Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava je školou s dlhou a bohatou históriou. Je to moderná, otvorená škola postavená na demokratických princípoch, disponujúca odborným i materiálnym potenciálom schopným zabezpečiť najvyššiu úroveň vzdelávania a výchovy žiakov. Stavia na modernizácii vyučovacieho procesu, posilnení vyučovania cudzích jazykov a prírodovedných predmetov. Pripravuje žiakov na ďalšie štúdium na vysokej škole, no zároveň aj na uplatnenie v praxi, na osobný a spoločenský život.
V roku 2017 si gymnázium P. O. Hviezdoslava v Kežmarku pripomenulo okrúhle 90. výročie vzniku. Sídli v účelovej historickej budove, ktorej počiatky siahajú 125 rokov dozadu.
História školstva v Kežmarku
Dejiny školstva v Kežmarku siahajú až do 13. storočia. Vývin kežmarského školstva vedie k evanjelickému gymnáziu v 17. a 18. storočí. Od roku 1777 sa kežmarské gymnázium zmenilo na lýceum. K ôsmim triedam pribudli vyššie akademické triedy s vyučovaním predmetov filozofia a právo.
Po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR sa škola zmenila na dištriktuálne gymnázium s vyučovacím jazykom nemeckým. V školskom roku 1927/1928 boli pri tomto gymnáziu otvorené paralelné československé triedy s vyučovacím jazykom slovenským. Bol to dôležitý historický medzník v dejinách školstva na Spiši, pretože slovenské obyvateľstvo dostalo rovnakú príležitosť získať vzdelanie rovnocenné s nemeckým a maďarským obyvateľstvom.
V roku 1969 dostala škola čestný titul Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava.
1. september 1993 - otvorená 1. História Projektových dní Gymnázia P. O. Hviezdoslava v Kežmarku sa začala písať v školskom roku 2008/2009.
Architektonický vývoj budovy
Starý objekt evanjelického gymnázia (nazývaný aj lýceum) z rokov 1774 - 1776 už nepostačoval zvyšujúcim sa nárokom na priestory. Absentovala najmä kresliareň a telocvičňa. V lete 1888 Johann Steiner, Victor Lazary a Eduard Beck boli poverení vypracovaním stavebného programu pre novú budovu.
Medzi vyzvanými bol Victor Lazary (1837 - 1916). Napriek tomu, že mal len všeobecné stredoškolské vzdelanie (študoval len na meštianke), niektoré jeho návrhy majú veľmi kultivovaný kresebný prejav. Postavil mnohé verejné a súkromné budovy - nadstaval 2.
Ďalším bol kežmarský rodák Alexander Prepeliczay (1852 - 1930), ktorý taktiež nemal stavebné vzdelanie, vychodil len tri triedy gymnázia. Najmladším bol György Kornél Schwarz (1864 - 1933), ktorý ako jediný z pomedzi miestnych mal na to aj patričné vzdelanie. Rodák z Kežmarku, po štúdiu na stavebnej priemyslovke navštevoval jeden školský rok Špeciálnu školu pre architektúru na Akadémii výtvarných umení vo Viedni v letnom semestri u Theophila Hansena a v zimnom u Carla Hasenauera. Úspešne zložil v Budapešti skúšku a získal titul diplomovaného staviteľa a usídlil sa v Kežmarku. Po vzniku Československej republiky presídlil do Košíc, kde bol činný do svojej smrti. Navrhol turistickú chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách a rôzne priemyselné a obytné stavby v Kežmarku. Realizoval tiež projekty iných architektov, napr.
Okrem nich zavolali aj skutočného architekta Gedeona Majunkeho (1854 - 1921) zo Spišskej Soboty, ktorý sa preslávil vo Vysokých Tatrách. Po štúdiách vo Viedni na Vysokej škole technickej a Akadémii výtvarných umení u Theofila Hansena a Friedricha Schmidta vďaka Kežmarskej banke, ktorá ho oslovila kvôli výstavbe Dolného Smokovca zakotvil vo svojom rodisku, kde pôsobil nielen ako architekt, ale aj ako stavebný podnikateľ (vlastnil aj parnú pílu).
Do februára 1889 mali oslovení dodať svoje návrhy. Až potom zaslali uhorskému kráľovskému ministrovi kultu a verejnej výučby na posúdenie stavebný program a tak sa ukázalo, že sa nezhoduje s požiadavkami ministerstva. Minister poslal svojho zamestnanca architekta Károlya Meixnera (1853 - 1895), ktorý mal s projektovaním škôl bohaté skúsenosti. Je tiež autorom budovy Uhorského kráľovského gymnázia v Prešove, stredných škôl v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvári), Rábe (Győri), Debrecíne a univerzity v Kluži (Cluj-Napoca). Okrem toho sa výrazne podieľal na prestavbe mesta Segedín, ktoré bolo zničené počas veľkých záplav v roku 1879. Meixner mal v Kežmarku zhodnotiť návrhy a stavebný program plánovanej novostavby a poradiť čo ďalej.
Podľa jeho rady sa mala vypísať nová súťaž. Nový návrh vypracoval Gedeon Majunke, ktorý ho riešil ako prístavbu k starej budove, čo bolo zamietnuté. Nakoniec Károly Meixner vypracoval v roku 1891 nový návrh, ktorý bol v nasledujúcich dvoch rokoch realizovaný kežmarskými podnikateľmi a remeselníkmi.
Murárske práce vykonal staviteľ Alexander Prepeliczay, tesárske Johann Kazsimir, stolárske Michael Palencsár, zámočnícke Ferdinand Krsnyák, natieračské Karl Striska, sklenárske Andreas Thinsz a klampiarenské Trepper. Náklady na výstavbu predstavovali celkovú sumu 48 251,47 zlatých. Budova školy bola 3. septembra 1893 posvätená evanjelickým biskupom potisského dištriku Paulom Zelenkom a otvorená. Obsahovala osem tried, kresliareň s kabinetom, telocvičňu, kanceláriu riaditeľa a profesorov.
Realizovaná stavba z výtvarného hľadiska predstavuje veľmi priemernú úroveň o to viac, ak ju porovnáme so staršími súťažnými návrhmi. Najkvalitnejší Majunkeho návrh využíva prvky vrcholnej talianskej renesancie. Lazaryho je založený na kombinácií renesančných a manieristických motívov.
Prístavba a modernizácia
Ďalšia potreba priestorov bola dôvodom na prístavbu gymnázia, ktorá bola riešená ako zrkadlový obraz pôvodnej budovy. Stavebné práce na prístavbe gymnázia, ktoré vykonávali opäť z väčšej časti kežmarskí podnikatelia a remeselníci začali začiatkom apríla 1905 a už na jeseň sa stavba dostala pod strechu. Úplne bola dokončená v lete nasledujúceho roku a tak sa nový školský rok mohol začať 6. septembra 1906 už aj v novej budove. Celkové stavebné náklady činili 104 038,70 korún.
Do tejto časti sa umiestnili dve triedy a fyzikálny kabinet, konferenčná miestnosť a učiteľská knižnica, zbierka fyzikálnych a prírodovedných pomôcok, prípravná miestnosť pre chémiu a byt pre riaditeľa. Zrejme kvôli tomu sa tu aj presunula kancelária riaditeľa.
Od tej doby sa budova, ktorá patrí cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku z exteriéru nezmenila a dodnes úspešne slúži svojmu pedagogickému účelu.
Vzdelávací proces a mimoškolská činnosť
Gymnázium nemá zamerania tried. V 1. - 3. ročníku študenti získajú základné všeobecné vzdelanie. Gymnázium sa neustále usiluje o vylepšenie podmienok štúdia vo všetkých predmetoch. Základným úsilím učiteľského zboru a vedenia školy je neustála modernizácia foriem a metód vyučovacieho procesu.
Učebný plán je zostavený tak, že 12 disponibilných hodín je pridaných rovnomerne do povinných predmetov a 18 hodín do posledných dvoch ročníkov štúdia na voliteľné predmety. Ponuka voliteľných predmetov sa upravuje každoročne podľa požiadaviek žiakov.
V roku 2017 sme sa zapojili do národného projektu IT Akadémia - vzdelávanie pre 21. storočie.
Dlhodobú tradíciu má mimoškolská činnosť, v škole pracuje mnoho záujmových krúžkov napr.
Významné osobnosti spojené so školou
Na lýceu resp. gymnáziu študovali a pôsobili v 16. - 20. stor. mnohé významné osobnosti, medzi ktoré patria napríklad:
- Friedrich Scholcz
- Karol Kuzmány
- Pavol Országh Hviezdoslav
- Ján Chalupka
- Dr. Vojtech Béla Alexander
- Ján Kuciak a Martina Kušnírová
- Ernest Genersich
- Samuel Bredetzky
- Sándor Petőfi
- Pavol Hunfalvy
- Pál Hunfalvy a János Hunfalvy
- Martin Kukučín
- Ján Čajak
- Jur Hronec
Informácie o doprave a okolí
V okolí gymnázia sa nachádzajú nasledujúce zastávky:
- Mučeníkov, ZŠ
- Kežmarok, nem.
Ulice v okolí:
- Gen. Štefánika
- Huncovská
- Jakuba Kraya
- Cintorínska
- Priekopa
- Martina Lányiho
- Dr.
tags: #gymnazium #p #o #hviezdoslava #v #kezmarku
