Objavte Tajomstvá Voľného Času: Kľúč k Osobnostnému Rastu a Naplneniu

Voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vstupuje do vývoja spoločnosti, napr. štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. šedej ekonomiky. Vytváranie podmienok kvalitného napĺňania a uspokojovania potrieb detí a mládeže vo voľnom čase sa realizuje najmä prostredníctvom školy a školských zariadení. Pre tieto deti by sa mala stať najdostupnejšou možnosťou na využívanie voľného času škola, ktorá by mala mať najlepšie priestorové a materiálne podmienky na tieto činnosti. Na druhej strane školy pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov nemajú zdroje, ba ani pracovníkov na organizovanie aktivít vo voľnom čase detí v takej miere, ako si to vyžadujú potreby praxe.

Voľný čas sa v zmysle sociologických kritérií považuje za čas, v ktorom si jednotlivec na základe svojich postojov, záujmov a potrieb volí určitú činnosť. Aktivity detí a mládeže vo voľnom čase majú svoje špecifiká, ktoré sa reflektujú v zdravotno-hygienickej, formatívno-výchovnej, sebarealizačnej, socializačnej, relaxačnej a v preventívnej funkcii. Orientácia a voľba spôsobu využívania voľného času sú limitované podmienkami prostredia i jednotlivca. Na voľný čas detí a mládeže majú okrem objektívnych celospoločenských faktorov vplyv predovšetkým rodina, štát, škola, školské a mimoškolské zariadenia, občianske združenia detí a mládeže a neformálne rovesnícke skupiny.

Voľný čas, ktorý by mal byť (okrem iného) priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, v značnej časti mladej populácie sa stáva priestorom podmieňujúcim vznik rôznych sociálno-patologických javov. V sfére voľného času sa rozhoduje aj o rozvoji talentu mladého človeka, naplnení jeho potrieb a záujmov a na druhej strane sa tlmia tendencie k negatívnemu sociálnemu vývoju. Nedostatok voľného času najviac pociťujú respondenti najvyššej vekovej kategórie 22 - 26-roční a nadbytok zas mladí ľudia vo veku 15 - 17 rokov a to vo väčšej miere chlapci (64,5 %) ako dievčatá (35,3 %). Zatiaľ čo staršia veková skupina mladých ľudí inklinuje k pocitu nedostatku voľného času, najmladšia skupina respondentov sa domnieva, že má veľa voľného času a často nevie, ako ho využiť. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času mladých ľudí, urýchli tým rozvoj ich všeobecných a špecifických schopností a potlačí rozvoj negatívnych čŕt vyúsťujúcich do kriminality, narkománie, prostitúcie a pod.

Spôsob využívania voľného času mladých ľudí opisuje nasledujúca tabuľka:

Činnosti voľného času	Mean (priemerná hodnota)
1. počúvanie rozhlasu, hudby	1,40
2. kontakty v rodine	1,43
3. sledovanie televízie, videa	1,49
4. stretnutia s priateľom, priateľkou, vo dvojici	1,58
5. stretávania v partiách, s rovesníkmi	1,65
6. čítanie novín a časopisov	1,66
7. aktívny športový pohyb	2,05
8. pasívny oddych, leňošenie	1,88
9. čítanie kníh	2,02
10. návšteva kaviarní a pohostinstiev	2,03
11. manuálna práca	1,85
12. využívanie počítača, programy a hry	2,11
13. návštevy kultúrnych podujatí (kiná, divadlá, koncerty)	2,13
14. návšteva diskoték, herní	2,13
15. účasť na bohoslužbách, návšteva kostola	2,15
16. návšteva športových podujatí	2,18
17. iné	2,20
18. neformálna záujmová činnosť	2,32
19. aktívna záujmová činnosť	2,37
20. verejnoprospešná činnosť, ekológia	2,68

Počúvanie hudby, sledovanie televízie a čítanie novín a časopisov sú pre mladých ľudí najčastejšie formy relaxácie a vypĺňania voľného času. Mladí ľudia sa im venujú často a podľa poradia sú najfrekventovanejšími aktivitami vo voľnom čase. Obdobie mladosti je obdobím nadväzovania priateľských a partnerských vzťahov. Táto skutočnosť sa odráža aj v spôsobe využívania voľného času. Kontakty v rodine, stretnutia s priateľkou, resp. Za nimi nasleduje stretávanie sa v rovesníckych neformálnych skupinách, partiách. Významným faktorom, ktorý v hlavnej miere určuje kvalitu využívania voľného času, sú záujmy mladých ľudí. Veď pestovanie záujmov, záľub nie je len zdrojom aktívneho využívania voľného času, zdrojom poučenia, zážitkov a podnetov, ale aj prameňom rozvoja a utvárania hodnotového systému. Aktívna záujmová činnosť je u mladých ľudí zastúpená len príležitostne, prípadne vôbec nie. Pravidelne sa mladí ľudia venujú záujmovej činnosti v 13,0 %, 36,9 % ju realizuje príležitostne a polovica z nich sa záujmovej činnosti nevenuje vôbec. Počnúc od nezáujmu mladých ľudí o záujmovú činnosť o aktívne využívanie voľného času až po problém zvýšenej finančnej náročnosti pravidelnej záujmovej činnosti či neschopnosti mladých ľudí efektívne využiť ponúkané možnosti využívania voľného času.

Mnohé empirické výskumy dokazujú, že deti a mládež často nebývajú primeraným spôsobom oslovované nositeľmi aktivít vo voľnom čase, možnosti a ponuky nepoznajú alebo sa v nich zle orientujú. Dôležitú úlohu v životnom štýle mladého človeka zohráva aktívny športový pohyb. Ak sledujeme pravidelnosť v realizovaní niektorého z druhov športu, zistíme, že 64,4 % sa pravidelnej športovej činnosti nevenuje.

Mládež vo veku 15 - 17 rokov sa od celku mladej generácie odlišuje vyššou frekvenciou počúvania hudby, návštev kultúrnych podujatí, najmä kín, ale aj kontaktov v rodine a stretávania sa v partiách rovesníkov. Pri starších vekových skupinách mládeže sa zvyšuje frekvencia stretávania sa s priateľom, priateľkou vo dvojici, ako aj návšteva pohostinstiev.

Dostupné pramene potvrdzujú, že v spôsobe využívania voľného času existuje medzi mladými ľuďmi rôznych európskych krajín výrazná zhoda. Mladí ľudia preferujú najmä stretnutia s priateľmi, počúvanie hudby, sledovanie televízie, prácu s počítačom a čítanie, ktoré patria medzi najčastejšie formy relaxácie vo voľnom čase. Veľkú dôležitosť pripisujú aj športovej aktivite napr. 86 % chlapcov a 80 % dievčat vo Francúzsku. V priebehu dospievania však záujem upadá, a to najmä u dievčat, a tak vo väčšine aktivít dominujú chlapci. Všeobecná zhoda medzi výskumníkmi dokazuje, že účasť mladých ľudí na činnosti dobrovoľných organizácií a verejnoprospešnej práci nepredstavuje hlavnú formu aktivity vo voľnom čase. Verejnoprospešnej činnosti sa mladí ľudia venujú najmenej zo všetkých svojich aktivít. Z uvedeného dôvodu aj podiel mladých ľudí na verejnom živote spoločnosti a úsilie o riešenie problémov v mieste bydliska je zanedbateľné.

Členstvo detí a mládeže v mládežníckej organizácii, resp. v záujmovom združení, predstavuje 7,6 %. Až 92,6 % mladých ľudí nie je členom žiadneho občianskeho združenia. Výpovede o príčinách dokazujú, že 35 % sa nezaujíma o prácu detských a mládežníckych organizácií a záujmových združení, 24,6 % nenašlo organizáciu, ktorej činnosť je zaujímavá a podnetná. Každý piaty mladý človek udáva, že v mieste bydliska nepôsobí mládežnícke združenie, prípadne nevie o jeho existencii.

Zariadenia, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie mimo vyučovania, majú za cieľ orientovať deti a mládež na hodnotné záujmy, rozvíjať ich schopnosti i vedomosti a zároveň zabezpečujú aj výchovnú a socializačnú pomoc zamestnaným rodičom. Ďalšou formou sú zariadenia, ktoré zabezpečujú rozvoj záujmov, organizovanie oddychovo-relaxačnej činnosti, podieľajú sa na formovaní návykov zmysluplného využívania voľného času. Podľa zákona sem patria školské kluby, strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času a domovy mládeže.

Pred rokom 1989 takmer 80 % detí a mládeže sa zapájalo do organizovanej záujmovej činnosti vo voľnom čase prostredníctvom PO SZM a SZM, školských družín a klubov, telovýchovných organizácií, domov pionierov a mládeže, staníc mladých turistov, prírodovedcov a technikov, ľudových škôl umenia a pod. Táto činnosť bola pomerne bohato dotovaná štátom. Po roku 1989 došlo v priamej nadväznosti na spoločensko-politické zmeny aj k zmenám v oblasti práce s deťmi a mládežou. Vo voľnom čase začali pracovať okrem štátnych aj neštátne a cirkevné organizácie.