Komunikačná schopnosť je jedným zo základných pilierov detského vývinu a podmieňuje učenie, sociálnu participáciu a emocionálne sebavyjadrenie. Komunikácia predstavuje zásadný pilier detského vývinu a vytvára základ pre proces učenia sa, aktívnu participáciu v spoločenskom prostredí a neposlednom rade emocionálne sebavyjadrenie. Od ranných prejavov neverbálnej komunikácie a zdieľanej pozornosti až po rozvinuté verbálne interakcie predstavuje komunikačná kompetencia kľúčový faktor v učení, rozvoji vlastnej identity a sociálnom začleňovaní.
Pretože sa narušená komunikačná schopnosť týka najčastejšie porúch reči, je dôležité rozumieť termínom jazyk, reč a hovorené slovo. Pojmom jazyk rozumieme súhrn oznamovacích prostriedkov používaných v spoločenskej skupine (národ, menšina, sociálna skupina). Rečou rozumieme schopnosť používať verbálne aj neverbálne jazykové prostriedky v komunikácii a interakcii. Hovorené slovo je spôsob používania reči, vrátane emocionálneho zafarbenia - môže byť nedbalá, afektovaná atď.).
O narušenej komunikačnej schopnosti možno hovoriť vtedy, ak sa rečový prejav jedinca odchyľuje od „normy“ zaužívanej v danom jazykovom prostredí do tej miery, že počas komunikačného aktu pôsobí na komunikačného partnera rušivo. Hranica rušenia je veľmi rozdielna, závisí napr. od vzdelania.
Predpoklady pre správnu komunikáciu
Základným predpokladom pre komunikáciu hovorenou rečou je:
- dobré sluchové vnímanie,
- správna funkcia mozgových rečových centier a nervových dráh,
- funkčná motorika hovoridiel (ich súčasťou sú dýchacie - respiračné orgány, hlasové - fonačné orgány a orgány artikulačné - ústna dutina, jazyk, zuby, nosná dutina a hltan).
Dôležitú rolu vo vývoji verbálnej komunikácie zohrávajú s rečou zdanlivo nesúvisiace aktivity ako sanie, prehĺtanie a správne dýchanie.
- dostatočná kapacita inteligencie
Základný kameň komunikácie hovorenou rečou predstavuje slovo - grécky „logos“, ktoré je v pôvodnom zmysle nositeľom myšlienky. Logopédia teda už svojim názvom vyjadruje orientáciu na pomoc pri akýchkoľvek problémoch s komunikáciou (ako zrozumiteľným vyjadrovaním myšlienok) nie len pri chybách a poruchách hovorenej reči.
Etiológia narušenej komunikačnej schopnosti
Komunikačné schopnosti môžu byť narušené z mnohých príčin. Veľmi často sa vyskytuje súvislosť s nedozretím, resp. s oneskoreným vývojom, prípadne organickým poškodením centrálnej nervovej sústavy. V niektorých prípadoch v dôsledku postupného dozrievania CNS sa komunikačné schopnosti zlepšujú, ale pri ťažkých organických poškodeniach mozgu býva výhľad do budúcna menej optimistický a je nutné od začiatku hľadať alternatívne spôsoby komunikácie.
Ak je narušená komunikačná schopnosť dôsledkom sluchového postihnutia, je ďalší vývoj závislý od možností liečby alebo kompenzácie sluchovej vady a významne od kvality logopedickej starostlivosti.
V odbornej literatúre sa v tejto súvislosti často odporúča multisenzorický prístup, ktorý je založený na aktivácii a integrácii všetkých zmyslových modalít a prispieva k efektívnejšiemu osvojovaniu zručností (Bočková, 2017). Tento prístup je v súlade s cieľmi inkluzívneho vzdelávania, ktorého zámerom je zabezpečiť rovnosť prístupu ku kvalitnému edukačnému procesu pre všetkých žiakov, vrátane detí so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami, zdravotným znevýhodnením či komunikačnými bariérami - a tým podporiť ich plnohodnotnú participáciu a akademický rozvoj (Dudu et al., 2024).
Komplexný prístup k edukácii
U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou je nevyhnutné aplikovať komplexný, multisenzorický prístup, ktorý prepája rozvoj všetkých oblastí, od sluchovej diferenciácie, vizuopercepcie, hrubej a jemnej motoriky, cez socializáciu a emocionálnu reguláciu až po podporu kognitívnych procesov.
Komplexný prístup predstavuje podporu celostného rozvoja žiaka s NKS a nesústreďuje sa len na rozvoj komunikačnej produkcie (Gibbard, 2024). Na naplnenie týchto cieľov sa podľa Vzdelávacieho programu pre deti s NKS (2024) vyžaduje koordinovaný prístup školy, školského podporného tímu a rodiny, založený na intenzívnej partnerskej spolupráci.
Rozvoj NKS si vyžaduje koordinované a diferencované prístupy, ktoré presahujú izolované cvičenia rečovej produkcie. Súčasné zahraničné štúdie (2025) zdôrazňujú potrebu multisenzorického a interdisciplinárneho prístupu, ktorý stimuluje viaceré oblasti vývinu a tým podporuje aj spontánnu komunikáciu dieťaťa.
Kľúčové oblasti rozvoja
- Priestorová orientácia prispieva k rozvoju porozumenia predložiek, sekvencií a plánovania krokov, ktoré súvisia s gramatickou stavbou vety a rozvojom naratívnych schopností. Využívanie navigačných úloh v triede, pri ktorých deti plnia verbálne inštrukcie spojené s pohybom v priestore, je prospešné.
- Sluchová diferenciácia je základom pre fonologické uvedomovanie, správnu výslovnosť a rozlišovanie.
- Zrakovo-percepčné schopnosti úzko súvisia s porozumením textu. V praxi sa osvedčuje používanie vizuálnych máp viet, piktogramov a grafických organizátorov, ktoré pomáhajú dieťaťu pochopiť vzťahy medzi slovami a poradie prvkov vo vete.
- Vývin motoriky je úzko prepojený s vývinom reči. Pohybové aktivity, ako sú prekážkové dráhy s verbálnymi inštrukciami, prispievajú k osvojovaniu si priestorových vzťahov, predložiek a sekvenčných pojmov. Jemná motorika sa podporuje prostredníctvom činností, ktoré vyžadujú presnosť a koordináciu.
- Emocionálna regulácia a sebavyjadrenie sú dôležitou súčasťou efektívneho rozvoja komunikácie. Adaptívne programy prepájajú rozvoj spoločnej pozornosti, symbolickej hry a tréning regulácie s explicitným nácvikom spontánnych výpovedí.
- Kognitívne funkcie, ako je fonologická pracovná pamäť, rytmické spracovanie a exekutívne schopnosti, prispievajú k celkovej efektivite komunikačného procesu.
Intervencia s názvom Peer-mediated (PEERS) významne zvýšila počet interakcií izolovaných detí s rovesníkmi a podporila kooperatívnu hru a komunikáciu v predškolských triedach.
Je dôležité spolupracovať s rodinou, poskytovať im návody a jednoduché aktivity, ktoré môžu doma opakovať a tým posilniť kontinuitu učenia.
Členenie rečových porúch
Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zaoberá edukáciou a komplexnou logopedickou starostlivosťou o osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou a prevenciou tohto narušenia. Predmetom je tvorba a výchova reči, predchádzanie a odstraňovanie rečových chýb, ktoré sú prekážkou pri rozvoji myslenia a tým aj celej osobnosti jedinca.
Logopedická starostlivosť sa realizuje v rezorte školstva, zdravotníctva, v rezorte práce a sociálnych vecí.
Bezrečnosť
- Dysfázia (alália) - je to vývinová bezrečnosť, neschopnosť hovoriť po fyziologicky vymedzenom čase; dieťa od narodenia nerozpráva, ale sluch je v poriadku. Príčinou je nevyvinutie rečových oblastí mozgovej kôry, v dôsledku čoho sa nemôže vytvárať reč, alebo ťažko vytvárať spoje II. sig. sústavy.
- Senzorická dysfázia - nerozumejú hovorovej reči, opakujú hlásky a nechápu ich význam, nevedia lokalizovať zvuk, nepoznajú hlasy zvierat. Príčinou je chyba porušenia konca Munkovej oblasti.
- Motorická dysfázia - deti načas rozumejú reči, ale samy nehovoria; nevykonávajú presné pohyby úst; naučia sa maximálne 4-5 slov. Príčinou je v Brokovej oblasti.
- Afázia - je strata reči na podklade organického poškodenia mozgu. Príčinou je kôrová porucha.
- Mutizmus - je podmienený funkčne (psychický úraz).
Afázia má tri formy:
- Motorická afázia - strata naučených schopností hovoriť - porucha Brokovej zóny. Postihnutý počuje hovorenú reč aj jej rozumie, má predstavu, čo by chcel povedať, ale nedokáže vytvoriť celky.
- Senzorická afázia - je členená do dvoch skupín:
- sluchová - vzniká pri postihnutí sluchového centra reči. Ide o stratu rozumieť počutej reči, nerozoznáva počuté slová a preto nepozná ich obsah - akoby počul cudzú reč.
- zraková - pri poruche zrakového centra reči. Neschopnosť porozumieť a chápať písané slovné symboly. Ide o poruchu naučenej schopnosti čítať.
- Totálna afázia - vzniká na základe rozsiahlej poruchy v oblasti záhlavného, čelového, spánkového laloku, strata všetkých výkonov reči (nerozumie a ani nevie hovoriť).
Poruchy zvuku reči
- Huhňavosť alebo fufnavosť - rinolália - ide o poruchu rezonancie hlások pri ich artikulácii.
- RINOLÁLIA - aperta - otvorená fufnavosť - je porucha zvuku pri vytváraní reči, pričom sú zmenené všetky hlásky okrem koncoviek pre zvýšené zaznievanie priestorov na podnebí (akoby sme hovorili nosom).
- ZATVORENÁ FUFNAVOSŤ - kedy by mali rezonovať nosové priestory, prejaví sa zmenšením rezonancie na podnebí.
- ZMIŠANÁ FUFNAVOSŤ - ide o otvorenú a zatvorenú súčasne.
Poruchy plynulosti reči
- Zajakavosť - (Balbuties) - býva podmienená psychickým úrazom = dispozícia + trauma - u chlapcov.
- Tónická zajakavosť - mama, m-
- Klonická zajakavosť - ta, ta, ta - tabuľa
- Brblavosť - ide o rýchlu, nezrozumiteľnú reč - môže byť dedične podmienená.
Chyby výslovnosti a artikulácie
- Dy slália alebo hltavosť.
- Mogilálie - vynechávanie hlások.
- Paralálie - zamieňanie hlások.
- Gamacizmus - hláska gb.
- Kapacizmus - hláska kc.
- Lambdacizmus - hláska l.
- Rotacizmus - hláska r.
- Rotacizmus bohemizmus - české ř.
- Dysgramatizmus - nedostatočná schopnosť detí vytvárať a používať v reči správne gramatické tvary (bez skloňovania, časovania).
Poruchy melodickej stránky reči
- Receptívna dysmúzia - vývinový nedostatok schopnosti rozlišovať výšku tónu hlasu, melódiu reči, spevu a hudby. Je to nedostatok hudobného sluchu.
- Expresívna dysmúzia - vývinový nedostatok schopnosti vytvárať správne tóny hlasu, melódie reči a zvlášť spevu. Je podmienená nedostatkom hudobného sluchu a neschopnosťou napodobňovať počuté tóny a melódie.
Ďalšie poruchy
- Dyslexia - porucha čítania (zamieňanie písmen).
- Dysgrafia - porucha písania.
- Dys kalkylia - porucha počítania.
- Akalkulia - úplná neschopnosť počítať.
- Dysmúzia.
- Dyspinxia - neschopnosť výtvarného prejavu.
Logopédia pre deti | Cvičenie artikulácie zvukov
Výsledky súčasných výskumov potvrdzujú, že rozvoj komunikácie nemožno redukovať iba na izolované komunikačné cvičenia. Komplexný prístup, ktorý integruje priestorovú orientáciu, sluchovú diferenciáciu, vizuopercepčné procesy, motoriku, socializáciu, emočnú reguláciu a kognitívne funkcie, vedie k výraznejšiemu posunu v komunikačných kompetenciách detí s NKS. Pri aplikácii takýchto stratégií sa posilňuje nielen jazyková rovina, ale aj schopnosť detí spolupracovať, samostatne plánovať a aktívne sa zapájať do edukačných situácií.
tags: #pedagogika #ziakov #s #narusenou #komunikacnou #schopnostou
