Periodikum PEDAGOGIKA.SK - slovenský časopis pre pedagogické vedy vydáva, v súlade so svojou zriaďovacou listinou a organizačným poriadkom, Slovenská pedagogická spoločnosť pri SAV.
Poslaním časopisu PEDAGOGIKA.SK je najmä prezentácia výsledkov bádania v oblasti pedagogických vied.
Časopis publikuje pôvodné teoretické alebo empirické príspevky slovenských autorov ako aj autorov zo zahraničia zamerané na problematiku pedagogických vied a rozširujúce poznatkovú bázu pedagogiky.
Uverejňuje príspevky napísané po slovensky, po česky alebo po anglicky.
Elektronický časopis Pedagogika.sk je periodikum s otvoreným prístupom, čo znamená, že všetok obsah je voľne k dispozícii a bez poplatku pre používateľov alebo ich inštitúcie.
Predpokladá sa správne citovanie získaných informácií.
Používatelia môžu plné texty článkov v tomto časopise čítať, sťahovať, kopírovať, distribuovať, tlačiť, prehľadávať, alebo na ne odkazovať bez toho, aby si museli žiadať povolenie od vydavateľa alebo autora (okrem prípadov komerčného využitia textov).
Prostřednictvím dosavadního vnímání naší nynější reality se učíme orientovat, hledáme nové hranice a reflektujeme svůj přístup k současnému dění.
Snažíme se optikou našich dosavadních zkušeností porozumět a možná i pochopit změny, které kolem nás nastaly.
Objavujú sa nečakané a zkratkovitá řešení problémů, které s sebou přinášejí projevy nesnášenlivosti, konfrontace a agresivity.
Pandemie COVID-19 zásadně proměnila způsob výuky na všech stupních škol a ve všech předmětech, včetně matematiky, ktorá vyžaduje špecifický prístup kvôli svojej abstraktnej povahe.
Táto štúdia zjišťuje, ako žiaci reflektujú svoje skúsenosti s online výukou matematiky v priebehu tejto pandémie.
Výskum bol realizovaný v roku 2024 deskriptívnou analýzou dotazníkového šetrenia medzi 664 študentmi gymnázií a stredných odborných škôl.
Predmetom tejto empirickej štúdie je analýza vnímania českého jazyka žiakmi, ktorí sa vzdelávajú v systéme Európskych škôl, a jeho koncept bude bližšie objasnený.
Štúdia skúma, ako žiaci v tomto špecifickom vzdelávacom prostredí vnímajú český jazyk a aké faktory ovplyvňujú ich vzťah k tomuto predmetu.
Štúdia využíva kvantitatívne metódy (dotazníkové šetrenie) a kvalitatívne prístupy (otvorené otázky a polostrukturované rozhovory), čím poskytuje komplexný pohľad na faktory ovplyvňujúce vnímanie predmetu a vzťah žiakov k češtine.
Článok otvára tému vzdelávania o vystavanom prostredí (Built Environment Education, BEE) v kontexte českého základného vzdelávania a nahliada naň z úhlu pohľadu architektov.
Cieľom textu je prispieť k medziodborovej debate o význame vystavaného prostredia vo vzdelávaní, upozorniť na potenciál spolupráce medzi architektami a pedagógmi a reflektovať už existujúce iniciatívy v českom prostredí.
This issue of our journal presents two articles that, although thematically distinct, together offer valuable insights into current challenges in education.
The first addresses the widely discussed topic of burnout and introduces the adaptation and validation of the Slovak version of the Burnout Assessment Tool.
Príspevok sa zaoberá žiakovským poňatím učiva o vetnom člene tradične nazývanom doplnok.
Cieľom štúdie bolo zistiť, nakoľko je žiak na druhom stupni ZŠ schopný pochopiť podstatu tohto jazykového javu prostredníctvom tzv. izolovaného modelu, ktorý vychádza z teórie generických modelov používanej v didaktike matematiky.
Kvalitatívny prístup s dizajnom prípadovej štúdie sa zameral na jeden prípad žiaka 8. ročníka, ktorého myšlienkové procesy boli sledované pri polostrukturovanom rozhovore nad vetami s doplnkom.
Dáta boli analyzované metódou otvoreného kódovania.
Cieľom štúdie je pilotná adaptácia a validizácia slovenskej verzie nástroja Burnout Assessment Tool.
Adaptačný proces zahŕňal tri nezávislé preklady, spätný preklad, stretnutie výskumného tímu za účelom syntetizácie do konečnej podoby a schválenie spätného prekladu autormi dotazníka.
Výskumný súbor tvorilo 266 slovenských učiteľov.
Konfirmačnou faktorovou analýzou sa overovali tri modely z hľadiska faktorovej štruktúry.
Výsledky ukázali, že najvhodnejší (kombináciou kvality modelu a teoretických východísk) je model druhého rádu, so štyrmi primárnymi faktormi, ktoré dosahovali výborné hodnoty vnútornej konzistencie.
Morálny dišres sa nevyhýba ani školskému prostrediu, pravdepodobnosť jeho výskytu je u učiteľov veľmi vysoká.
Cieľom výskumu je porozumieť skúsenosti učiteľov, ktorí zažívajú morálny dišres.
Za týmto účelom bolo skúmaných deväť učiteliek s dĺžkou praxe viac ako desať rokov.
Bola použitá metóda polostrukturovaného rozhovoru, počas ktorého boli respondentky motivované sprostredkovať udalosti s ich konkrétnymi zážitkami s morálnym dišresom.
Integrácia literatúry do výuky angličtiny ako druhého jazyka (ESL) je dlhodobo uznávaná pre svoj prínos v oblasti autentického jazykového kontaktu, rozvoja kultúrneho povedomia a kritického myslenia.
Tradičná literárna výuka však často naráža na problém udržania záujmu študentov, najmä v multimediálne orientovanom vzdelávacom prostredí.
Táto štúdia skúma, ako vizuálne rozprávanie príbehov, najmä filmové adaptácie, môžu zvýšiť efektivitu literárneho vzdelávania v ESL tým, že prekonávajú jazykové bariéry, poskytujú kontextovú podporu a podporujú hlbšie vnímanie príbehu.
Príspevok sa zameriava na tému rodinnej výchovy v detských domovoch v kontexte rámcovej analýzy vybraných školských vzdelávacích programov.
Výchova k partnerstvu a rodičovstvu, a to aj s ohľadom na prípravu na samostatný život, je témou, ktorá je potrebné riešiť ako v teoretickej, tak praktickej rovine.
Príspevok vymedzuje teoretický rámec problematiky detských domovov a rodinnej výchovy.
Cieľom príspevku je zistiť, ako sa rodinná výchova odráža v školských vzdelávacích programoch vybraných detských domovov.
Kvalitatívne výskumné šetrenie bolo vykonané technikou rámcovej analýzy.
Tento článok je teoretickou štúdiou, ktorá sa zaoberá konceptom tzv. glass ceiling - sklenený strop vo vzdelávaní, ktorý je definovaný ako limitujúca hranica, na ktorú sa žiaci dostanú vo svojom vzdelávaní a rozvoji, kedy učenie jazykov bolo použité ako príklad.
Autori tvrdia, že tradičné metódy výuky cudzích jazykov, ktoré sa spoliehajú na učebnice, výuku zameranú na osobnosť učiteľa a zameriavajúcu sa na gramatiku a slovnú zásobu, môžu prispievať k týmto limitom tým, že prehliadajú individuálny pokrok a osobný rozvoj študenta.
Cieľom tejto štúdie je analyzovať vizuálne zobrazenia v učebniciach zemepisu pre stredné školy v Grécku.
Na účely výskumu bola použitá kvantitatívna obsahová analýza.
Vzorka zahŕňala dve učebnice a dva pracovné zošity pre žiakov.
Analýza identifikovala celkom 1 231 vizuálnych zobrazení, vrátane máp, fotografií, umeleckých diel, dátových tabuliek, grafov, obrázkov, náčrtkov a drobných vyobrazení.
Zistenia odhalila prevahu fotografií a drobných vyobrazení a zároveň vzbudila obavy ohľadom nedostatku popisov, nedostatočného využitia máp a vysokej čestnosti vizualizácií nesúvisiacich s textom.
Narušenie zvukovej roviny reči sa môže rozvinúť do dyslexie a negatívne ovplyvniť kvalitu života dieťaťa.
Spoľahlivé normatívne testy sú nevyhnutné na včasnú diagnostiku a včasnú intervenciu, ktorá je podmienená optimálnym zložením normatívnej vzorky.
V pilotnej štúdii sme hodnotili 100 intaktných slovenských monolingválnych detí vo veku 5 až 6 rokov pomocou nového artikulačného testu ARTES.
Cieľom štúdie je zistiť, či bydlisko a pohlavie dieťaťa majú vplyv na úroveň vývinu výslovnosti u typicky sa vyvíjajúcich slovenských detí.
Článok sa zameriava na vysvetlenie pojmu - Pozitívna podpora zmeny správania (Positive Behaviour Support, PBS/PBIS), ktorý je na našom území zatiaľ nový.
V rámci zavádzania tohto prístupu do českých škôl sme navrhli kurz, ktorého štruktúra je v článku popísaná, najmä sa potom zameriavame na vysvetlenie princípov využitia proaktívnych stratégií, ktoré môžu viesť k trvalej zmene nežiaduceho správania u žiakov.
Výskumný projekt je zameraný na problematiku vzdelávania seniorov, ako významnú súčasť celoživotného vzdelávania (učenia).
Príspevok prezentuje výsledky empirického šetrenia, ktorého hlavným cieľom bolo zistiť a analyzovať vybrané aspekty digitálnej gramotnosti poslucháčov univerzít tretieho veku a interpretovať ich v súvislosti s možným využitím digitálnych technológií v rámci inštitucionálnej edukácie seniorov.
V súlade so špecifickými cieľmi a charakteristikami daného výskumného šetrenia bol vybraný zmiešaný výskumný dizajn.
Štúdia predstavuje základné poňatie konceptualizácie pojmu AI gramotnosť, ako novej formy gramotnosti, ktorá súvisí s rozvojom systémov s umelou inteligenciou a ich dopadom na vzdelávanie i pracovný trh.
Štúdia identifikuje význam a zmysel tejto novej kompetencie a prístupy k nej, ktoré sa vyskytujú v literatúre.
Žiaci so špecifickou vývinovou poruchou učenia (ŠPU) a špecifickou poruchou správania (ADHD) sú rizikoví vzhľadom na ich menej priaznivé postavenie v triednom kolektíve, sú častejšie spolužiakmi odmietaní a prežívajú pocity izolácie.
Cieľom výskumu je zistiť a porovnať, ako je dieťa so ŠPU a ADHD prijímané spolužiakmi, a súčasne porovnať vybrané prejavy správania sa dieťaťa s príslušnou poruchou vo vzťahu k spolužiakom.
Jedným z problémov, s ktorými sa vzdelávacie inštitúcie stretávajú je integrita on-line hodnotenia, teda nutnosť vykonávať on-line skúšanie a testovanie pomocou vhodných nástrojov a metód.
Aj keď je efektivita a pružnosť nasadenia jednou z nesporných výhod on-line skúšania a testovania, je potrebné zdôrazniť, že on-line testovanie s využitím on-line proktoringových systémov, vzbudzuje u účastníkov isté obavy, ktoré môžu mať aj negatívny dopad na ich výsledky.
Nedávno som počúval skvelú kantorku.
Inovatívnou prednosťou jej školy je, že deti si tu samy robia týždenné plány svojho učenia.
„Princíp ‚daltonského plánu‘,“ povedal som si.
Leží mi to stále v hlave.
A písal som o tom už v dvoch blogoch.
O čom?
O tom, že veľa ľudí pohybujúcich sa v edukačnej praxi jedného krásneho dňa, obvykle po stretnutí „s niekým“, náhle objaví nejakú inováciu.
Nasadená je obľúbená (a sčasti aj pravdivá) průpovídka, že „pedagogika a psychológia na fakulte nám nič nedali“.
Nechcem riešiť, ako to vlastne je.
Ale či tak či onak, bolo by prekvapujúce, keby sa budúci kantori o plánovacom princípe „daltonu“ a o tom, akú praktickú podobu má, v pedagogike nič nedozvedeli (hoci asi nie všetci).
Daltonský nápad však bežne leží ladom ‒ našťastie, ako vidno, nie všade.
Alebo príklad toho, čo sa študenti učili, a to nielen v prednáškach, ale aj prakticky, no „aha-efekt“ nastal neskôr, „po nejakom stretnutí s niekým“.
Tak napríklad formatívne hodnotenie.
V texte o zážitkovom učení a FH sa píše, že všetky stratégie tohto prístupu sú v teórii i v praxi všeobecne známe.
A v pedagogike sa učia alebo aspoň „o nich“ učia.
Akoby však zaujali plne až potom, čo ich poskladal a dohromady pomenoval D. William.
Alebo osobná skúsenosť: Po desiatich rokoch som stretol bývalú študentku, nazvime ju napríklad Evelína.
A tá mi jásavo rozprávala, že je teraz lektorka a učí v kurzoch, ako robiť tzv. warming-up(s), proste otváracie aktivity, ktorými sa obvykle (nie vždy) vstupuje do hodín s aktívnou výukou.
V duchu som sa zatriasol.
Učil som ju v predmete Praktikum osobnostnej a sociálnej výchovy.
W-U sme tam venovali veľa času a skúšali si ich sami na sebe.
Ale pozor!
Evelína: „To téma pre mňa objavil doktor Syruczek! On sa vrátil z Kalifornie, kde žil a teraz to tu zavádza!“
Tak som sa zase zatriasol …
A do tretice napríklad well-being.
V tzv. pozitívnej psychológii dôležitý koncept.
V Česku sa mu dostalo odbornej pozornosti už po roku 2000 (obvyklý preklad: „životná pohoda“).
Skloňovaný však začína byť ako veľmi podstatný fenomén, ktorý je potrebné v školách sledovať a podporovať, až v súčasnosti.
Pritom musel byť predstavovaný v minulých dekádach aj na vysokých školách ‒ pozornosť mu venovali práve akademickí pracovníci (zo známych mien napr. Blatný či Mareš).
Do výuky budúcich učiteľov i pedagógov som vysvetlenie i praktickú prácu s prvkami „well-being“ zaradil v roku 2007.
Až do nedávna som si ale nepovšimol, že by v praxi pojem podstatnejšie rezonoval.
Prečo zrazu ožil v súvislosti so školskou edukáciou?
Vysvetlenie mám nepevné.
Ako to, že vysoké školy pripravujúce ľudí pre školstvo sú v tomto slabé?
Pedagogika či pedagogická psychológia na fakultách toho veľa vie.
Prečo nemajú dosť síl ovplyvniť skutočnosť?
Pokiaľ viem, väčšina „inovatívnych vĺn“ nemá zjavne či primárne v záde akademický vietor.
„Pedagogika nám nič nedala“ …
Ako všade, aj na fakultách sú vyučujúci lepší a horší.
A verte, aj výborní.
Ale nechajme akademikov.
Ostatne, vo výuke pedagogiky na VŠ nejde len o to, čo s Vami robí niekto v triede, ale tiež o to, či sa zaujímate tak, že napr. čítate texty k odboru (roz. čítate nielen zásobníky hier a metodické brožúrky).
Ak áno, máte zdroj rôznych inovácií skoro ako na servírovacom podnose.
Premýšľal som o Evelíne.
Mnohí študenti nemôžu akosi „homogénne“ vnímať to, čo sa dozvedajú i čo skúšajú na fakulte v kontextoch a súvislostiach, s ktorými sa stretávajú neskôr vo svojej praxi.
A aj keď veci robíme na fakulte prakticky (nie prednáškou), to či ono téma nemusí zaujať.
Až v praxi začnú hľadať, čo práve potrebujú.
Už sa s tým pravdepodobne stretli, avšak možno skôr ako s „učivom ku skúške“ a bez nadväznosti na svoj aktuálny problém.
Zafungovať môžu aj tzv. „zabudnuté vedomosti“ (dúfam : - ), ktoré pripomenú, že sa už s nejakým témou stretli (mozog to vie, ale „vedomie“ to nevie).
Iná potiaž je s tým, že ponuka pedagogiky nie je lákavo zabalená, tkvie v tom, že na vysokých školách učíme „odbory“.
Primárne neučíme „metódu Syruczka“, ale celé zážitkové učenie, nielen začiatky, ale aj priebehy a konce.
Ak sa učí niekto napr. didaktiku a má byť učiteľ s titulom Mgr., potom by v základnom kurze mal prejsť kľúčové témy tohto odboru, ktorý má jasný presah do praxe, pretože učí odborne myslieť o vyučovaní.
Sústrediť sa len na napr. vstupne aktivity možno v výberovom kurze.
Well-being bol pre mňa, keď sa vynoril, proste jedným z užitočných konceptov, ktorý navyše ladil s inými poznatkami z oblasti psychológie osobnosti, psychohygieny atď.
Z charakteru pedagogiky alebo psychológie učenia ako odborov tiež vyplýva, že nemôžu zľahka zjednodušovať.
Ale keď sa nejaký koncept ocitne v strede záujmu „praktickej pedagogiky“, veľmi často dôjde práve k jeho zjednodušeniu.
Rovnako nemožno zameniť kurz napr. obecnej didaktiky za kurz „formatívneho hodnotenia“ len preto, že to práve „frčí“.
Taká didaktika by asi ani neprešla akreditáciou.
A je tu aj problém malých časových dotácií pre pedagogiku.
Ale vedľa toho je tiež obvykle nad sily akademikov založiť napr. o. p. s.
Tak čo s tým?
Chcelo by to nejaký marketing?
Už sa vidím, ako ľahkým klusom vbieham do učebne v saku s flitrami, vo dverách vystrelím konfety, vycením úsmev a dobre posadeným hlasom zvolám: „Dneska Vám prinášam vórminkapy!! Majú ich už skoro všetci! A vy dnes spoznáte, že aj vaša prax bez nich proste nemôže existovať. Tak sa pripravte!“
Možno by bolo dobré vo vzťahu k pedagogike spozornieť a s vaničkou nevyliať aj odbor.
Má potenciál naučiť rozumieť princípom.
tags: #pedagogika #clanok #tlac
