Vysokoškolské štúdium je fascinujúca cesta plná nových poznatkov, výziev a nezabudnuteľných zážitkov. Ak sa chystáte vkročiť do tohto sveta, je prirodzené, že máte množstvo otázok. Nebojte sa, nie ste v tom sami. Aj ja som kedysi stál presne tam, kde teraz stojíte vy. Ponorme sa spoločne do tajov vysokoškolského života.
Čo znamená študovať jeden semester?
Pojem, ktorý vás bude sprevádzať od samého začiatku, je určite študijný odbor. Možno si hovoríte - veď to je jasné, to je predsa to, čo idem študovať! Áno aj nie. Napríklad, ak vás baví ekonómia, váš študijný odbor bude pravdepodobne Ekonómia a manažment. Ale pod tento odbor spadajú rôzne študijné programy ako Financie, bankovníctvo a investovanie, Účtovníctvo a Podnikový manažment. Chápete? Takže keď si budete vyberať školu, dobre si premyslite nielen odbor, ale aj konkrétny program.
Ďalším pojmom, s ktorým sa určite stretnete, je semester. Semestre sú oddelené skúškovým obdobím, kedy študenti dokazujú, čo sa počas semestra naučili. Takže žiadne dva mesiace letných prázdnin ako na strednej! Ale nebojte sa, aj tak si oddýchnete.
“A kedy budeme písať písomky?” Táto otázka na vysokej škole nepadne. Namiesto písomiek tu máme niečo, čo sa volá zápočet. Zápočet je vlastne také hodnotenie vašej práce počas semestra. Ak ho získate, môžete ísť na skúšku.
Keď začnete študovať, často budete počuť slovo katedra. Nie, nejde o ten kus nábytku, za ktorým sedí učiteľ! 😁 Katedra je základná organizačná jednotka fakulty. Združuje učiteľov jedného alebo viacerých príbuzných predmetov.
Stupne vysokoškolského štúdia
No a teraz sa poďme pozrieť na to, aké možnosti vysokoškolského štúdia vlastne máte:
- Bakalárske štúdium je základný, povedzme “nástupný” stupeň. Trvá zvyčajne 3-4 roky a jeho cieľom je položiť vám pevné základy vo zvolenom odbore. Prirovnal by som ho k výstupu na prvý vrchol vašej hory - dostanete sa pomerne vysoko a budete mať skvelý výhľad, ale ešte to nie je úplný top.
- Ak sa rozhodnete pokračovať po bakalárovi ďalej, čaká vás magisterské alebo inžinierske štúdium. Trvá 1-3 roky a jeho cieľom je prehĺbiť a rozšíriť vaše znalosti v odbore. Druhý stupeň by som prirovnal k výstupu na druhý vrchol - už ste vysoko, máte skvelý rozhľad a špecializované znalosti.
- No a pre tých najodvážnejších tu máme ešte doktorandské štúdium. Trvá zvyčajne 3-4 roky a jeho cieľom je vychovať z vás samostatného vedeckého pracovníka. Doktorandské štúdium je ako výstup na najvyšší, tretí vrchol - ste na absolútnom vrchole, máte dokonalý prehľad o svojom odbore a tvoríte nové vedecké poznanie.
Posledný pojem, ktorý by ste mali poznať, je dekan. Nie, nejde o toho pána v kostole, ktorý káže! 😅 Dekan je predstaviteľ fakulty, niečo ako jej riaditeľ. Takže ak sa niekedy dostanete do “prúseru” a budete sa musieť ísť ospravedlniť na dekanát, už budete vedieť, za kým idete! Ale radšej to nerobte, dekani takéto veci nemajú radi.
Finančné aspekty štúdia a život študenta
Štúdium v cudzom jazyku je spoplatnené, zatiaľ čo štúdium v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostných menšín je spoplatnené len v určitých prípadoch v závislosti od celkovej doby štúdia. V študijných programoch uskutočňovaných v cudzom jazyku je určenie výšky školného plne v kompetencii vysokej školy a jeho výška nie je regulovaná.
V prípade študijného programu v jazyku národnostnej menšiny sa rozlišuje, či je poslaním vysokej školy alebo fakulty výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine. To znamená, že študijný program uskutočňovaný v maďarskom jazyku alebo v nemeckom jazyku môže byť v niektorých prípadoch bezplatný, v iných spoplatnený v závislosti od poslania vysokej školy / fakulty.
Z pohľadu celkovej doby štúdia študent v dennej forme štúdia neplatí školné, ak neprekročil štandardnú dĺžku študijného programu. Každý študijný program má samostatne určenú štandardnú dĺžku štúdia. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium na vysokej škole (napr. jeden rok štúdia iného študijného programu na inej vysokej škole v SR), ak toto nebolo spoplatnené.
Celková doba štúdia sa osobitne zohľadňuje pre jednotlivé stupne štúdia. Rovnako sa školné neplatí ani v prípade, ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia a v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia mu bolo poskytované sociálne štipendium.
Celková doba štúdia nie je rozhodujúca, ak študent študuje dennou formou na verejných vysokých školách viac programov dennou formou (súbežné štúdium). V takom prípade si študent musí vybrať, v ktorom študijnom programe chce študovať bezplatne (ak má na takéto štúdium ešte nárok) a toto oznámi danej vysokej škole na začiatku akademického roka.
Všeobecne platí, že v externej forme štúdia sa uhrádza školné. Súkromné vysoké školy sú oprávnené požadovať školné a poplatky spojené so štúdiom od svojich študentov. Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom nie je zákonom obmedzená.
Štúdium študentov zahraničných vysokých škôl sa riadi ustanoveniami právnych predpisov podľa sídla zahraničnej vysokej školy. Teda, ak má zahraničná vysoká škola sídlo v Českej republike, povinnosť uhradiť školné alebo poplatky spojené so štúdiom na vysokej škole sa riadi podľa českého práva.
Práva a povinnosti študentov rámcovo upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. Uchádzač prijatý na štúdium sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium. Študent, ktorý štúdium prerušil, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
Práva študenta zahŕňajú:
- študovať študijný program, na ktorý bol prijatý
- utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu
- zaujímať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí
- zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy
- zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde
- aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch
- slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu
- informačné a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných programov v praxi
Povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku. Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
- chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy
- uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona, a to výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie
- oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností
- osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami
- písomne oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, rozhodnutie v ktorom študijnom programe bude v príslušnom akademickom roku študovať bezplatne
Vážne, prosím, pozrite si toto pred ďalšou skúškou
Skúsenosti s prípravou na skúšky
Skúškové obdobie je často charakterizované ako hektické. Niektorí študenti sa učia nárazovo, iní preferujú priebežné učenie počas semestra. Dĺžka prípravy na skúšky sa líši v závislosti od náročnosti predmetu a individuálneho prístupu študenta. Niektoré skúšky si vyžadujú týždne intenzívneho štúdia, iné zvládnu študenti aj za pár hodín.
Profesor René Bílik spomína, že zimné skúškové obdobie nemal príliš rád kvôli napätiu, zatiaľ čo letné sa snažil urýchliť predtermínmi. Najťažšie skúšky pre neho boli z lingvistickej zložky slovenského jazyka, ako slovenská syntax a dejiny slovenského jazyka. Naopak, predmety ako literárna veda, kde stačilo čítať umeleckú literatúru, mal rád.
Docentka Soňa Kucharíková uvádza, že skúškové obdobie bolo pre ňu veľmi stresujúce, najmä kvôli kombinácii písomných a ústnych skúšok. Najťažšie pre ňu boli predmety ako zoológia, botanika a fyziológia živočíchov, no naopak, mikrobiológiu, virológiu, genetiku a molekulárnu biológiu mala rada.
Prodekanka Ingrid Lanczová má na skúškové obdobie výborné spomienky, kde si štúdium užívala v pokoji a pohode. Tešila sa na diskusie s vyučujúcimi a spolužiakmi. Odporúča si užívať toto obdobie, aj keď je náročné, pretože je to luxus, ktorý v pracovnom tempe už tak nezažijete.
Profesor Vladimír Varsik spomína na štúdium v minulosti, kde boli študenti zaťažovaní aj politicky a ideologicky zameranými predmetmi. Výsostne odborné skúšky boli náročné, niekedy aj náročnejšie ako dnes, keďže sa neskúšalo po každom semestri, ale niektoré predmety až po dvoch, troch či štyroch semestroch.
Docentka pripomína, že skúškové obdobie bolo vždy hektické a väčšinou sa skúšalo ústne, čo preverilo schopnosť študentov formulovať svoje myšlienky. Najťažšie pre ňu boli skúšky jazykového charakteru, kde bolo treba vstrebať veľa nových termínov a rozumieť filozofii jazyka.
Študenti často potvrdzujú, že učenie na skúšky je nárazové. Niektorí sa neučia takmer vôbec mimo skúškového obdobia, zatiaľ čo iní sa venujú štúdiu dve hodiny denne. Kritické myslenie a schopnosť argumentácie sú však často považované za slabšie stránky študentov, čo môže súvisieť s nedostatočným vedením k týmto zručnostiam už na strednej škole.
Na niektorých zahraničných univerzitách sa skúša inak, napríklad pomocou testov, esejí alebo projektov, ktoré sú súčasťou celkového hodnotenia. Tieto systémy sú však často náročnejšie aj pre vyučujúcich, ktorí musia opravovať viacero prác.
Kritické myslenie je pre študentov na slovenských vysokých školách často problémom, pretože k nemu neboli vedení už na stredných školách. Aj keď sa učitelia snažia študentov motivovať a poskytovať im podporu, často sa stretávajú s nezáujmom alebo snahou obísť systém.
Život po štúdiu
Po ukončení štúdia začína tvrdá realita a každodenný pracovný život, čo pre absolventa znamená aj nové povinnosti. Je dobré si ich ustriehnuť a dať si pozor na vzniknuté podlžnosti voči zdravotnej či sociálnej poisťovni. Status študenta prináša rôzne výhody, ako sú zľavy na cestovnom či ubytovaní.
Po ukončení strednej školy stráca študent status študenta, ak nepokračuje na vysokoškolské štúdium. Od 1. septembra mu vzniká povinnosť vyriešiť si platbu zdravotného a sociálneho poistenia sám. Existujú však možnosti, ako napríklad práca, podnikanie alebo registrácia na úrade práce.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, konkrétne po ukončení bakalárskeho štúdia, sa povinnosti líšia podľa toho, či študent pokračuje na magisterské štúdium alebo štúdium ukončí. Ak čerstvý bakalár pokračuje na druhý stupeň a nedovŕšil 26 rokov, štát za neho hradí poistné aj počas letných prázdnin.
V prípade doktorandského štúdia, ak sa študent rozhodne pokračovať v dennej forme v tom istom roku ako ukončí magisterské štúdium, štát za neho hradí poistné počas prázdnin. Doktorand môže byť poistencom štátu, ak celková dĺžka jeho štúdia neprekročila stanovenú štandardnú dĺžku štúdia v dennej forme a nezískal vysokoškolské vzdelanie.
tags: #jeden #semester #som #studoval
