Organizácia Spojených národov (OSN) je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1945 po druhej svetovej vojne s hlavným cieľom udržiavať mier na celom svete. OSN sa snaží zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť a v záujme uvedeného vykonávať účinné kolektívne opatrenia, aby sa predišlo ohrozeniu mieru a potlačil sa každý útočný čin alebo iné porušenia mieru. Okrem toho OSN slúži ako centrum pre zosúlaďovanie krokov jednotlivých národov pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom realizácie medzinárodnej spolupráce a riešenia medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru, ako aj podpory a posilňovania úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.
Slovenská republika, ako členská krajina Organizácie Spojených národov od 19. januára 1993, aktívne podporuje globálne partnerstvá a efektívnu multilaterálnu spoluprácu. Členstvo v OSN je jedným z hlavných pilierov zahraničnej politiky Slovenskej republiky. OSN môže počítať s podporou Slovenska v efektívnom zvládaní vznikajúcich globálnych výziev a príležitostí.
V roku 80. výročia vzniku OSN a v kontexte aktuálneho vojnového konfliktu na Ukrajine sa čoraz viac ukazuje potreba reformy tejto medzinárodnej organizácie. Cieľom reformy je prispôsobiť aktivity OSN potrebám a realitám 21. storočia. Slovenská republika je pripravená byť súčasťou novej dynamiky a súčasne podporovať reformy systému medzinárodných inštitúcií tak, aby mohli efektívnejšie reagovať na súčasné a budúce výzvy.
Preventívna diplomacia ako kľúčový nástroj
Jedným z najdôležitejších nástrojov na predchádzanie konfliktom a udržanie mieru je preventívna diplomacia. Námestník generálneho tajomníka OSN pre Európu, Strednú Áziu a Ameriku, Miroslav Jenča, zdôraznil, že preventívna diplomacia je rozhodujúcim nástrojom pre udržanie mieru. Oceňuje intenzívne využívanie preventívnej diplomacie na zmiernenie napätia, ako aj snahy o pokojné riešenie sporov a konfliktov vo svete, čo sú kľúčové priority generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa.
Koncept preventívnej diplomacie skúma formou prípadovej štúdie jeho aplikáciu na región Strednej Ázie vo forme regionálneho centra OSN. Prvá kapitola práce sa venuje systematizácii definícií preventívnej diplomacie i vývoju tohto konceptu. Doposiaľ neexistuje jedna všeobecne prijímaná definícia, pričom rozdiely sú predovšetkým vo vhodnej dobe zasiahnutia a použitých nástrojoch. Druhá kapitola sa vo forme prípadovej štúdie venuje Regionálnemu centru OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii (UNRCCA), ktoré OSN v roku 2007 založilo na žiadosť vlád regiónu.
Slovensko a jeho angažovanosť v OSN
Slovenská republika sa uchádza o nestále členstvo v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov na roky 2028 - 2029. Hlavnou snahou SR v Bezpečnostnej rade OSN bude posilňovanie medzinárodnej spolupráce, dialógu, solidarity a porozumenia medzi národmi. Okrem toho Slovensko kandiduje do Rady pre ľudské práva na roky 2032 - 2034.
Slovensko podporuje racionalizáciu a revitalizáciu činnosti Valného zhromaždenia OSN ako aj zmysluplnú reformu Bezpečnostnej rady OSN vrátane jej rozšírenia v oboch kategóriách členstva. V čase pokračujúcej globálnej finančnej a hospodárskej krízy Slovensko kladie osobitný dôraz na posilnenie Hospodárskej a sociálnej rady OSN (HSR), ktorá je prirodzeným styčným bodom v systéme OSN pre rozvoj.
Slovenská republika bola v rokoch 2010 - 2012 po prvýkrát vo svojej samostatnej histórii členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN. V roku 2012 veľvyslanec a stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku Miloš Koterec vykonával funkciu predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Po úspešnom členstve v Bezpečnostnej rade OSN v roku 2006-2007 a členstve v Rade OSN pre ľudské práva v rokoch 2008-2011, členstvo a následné predsedníctvo v Hospodárskej a sociálnej rade predstavovali úspešné zavŕšenie prvých 20 rokov členstva Slovenskej republiky v OSN.
Dôkazom kvality slovenskej diplomacie a rešpektu zo strany partnerov na medzinárodnej scéne je zvolenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR do funkcie predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Minister Miroslav Lajčák od 12. septembra 2017 do septembra 2018 zastával protokolárne najvyššiu funkciu v rámci organizácie.
Orgány OSN a ich úlohy
OSN má šesť hlavných orgánov:
- Valné zhromaždenie (VZ): Zložené zo zástupcov všetkých členských štátov OSN, pričom každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých oblastiach sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, o bežných otázkach jednoduchou väčšinou.
- Bezpečnostná rada (BR): Zodpovedá predovšetkým za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné plniť.
- Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC): Pracuje na zlepšení životnej úrovne, plnej zamestnanosti a podmienkach pre hospodársky a sociálny pokrok a rozvoj.
- Poručenská rada: V súčasnosti jej členmi je 5 stálych členských krajín Bezpečnostnej rady OSN. Jej pôvodným cieľom bolo dohliadať na správu poručenských území.
- Medzinárodný súdny dvor (MSD): Hlavný súdny orgán OSN, sídliaci v Haagu. Rieši spory medzi štátmi.
- Sekretariát: Obslužný orgán OSN, na čele ktorého stojí generálny tajomník. Vykonáva všetky úlohy, ktoré mu zveria ostatné orgány OSN.
Okrem týchto hlavných orgánov existuje aj množstvo ďalších špecializovaných agentúr a programov OSN, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty medzinárodnej spolupráce, ako sú napríklad ľudské práva, životné prostredie, zdravotníctvo či vzdelávanie.
Slovensko sa aktívne angažuje aj v operáciách na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Ako funguje Organizácia Spojených národov? | Univerzita RMIT
tags: #preventivna #diplomacia #osn
