k prelomeniu princípu právneho štátu, keďže zákon bol účinný skôr než by sa stal všeobecne známym. Lenže okrem tohto pravidla tu máme aj zákon 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 19 ods. 2 jasne stanovuje, že „Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Keďže schválený návrh zákona neskorší deň nadobudnutia účinnosti zákona neobsahuje, je potrebné logicky vyvodiť, že zákon nadobudne účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Predložený poslanecký návrh skracuje v súčasnosti platnú päťročnú prax advokátskeho koncipienta na tri roky, pričom predĺženie minimálnej dĺžky povinnej praxe advokátskeho koncipienta v roku 2012 na päť rokov malo a stále má za cieľ vytvoriť dostatočný priestor na získanie požadovaných skúseností pod vedením advokáta a súčasne absolvovanie povinného vzdelávania advokátskeho koncipienta. Súčasná dĺžka koncipientskej praxe nie je v našej právnej úprave zakotvená prvýkrát (do roku 1999 sa koncipientska prax vykonávala taktiež v trvaní piatich rokov). Vláda Slovenskej republiky považuje za predčasné hodnotiť, že predĺženie povinnej praxe advokátskeho koncipienta neprinieslo očakávané výsledky, vzhľadom k tomu, že iba v súčasnosti ukončujú päťročnú prax prví advokátski koncipienti (zapísaní po 1.1.2013).
Momentálne platná päťročná prax advokátskeho koncipienta sa javí ako neopodstatnene dlhá, až diskriminačná, oproti iným právnickým profesiám (napr. podmienka konkrétnej dĺžky praxe ako predpoklad pripustenia k justičnej skúške). Domnievame sa, že toto ustanovenie je prinajmenšom tak škodlivé, ako päťročná prax koncipientov. Nespravodlivosť spomínaného paragrafu vyplýva z toho, že diskriminuje mladých advokátov. Ako inak sa dá nazvať zákaz zamestnať koncipienta len pre chýbajúce roky zápisu v zozname komory? Spôsobilosť vykonávať svoje povolanie advokát preukazuje zložením skúšok. Prečo mu potom zväzujeme ruky dodatočnými obmedzeniami? Základným indikátorom kvality je predsa to, či advokát dokáže získať dostatok práce. Ak je dobrý, má prácu pre seba a aj pre iných (ktorí sa od neho môžu učiť). Ak je slabý, nemá prácu ani pre seba. To, že roky praxe sú automaticky zárukou kvality, je preto výmysel. Poznáme množstvo starších advokátov, ktorých výstupy sú katastrofálne. A množstvo mladších, ktorých prácu obdivujeme. Na dôležitých pozíciách v ekonomike dnes pracujú kvantá mladých ľudí, ktorí riadia stovky zamestnancov. Bez problémov. Len v advokácii robíme z nízkeho veku handicap.
Tým, že zákon mladým advokátom bráni rozvíjať svoje kancelárie, však poškodzuje aj spotrebiteľov. Slabšia konkurencia totiž umožňuje prežiť advokátom, ktorých služby nie sú dobré a ktorí by inak z trhu museli odísť. No ak chceme právne služby skvalitňovať, musíme inovovať. Takže ak zákonodarcom skutočne záleží na tom, aby spotrebitelia právnej služby dostávali za svoje peniaze viac muziky, je potrebné nami kritizované obmedzenie zrušiť.
Druhá zásadná zmena sa dotkla ustanovenia § 6 ods. 2 pokiaľ ide o započítavanie inej právnej praxe. Podľa tejto zmeny „komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax.“ V minulosti mala SAK v roku 2013 presadiť predĺženie koncipientskej praxe z 3 rokov na 5 rokov. Vtedy mali prechodné ustanovenia zabezpečiť koncipientom, ktorí boli zapísaní do zoznamu koncipientov pred účinnosťou zákona, aby mohli absolvovať advokátsku skúšku už po získaní 3 - ročnej praxe, resp.
Schválený návrh zákona, ktorým sa prax koncipienta skracuje, sa bude vzťahovať aj na už zapísaných koncipientov. Bude tak bez ohľadu na skutočnosť, či by v zákone toto prechodné ustanovenie bolo, alebo by absentovalo úplne. Retroaktivita je tu však prípustná, keďže by nepostihovala žiadneho koncipienta (žiaden koncipient by nemusel absolvovať dlhšiu prax ako 3 roky). V prípade, že prezident podpíše predmetný návrh zákona, budú aj tieto prechodné ustanovenia obsoletné. Ak by ich aj posudzoval ústavný súd a vyslovil by, že sú v rozpore s ústavou, na zmysle zákona by sa nič nezmenilo, keďže by platila prax 3 roky.
Do budúcna bude vhodnejšie (ak to bude z povahy veci možné) pripravovať návrhy zákonov tak, že účinnosť bude výslovne naviazaná na pätnásty deň po vyhlásení zákona v Zbierke zákonov. Pokiaľ ide o otázku vrátenia predmetného návrhu zákona prezidentom republiky národnej rade na opätovne prerokovanie, treba konštatovať, že ide o autonómnu právomoc prezidenta. Pokiaľ prezident dospeje k záveru, že súhlasí so skrátením praxe koncipientov z 5 rokov na 3 roky, zákon môže podpísať (aj napriek tomu, že obsahuje obsoletné ustanovenia). Ak by sa prezident s návrhom zákona nestotožnil, je jeho právomocou zákon vrátiť národnej rade.
Predložený návrh zákona je podložený štatistikami zo zahraničia, napríklad počtom advokátov v pomere k počtu obyvateľstva iných členských štátov EÚ. Podľa tejto štatistiky počet advokátov na Slovensku v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie v pomere k počtu obyvateľstva je relatívne malý. Návrh zákona tiež dodáva, že až 24 z 28 členských štátov Európskej únie má kratšiu dĺžku koncipientskej praxe. Advokátska skúška sa prijatím Skúšobného poriadku opätovne sprísnila, keď k prípadovej štúdii a ústnej skúške pribudol aj písomný test, ktorého úspešnosť nesmie klesnúť pod 85 %.
Vláda Slovenskej republiky pôvodne nesúhlasila s návrhom, ale po vypočutí argumentov poslancov zobrala oba návrhy na vedomie, čo dalo nádej na ich schválenie v parlamente. Poslanci NR SR neuspeli s viacerými inými návrhmi, vrátane novely Zákonníka práce a návrhu na zvýšenie príspevku na opatrovanie.
tags: #navrh #zakona #o #skrateni #koncipientskej #praxe
