Medzinárodný deň sestier, ktorý sa oslavuje 12. mája, je príležitosťou pripomenúť si kľúčovú úlohu sestier v systémoch zdravotnej starostlivosti a vzdať hold ich obetavosti, súcitu a odolnosti. Tento deň zároveň slúži ako pripomienka dôležitosti neustáleho rozvoja a investícií do ošetrovateľstva, aby sa zabezpečila kvalitná a udržateľná zdravotná starostlivosť pre všetkých.
Medzinárodná rada sestier (ICN) každoročne stanovuje tému pre Medzinárodný deň sestier, ktorá poukazuje na aktuálne výzvy a smerovanie profesie. Téma „Naše sestry. Naša budúcnosť.“ zdôrazňuje potrebu transformácie vnímania sestier z „neviditeľných“ odborníkov na nenahraditeľných profesionálov v očiach politikov, verejnosti a všetkých, ktorí rozhodujú o financovaní zdravotníckeho sektora. Zároveň sa zameriava na posilnenie zdravotníckych systémov v kontexte rastúcich požiadaviek na globálne zdravie.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek si tento deň pripomína organizovaním slávnostných podujatí, vrátane celoslovenskej akcie Biele srdce. Udeľovaním prestížnych ocenení Biele srdce komora oceňuje svojich členov a zároveň prezentuje verejnosti skutočnú prácu sestier a ich nezastupiteľnú rolu v zdravotníckom systéme.
Každoročne 12. mája svet vzdáva hold neospevovaným hrdinom zdravotníctva. Medzinárodný deň sestier slúži ako pripomienka obetavosti, súcitu a odolnosti, ktorú sestry prejavujú v ich každodennej práci, a zároveň upozorňuje na výzvy, ktorým čelia, ako je nedostatok sestier a ekonomické dôsledky takéhoto nedostatku. Napriek ich nevyhnutnému prínosu však systémy zdravotnej starostlivosti v Európe a na celom svete zápasia s nedostatkom sestier.
Florence Nightingale: Zakladateľka moderného ošetrovateľstva
Medzinárodným dňom sestier si zároveň pripomíname deň výročia narodenia Florence Nightingaleovej (1820-1910). Florence Nightingaleová, známa ako „dáma s lampou“, bola britská sestra, sociálna reformátorka a štatistička, známa najmä ako zakladateľka moderného ošetrovateľstva.
Jej skúsenosti sestry počas krymskej vojny boli základom jej názorov na čistotu prostredia v nemocniciach. V roku 1860 založila nemocnicu St. Thomas's Hospital a Nightingale Training School for Nurses. Jej snahy o reformu zdravotníctva výrazne ovplyvnili kvalitu starostlivosti v 19. a 20. storočí.
Florence Nightingale podnietila vznik nemocnice v Scutari (dnešný Istanbul) pre ranených vojakov. Priniesla do nej ošetrovateľskú starostlivosť, ľudskosť, empatiu, čistotu, hygienu, svetlo, teplo, čistý vzduch, sfunkčnila kanalizáciu, a tak sa jej podarilo znížiť úmrtnosť vojakov zo 47 % na 2 %. Florence bola priekopníčka ošetrovateľskej vedy, nositeľka zmien, pretože si pozorne zaznamenávala zmeny stavu u pacientov. Na základe početných a merateľných údajov, poznatky spracovávala do grafov, a neskôr ich aj publikovala. Je autorkou prvej ošetrovateľskej literatúry „Poznámky o ošetrovateľstve“, kde rozpisuje, čo znamená profesionálne ošetrovateľstvo. V roku 1860 vytvorila základy profesionálneho ošetrovateľstva, keď založila zdravotnícku školu (v nemocnici svätého Tomáša v Londýne).
Alžbeta Hanzlíková: Slovenská priekopníčka univerzitného ošetrovateľstva
Slovenské sestry si však pripomínajú aj osobnosť slovenského ošetrovateľstva, predchodkyňu Florence Nightingaleovej, Johannu Bórik Hrebendovú. Okrem nej je významnou postavou aj doc. PhDr. Alžbeta Hanzlíková, PhD., ktorá bola iniciátorkou vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo na Slovensku.
Osobnosť Alžbety Hanzlíkovej je verejnosti známa dlhé roky. Bola dlhoročnou skvelou a vynikajúco hodnotenou zdravotnou sestrou a učiteľkou na Strednej zdravotníckej škole v Martine. Jej talent a schopnosti sa však mohli naplno prejaviť až po Nežnej revolúcii v roku 1989. Jej vytrvalá práca na vlastnom vzdelávaní, ktoré získavala najmä v záujme kvalitnejšieho ošetrovateľského vzdelávania v nových podmienkach, vyústila do získania akademických titulov a vedecko-akademických hodností Mgr., PhDr., PhD.
Začiatok vedeckej kariéry Alžbety Hanzlíkovej sa datuje od roku 1991, kedy začala pôsobiť na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde bola iniciátorkou vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo. V tom roku bol založený Ústav ošetrovateľstva JLF ako prvé pracovisko tohto typu na Slovensku, ktorého bola v rokoch 1992-2000 vedúcou.
Alžbeta Hanzlíková bola vo svojom odbore intelektuálkou a mysliteľkou európskeho významu. Nesmiernou aktivitou, vlastnou jej mentalite, prekonala tradičný prístup v ošetrovateľstve a veľmi angažovane reprezentovala moderné ošetrovateľstvo na medzinárodnej úrovni. Jej životná cesta je príkladnou pre ošetrujúcich v mnohých bývalých postsocialistických krajinách. Prostredníctvom jej diela bol vytvorený most medzi národmi a generáciami.
V roku 2015 sa v Aule Magna Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského uskutočnila ošetrovateľská konferencia venovaná reflexii odborného diela Alžbety Hanzlíkovej pri príležitosti jej nedožitých 80. narodenín. Na konferencii bolo ocenených osem osobností za rozvoj univerzitného ošetrovateľstva, z nich päť z Jesseniovej lekárskej fakulty UK, ktorí boli slávnostne dekorovaní najvyšším ocenením - Zlatou brošňou za zásluhy o rozvoj univerzitného ošetrovateľstva.
Madeleine Leininger: Zakladateľka transkultúrneho ošetrovateľstva
Ďalšou významnou postavou v histórii ošetrovateľstva je Dr. Madeleine Leiningerová, americká sestra a zakladateľka transkultúrneho ošetrovateľstva. Jej práca zdôrazňuje dôležitosť kultúrnej citlivosti a prispôsobenia starostlivosti individuálnym kultúrnym potrebám pacientov.
V období po 2. svetovej vojne sa zintenzívnila migrácia obyvateľstva, ľudia cestovali za prácou a poznaním, výrazne sa rozvíjalo hospodárstvo a svetová ekonomika, objavili sa a začali používať nové technológie, čím sa vytvorili pre človeka nové možnosti. Tieto zmeny motivovali v 50. rokoch 20. storočia Dr. Madeleine Leiningerovú, americkú sestru uvažovať nad potrebou zahrnúť do ošetrovateľského vzdelávania a praxe problematiku ku klientom z iných kultúr. Známa je jej téza, podľa ktorej je mimoriadne dôležité začleniť do štúdia ošetrovateľstva aj antropológiu.
V 60. rokoch sa začala venovať tejto problematike z hľadiska výskumu a prvýkrát použila termín transkultúrne ošetrovateľstvo. Nové trendy v starostlivosti o zdravie obyvateľov prinášajú aj zmeny vo vzdelávaní sestier na Slovensku. Cieľom vzdelávania v transkultúrnom ošetrovateľstve je výchova novej generácie sestier, ktoré majú potrebné vedomosti a holistický pohľad na človeka. Rozmanitosť kultúr v Slovenskej republike je pomerne značná, avšak naším začlenením sa do Európskej únie v roku 2004 je ešte rozmanitejšia. Je preto žiadúce, aby aj sestry boli pripravené ošetrovať klientov rôznych kultúr - rovnako dôležité ako študovať anatómiu je študovať aj kultúru, ktorá zásadne ovplyvňuje život človeka.
Dr. Leiningerová významne prispela k šíreniu teórie transkultúrneho ošetrovateľstva aj prostredníctvom založenia časopisu Journal of Transcultural Nursing, ktorý začal vychádzať v roku 1989. Madeleine Leiningerová začala publikačnú činnosť knihou „Nursing and Anthropology: Two Worlds to Blend“, ktorú napísala v polovici 60. rokov 20. storočia a vydaná bola v roku 1970. Veľký úspech zaznamenala jej publikácia „Transcultural Nursing: Concepts, Themes, Research and Practice“, ktorá bola prvýkrát vydaná v roku 1978 a následne vyšli ešte dve jej vydania v rokoch 1995 a 2002.
Definícia transkultúrneho ošetrovateľstva podľa M. Leininger: „Transkultúrne ošetrovateľstvo je významná oblasť štúdia a praxe orientovaná na komparatívne významy kultúrnej starostlivosti, viery a praktiky jednotlivcov či skupín rovnakých či odlišných kultúr. Cieľom transkultúrneho ošetrovateľstva je poskytovať kultúrne zhodnú a diferencovanú ošetrovateľskú starostlivosť praktikovanú pre zdravých a chorých ľudí, alebo im pomáhať čeliť nepriaznivým ľudským podmienkam, chorobe či umierania kultúrne vhodným spôsobom“.
Definícia ošetrovateľstva podľa M. Leininger: „Ošetrovateľstvo je transkultúrnou profesiou a disciplínou, ktorá sa zaoberá humánnou starostlivosťou. Je to umenie a veda, ktorá sa zameriava na fenomény starostlivosti a aktivity zamerané na podporu, udržanie zdravého jednania alebo zotavenie sa z ochorenia či na starostlivosť o tých, ktorí sa o seba nemôžu, či nechcú postarať a doprevádza umierajúcich a ich rodiny kultúrne vhodným spôsobom.“
Model vychádzajúceho slnka predstavuje jednotlivé zložky jej teórie: rozmer kultúrnej a sociálnej štruktúry, systémy starostlivosti, typy starostlivosti. Sociokultúrny kontext v schéme znázorňujú jednotlivé lúče slnka, ktoré prezentujú technologické, náboženské a filozofické, politické a právne, ekonomické, vzdelávacie, rodinné faktory, kultúrne hodnoty a životný štýl. Všetky lúče slnka vzájomne súvisia s jadrom slnka. Jadro je tvorené znakmi, modelmi, praktikami starostlivosti a zdravím.
Leiningerová vo svojej teórii rozlišuje dva systémy starostlivosti: tradičný a profesionálny. Tradičný systém sa vzťahuje na spôsoby starostlivosti praktizované príslušníkmi subkultúry. Nazývame ho tiež ľudovým alebo laickým systémom. Tradičný systém charakterizujú kultúrne naučené a prenesené názory, poznatky a zručnosti vlastných ľudí, ktoré využívajú pri zabezpečení alebo podpore činnosti jedincov, skupín alebo inštitúcií. Profesionálny systém predstavuje formálne naučenú a prenesenú profesionálnu starostlivosť. Ide o systém, ktorý prevláda vo väčšine profesionálnych inštitúcií, kde pracujú zamestnanci rôznych povolaní.
Transkultúrne ošetrovateľstvo nabáda sestry poznať laický spôsob starostlivosti a jeho kladné stránky využiť pri poskytovaní profesionálnej starostlivosti klientovi, ktorý pochádza z inej kultúry než ony samy.
Sestry sa denne pri svojej práci stretávajú s nádejou a odvahou, zažívajú radosť a zúfalstvo, bolesť a utrpenie, život a smrť. Sú prítomné v tých najcennejších chvíľach v živote a v niektorých jeho najtragickejších situáciách. COVID-19 odhalil slabé stránky spôsobené nedostatočnými investíciami do sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku. V priebehu posledných dvoch rokov sestry a pôrodné asistentky vďaka svojmu neúnavnému nasadeniu, odbornosti, profesionalite, statočnosti a doslova hrdinskými činmi zachránili nespočetné množstvo životov, pričom sa aj na úkor svojho zdravia starali o iných, utešovali ich, a zároveň im poskytli odbornú súcitnú starostlivosť počas konca života.
tags: #moderne #osetrovatelstvo #zakladatelka
