Mnohí mladí ľudia sa pri rozhodovaní o vysokoškolskom štúdiu obzerajú aj po vysokých školách v zahraničí. Motívy sú rôzne. Niekoho láka predstava kvalitnejšieho vzdelania, pretože zahraničné sa v očiach niektorých študentov automaticky rovná lepšie. Iného lákajú do zahraničia odbory, ktoré sa u nás študovať nedajú, prípadne budúce lepšie uplatnenie na trhu práce. A ďalší chcú ísť študovať za hranice skrátka len preto, aby zažili niečo nové, cestovali a spoznali inú kultúru. Štatistiky hovoria, že každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Až 16% študentov si pri výbere vysokej školy zvolí radšej štúdium v zahraničí než doma na Slovensku. Existuje množstvo dôvodov, prečo slovenskí študenti odchádzajú študovať na zahraničné univerzity. Lepšie uplatnenie v profesnom živote, moderné vybavenie škôl a knižníc, iný vyučovací systém.
Pre našich študentov je však toto štúdium vždy spojené so značnou finančnou záťažou. Každý rodič chce dopriať dieťaťu to najlepšie, čo platí aj o vzdelaní. Náklady na vysokoškolské štúdium predstavujú značnú finančnú záťaž pre rodinný rozpočet bez ohľadu na to, či študent ostáva doma alebo študuje v zahraničí. Podľa prepočtov spoločnosti Partners náklady na študenta - ak mu rodičia hradia bývanie, cestovanie a ďalšie základné výdavky - môžu dosiahnuť vyše 22-tisíc eur počas piatich rokov štúdia na Slovensku. Pritom verejná vysoká škola vyjde v dnešných cenách na minimálne 13 500 eur pri päťročnom štúdiu, už po zohľadnení voľných mesiacov počas prázdnin. V prípade slovenských univerzít sa študent vo väčšine prípadov vyhne platbe školného ako takého, no ostatné školné náklady nie sú zdarma, a tak stojí priemerne štandardné päťročné štúdium denného typu na slovenskej vysokej škole od 8 500 až do 30 000 eur či viac. Pri externom štúdiu sa popri výdavkoch na život platí aj školné, ktoré sa môže pri externom štúdiu na štátnej škole vyšplhať na 2340 eur či v prípade niektorých špecifických odborov až do 3600 eur ročne. Podobnú čiastku zaplatí študent aj v prípade štúdia na súkromnej vysokej škole.
Štúdium v zahraničí: Výška školného a životné náklady
Štúdium v zahraničí prináša výrazné finančné výdavky, z ktorých najväčšou položkou môže byť školné. V niektorých krajinách sa však školné neplatí a táto položka z nákladov odpadá. Napríklad v Nemecku, vo Fínsku či v najobľúbenejšom Česku, kde štátne univerzity ponúkajú vzdelanie bez poplatkov aj pre zahraničných študentov. Je však potrebné dávať pozor na externé študijné programy alebo programy pre študentov, ktorí prestupujú z iných škôl. V minulom roku študovalo na českých vysokých školách takmer 21-tisíc Slovákov. Vedeli ste, že takmer polovica všetkých zahraničných študentov v Česku sú Slováci? Za možnosť mať doma bakalára tak u susedov zaplatíte 10 000 eur, za magistra či inžiniera 17 000 eur. Táto suma by sa zavedením školného mohla navýšiť o tisíce. Ročne vás to na iných výdavkoch bude stáť približne 3 400 eur.
V niektorých krajinách sa síce školné platí, ale nie sú to nijaké horibilné sumy. Napríklad v Holandsku a Belgicku, ktoré sa môžu pýšiť kvalitnými univerzitami a dobrou úrovňou života, sa ročné školné pohybuje okolo 1 000 eur, na všetko ostatné miniete za rok skoro 10 000 eur. Bakalárske štúdium tak stojí 33 000 eur. Pre našich študentov je napríklad Česko lacnou krajinou. Náklady na ubytovanie, dopravu a stravovanie sú tam v porovnaní so Slovenskom pomerne nízke. Priemerný mesačný rozpočet študenta v Česku sa pohybuje okolo 400 až 600 eur.
Najdrahšie je štúdium v Spojených štátoch amerických, kde sa školné môže pohybovať v rozmedzí 150- až 250-tisíc eur na celý študijný program. Úplný extrém pre našinca je štúdium na kvalitnej škole v USA, ktoré bez štipendia stojí od 50 do 70 tisíc eur ročne, vrátane nákladov na život. Štvorročné štúdium, po ktorom sa udeľuje niečo ako bakalársky titul, vie teda stáť aj 200 000 eur. Podobne vysoké náklady sú aj v Spojenom kráľovstve, kde sa ročné školné pohybuje okolo 10- až 20-tisíc eur za ročník. Konkrétne štúdium na Oxforde vyjde v prepočte na 35- až 60-tisíc eur ročne, podľa programu.
Okrem školného treba počítať aj s nákladmi na život, ktoré sú v rôznych krajinách odlišné. Pre študentov sú navyše celkové náklady na štúdium nízke vďaka sociálnym výhodám, ktoré sú v krajine. Vysokoškolské štúdium v Dánsku je pre slovenských študentov veľmi obľúbené, pretože je bezplatné. Holandské vysokoškolské štúdium ponúka možnosť študovať v nemčine aj v angličtine. Podobne ako v Dánsku aj tu sa dôraz kladie predovšetkým na prax. Cena na akademický rok vychádza už od 1 818 EUR bez ubytovania. Pokiaľ sa rozhodnete študovať v „meke“ univerzít - vo Veľkej Británii, musí rátať, že výška školného je rozdielna nie len pre oblasť, v ktorej budete študovať, ale aj pre krajinu, z ktorej pochádzate. Jeho výška je totiž pre občanov krajín EÚ stanovená zvlášť. Pre Slovákov, podobne aj Čechov, to predstavuje nasledovné sumy: Škótsko ponúka štúdium zadarmo. Anglicko a Wales od 9 000 libier, čo je v prepočte 10 816 EUR na akademický rok.
Štipendiá, granty a iné možnosti financovania
Štúdium na zahraničnej univerzite alebo vysokej škole nie je práve najlacnejšia záležitosť. Slovenskí študenti môžu využiť rozsiahle programy štipendií v rámci Európskej únie, ktoré pokryjú nielen náklady na školné, ale aj na ubytovanie a ďalšie výdavky. Na štúdium je možné si zarobiť, požičať peniaze či získať určitú formu štipendia ako na Slovensku ale aj v zahraničí. Mnohé zahraničné univerzity ponúkajú štipendiá za akademické či športové výsledky alebo granty. Pomôžeme vám zorientovať sa v možnostiach a pripraviť kvalitnú prihlášku. Pre študentov študujúcich v zahraničí existuje možnosť čerpať isté finančné prostriedky zo Študentského pôžičkového fondu.
Školy často uprednostňujú študentov z cudziny pri prideľovaní internátnych izieb. To však neznamená, že to bude lacné ako na Slovensku. Napríklad v USA stojí internátna izba aj tisíc dolárov mesačne, no tento poplatok často zahŕňa aj stravu v miestnej jedálni.
Príprava na štúdium a financovanie: Kedy začať a ako postupovať
Príprava na vysokoškolské štúdium by sa mala začať čo najskôr. Čím skôr začnete, tým menej vás to bude mesačne stáť a tým viac budete mať na konci k dispozícii. Čím skôr začnete sporiť, tým menej stačí odkladať. V zahraničí je bežné, že rodičia svojim ratolestiam šetria na štúdium od narodenia. Je načase, aby rovnako začali uvažovať aj slovenskí rodičia. Dlhodobé sporenie aj pri nižších sumách vie pripraviť dieťaťu dobré „štartovné“ pre jeho vysokoškolský život, v lepšom prípade úplne pokryť jeho potreby počas celého štúdia. Začnite deťom na štúdium odkladať už dnes. Čím skôr začnete, tým menej stačí šetriť. Ak začnete svojim deťom šetriť na štúdium, kým sú ešte malé, stačí vám malými vkladmi postupne zainvestovať polovicu potrebnej čiastky. O zvyšok sa postará akciový trh, ktorý posledných 120 rokov zarába v priemere viac ako 9% ročne.
Predstavme si rodinu, ktorá od narodenia dieťaťa do jeho 18 rokov odkladá sumu 30 eur mesačne. Pri 18-ročnom horizonte vieme využiť dynamickejšie nastavenie investície a súčasne si zaistíme výnos tým, že dodržíme investičný horizont. V takom prípade by sme dosiahli sumu približne 11 500 eur. Ak by rodičia využili celý štátny prídavok na dieťa na investovanie, teda 60 eur mesačne, v rovnakom investičnom nástroji na 18 rokov im to prinesie viac ako 23-tisíc eur.
Nie každý rodič je však natoľko prezieravý a disciplinovaný, aby myslel na vysokoškolské štúdium už od narodenia dieťaťa a cielene a dlhodobo mu budoval finančnú rezervu. Barbora Gajdoš Hazlingerová však pripomína, že nikdy nie je neskoro na rozumné investovanie do vzdelania: „Ani v prípade, že rodičia sa rozhodnú začať pripravovať na začiatok strednej školy, plán určite nie je stratený. Tu platia iné pravidlá investovania pri kratšom investičnom horizonte. Pozor na príliš lákavé ponuky s vysokým prezentovaným výnosom, nikto nemôže garantovať vysoký výnos bez rizika. „Odporúčam kombináciu produktov rozdeliť na tretiny. Tretinu do sporiaceho účtu, tretinu do vhodne zvolenej stratégie ETF fondov a tretinu do realitných podielových fondov s kvalitnými nehnuteľnosťami v portfóliu. Takto dosiahneme vyvážený pomer bezpečnosti a potenciálneho výnosu pri takomto krátkom horizonte.
Čím skôr svojmu dieťaťu začnete šetriť, tým menej musíte reálne vložiť. K dispozícii máte spravidla minimálne 10 rokov, čo je dostatočne dlhá doba pre získanie nadpriemerných výnosov bez podstúpenia zásadnejšieho rizika. Spoliehať sa na štát a dúfať, že vysoké školy budú aj naďalej zadarmo, nemôžete. A čo ak bude kvalitné vzdelanie o 15 či 20 rokov zdarma a podporované štátom? Výborne, v takomto prípade sa vám podarilo našetriť svojmu dieťaťu potrebné peniaze na kúpu bytu, či na iné výdavky na štart do samostatného života. Alebo sebe na cestu okolo sveta, či slušný dôchodok.
Priemerný mesačný rozpočet študenta v Česku sa pohybuje okolo 400 až 600 eur. Priemerný mesačný rozpočet študenta na Slovensku sa môže pohybovať od 300 do 600 eur mesačne aj v závislosti od toho, kde študent býva, či sa stravuje v jedálni alebo reštaurácii a ako využíva dopravu v danom meste.
Ďalšou významnou položkou je cestovanie. Pochopiteľne, najlacnejšie do okolitých krajín, najmä Česka, a potom do Spojeného kráľovstva. Študentovi treba zabezpečiť aj stravu a myslieť na to, že bude mať výdavky na zábavu, oblečenie a ďalšie osobné veci.
Uznávanie titulov a legislatívne aspekty
Zápísať si akademický titul do občianskeho preukazu, ktorý študent získal na akreditovanej vzdelávacej inštitúcii v zahraničí, nie je vôbec také jednoduché. Na polícii ho absolventovi totiž zapíšu len na základe rozhodnutia o uznaní dokladu o vzdelaní. „Rozhodnutie vydáva na akademické účely, to znamená na účely pokračovania v ďalšom štúdiu na vysokej škole v SR a na výkon regulovaného povolania,“ uvádza rezort školstva. Regulované povolania sú podľa ministerstva také, pri ktorých je právnym predpisom stanovená kvalifikácia potrebná na výkon povolania, napríklad v živnostiach uvedených v živnostenskom zákone, pri učiteľských a zdravotníckych povolania, či v štátnej službe. „Rozhodnutie na akademické účely vydáva príslušná vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá uskutočňuje študijný program v rovnako alebo príbuznom študijnom odbore.
Pri uznávaní akademických titulov platí pravidlo, že bude v oficiálnych dokumentoch vedený v takom jazyku a podobe, ako je uvedený na zahraničnom doklade. Zároveň podľa zákona o vysokých školách nie je možné používať slovenský akademický titul pokiaľ máte udelený zahraničný. Dokumenty na stiahnutie a podrobnejšie informácie o poplatkoch za podávanie dokumentov nájde na stránke: minedu.sk.
Výhody štúdia v zahraničí
Štúdium v zahraničí je pre slovenských študentov nielen príležitosťou získať kvalitné vzdelanie, ale aj zažiť nové kultúry a získať nezávislosť. Štúdium prepojené s praxou a trhom práce. Vysokoškolské štúdium v zahraničí ponúka oveľa viac než len teóriu - zahraničné univerzity kladú dôraz na praktické skúskúsenosti, stáže a spoluprácu s firmami. Študenti tak získavajú relevantné zručnosti, vďaka čomu sú lepšie pripravení na reálny pracovný trh. Nie je výnimkou, že študenti získajú svoj dream job ešte počas štúdia. Zlepšenie cudzieho jazyka a komunikačných zručností. Štúdium na vysokej škole v zahraničí je najefektívnejší spôsob, ako sa prirodzene zdokonaliť v cudzom jazyku. Vďaka každodennému kontaktu s jazykom sa študenti posúvajú rýchlejšie než pri štúdiu na Slovensku. Zároveň si tak zlepšujú svoje komunikačné schopnosti. Zážitky a priatelia na celý život. Štúdium vysokej školy v zahraničí nie je len o kvalitnom vzdelaní - je to aj o samostatnosti, osobnostnom raste a vytváraní medzinárodných priateľstiev. Študenti zažijú nové kultúry a zlepšia sa v aj medziľudskej komunikácii.
tags: #poplatky #za #studium #na #vysokej #skole
