Umelecký štýl: Kompletný sprievodca charakteristikou, znakmi a útvarmi

Umelecký štýl je špecifický spôsob vyjadrovania, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v umeleckej literatúre. Jeho hlavnou funkciou je estetická, teda vyvolanie emócií, citového prežitku a umeleckého zážitku u čitateľa. Cieľom je pobaviť, obohatiť život čitateľa a priniesť mu pôžitok z krásy jazyka a myšlienok. Umelecké texty sú určené širokej verejnosti a môžu medzi autorom a čitateľom existovať emocionálne vzťahy.

Znaky umeleckého štýlu

Umelecký štýl sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými znakmi, ktoré ho odlišujú od iných jazykových štýlov:

Písomnosť: Prevažujú písané žánre, ktoré sú určené neprítomnému čitateľovi, čo znamená, že chýba priama spätná väzba.
Subjektívnosť: Prejavuje sa v emocionálnosti a expresívnosti výrazových prostriedkov, v spôsobe vyjadrovania pocitov a v budovaní atmosféry. Autor ponúka svoj pohľad a uplatňuje svoj zámer.
Variabilnosť: Tento znak sa prejavuje vo viacerých aspektoch:
- Variabilná lexika: Bohatý inventár jazykových prvkov, vrátane spisovných aj nespisovných prostriedkov (slang, nárečie, expresívna lexika). Používajú sa nepriame pomenovania a menej sa opakujú slová vďaka využitiu synoným.
- Variabilita žánrov: Možnosť miešania žánrov a štýlov, napríklad vznik antirománu či antidrámy, ktoré nerešpektujú tradičnú žánrovú čistotu.
- Bohatstvo formy: Pestrosť v členení textu, rytmickej stavbe a variabilita žánrov.
Mnohoznačnosť: Jedno slovo môže mať viacero významov, čo umožňuje hlbšie interpretácie (napr. oheň môže znamenať farbu, temperament, vlastnosť alebo lásku). Prejavuje sa v používaní metafor, metonymií a symbolov.
Hovorovosť: Blízkosť k hovorovému štýlu, prejavujúca sa v používaní expresívnych slov, dialektizmov a slangu.
Náznakovosť (signálovosť): Autor nevyjadruje svoje myšlienky priamo, ale necháva priestor na fantáziu čitateľa, aby si text dotvoril sám.
Funkčná neusporiadanosť: Prejavuje sa v kompozícii, napríklad pomocou exkurzov, ktoré narúšajú súvislý text.

Umelecký štýl je charakteristický aj obrazným vyjadrovaním, využívaním umeleckých výrazových prostriedkov ako sú metafory, prirovnania, personifikácie, zdrobneniny (deminutíva) a frazeologizmy.

Ilustrácia znázorňujúca rôzne umelecké žánre

Žánre a útvary umeleckého štýlu

Umelecký štýl sa delí na tri základné literárne druhy, pričom každý z nich má svoje špecifické žánre a útvary:

1. Lyrika

V popredí lyriky stojí lyrický subjekt (autor) so svojimi náladami, citmi, pocitmi a subjektívnym vnímaním skutočnosti. Konanie postáv je v úzadí alebo nie je prítomné.

Pieseň: Umelecká aj ľudová.
Elegia: Žalospev.
Óda: Oslavná pieseň.
Hymna: Hymnická pieseň.
Balada: Lyiricko-epický útvar s tragickým koncom.
Idyla, selanka: Idealizovaný pohľad na prírodu a symbiózu človeka s ňou.
Báj, mýtus: Veršované rozprávanie o nadprirodzenej bytosti, pohanských bohoch.
Bájka: Vystupujú v nej zvieratá s ľudskými vlastnosťami (antropomorfizácia), v závere vyznieva ponaučenie.
Epigram: Stručne a duchaplne vysvetľuje nejakú myšlienku.
Žalm:
Lyrickoepická skladba:

2. Epika

V centre epiky stojí udalosť, svet, človek. Autor je skrytý, hovoria postavy a v popredí je dej vyjadrený formou rozprávania. Základným útvarom umeleckého štýlu je rozprávanie.

Epos: Najstarší, najrozsiahlejší a najpremenlivejší epický útvar, veršovaný.
Bohatierske spevy, historické spevy: Ospevujú životy a činy bohatierov národa.
Rozprávka: Vymyslené rozprávanie o ľuďoch (zvieracie, fantastické, realistické).
Povesť: Vymyslený príbeh s reálnym základom.
Román: Rozsiahle epické rozprávanie, pôvodne bol rytiersky román.
Aforizmus:
Anekdota: Vtipné rozprávanie s pointou na konci.
Novela: Epické dielo kratšieho až stredného rozsahu, výsek zo života postavy, chýba expozícia a katastrofa.
Poviedka: Krátky epický útvar s jednoduchšou dejovou líniou ako v románe.
Kronika: Epický útvar, kvetnato sa v nej písalo o historických udalostiach v chronologickom slede.
Legenda: Zobrazuje zázračný život svätých.
Balada: Epická, lyricko-epická skladba s tragickým koncom, veršovaná.
Báj (mýtus):
Bájka: Krátky epický žáner, ktorý využíva skryté pomenovanie.
Cestopis: Zážitky z ciest.
Esej: Patrí k náučnému štýlu, spracúva odbornú tematiku s vlastným hodnotením.
Fejtón: Vtipné rozprávanie o aktuálnych spoločenských problémoch.

3. Dráma

Dramatický text sa tvorí vopred a je určený na predvádzanie. Text sa realizuje dialógom, prehovor jednej postavy je replika.

Muzikál: Spojenie jazykových a hudobných prostriedkov.
Antidráma: Ignoruje klasickú kompozíciu, má napohľad bezobsažné dialógy, absurdný text.
Fraška: Komika sa pohybuje na hrane uveriteľnosti.
Činohra: Zobrazuje základné spoločenské problémy a konflikty medzi postavami.
Tragédia: Vznikla v antike.
Komédia: Vznikla.
Veselohra:
Bábková hra:
Melodráma:
Pantomíma:
Opereta:
Paródia:
Groteska:
Divadlo poézie:
Recitácia:

Schematické znázornenie štruktúry rozprávania

Kompozičné postupy a štruktúra rozprávania

Umelecké rozprávanie využíva rôzne kompozičné postupy:

Retrospektíva: Podáva v prítomnosti obraz minulosti.
Chronologický: Dejové pásmo sa buduje počas osi.
Reťazový: Každý nový príbeh nadväzuje na predchádzajúci a sú spojené postavou hlavného hrdinu.

Každé rozprávanie má v podstate päť-bodovú štruktúru:

Expozícia: Vykreslenie prostredia, doby, hlavné postavy, náznaky konfliktu.
Kolízia: Zápletka - udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na dej, napr. konfliktná postava. Dej začína gradovať, lexika je expresívnejšia.
Kríza: Vyvrcholenie deja a rozporov. Postava je v konflikte so sebou samou, s inou postavou alebo so spoločnosťou.
Peripetia: Dejový zvrat - nepredpokladaná zmena situácie, dej sa zrýchľuje a smeruje k rozuzleniu konfliktu.
Katastrofa: Záver príbehu. V antických drámach sa tak nazýval koniec, ktorý nemusel byť nutne tragický.

Kurzy umeleckej školy - Každý kurz, ktorý budete absolvovať na umeleckej škole

Slohové postupy v umeleckom štýle

V umeleckom štýle sa využívajú viaceré slohové postupy:

Rozprávací slohový postup: Je nosníkom umeleckého štýlu, typické je množstvo slovies na dynamizáciu deja. Využíva sa najčastejšie vo väčšine žánrov.
Opisný slohový postup: Slúži na spomalenie (retardáciu) deja. Opisy sa snažia zachytiť vonkajšie aj vnútorné najtypickejšie znaky. Umelecký opis je silno subjektívny a využíva predstavivosť a obrazotvornosť. Pri opise sa využíva logický postup a následnosť činností.
Výkladový slohový postup: Najmä jeho úvahová zložka, ktorá hodnotí javy a vyjadruje postoje. Využíva sa v pásme rozprávača, v monologických prejavoch postáv a v reflexívnej lyrike.

Pri opise sa autor snaží zachytiť vlastnosti a znaky prostredia, osôb, predmetov a javov. Využíva sa pritom štylisticky príznakové slová, frazeologizmy a umelecké výrazové prostriedky. Autor môže experimentovať s vetnou stavbou, využiť rôznorodú modalitu vety, dĺžku vety, členitosť a nedokončenosť vety. Pre opis je typická enumerácia, vymenúvanie synoným a zdrobnenín.

Podľa charakteru opisovaného predmetu a použitých jazykových prostriedkov rozlišujeme statický a dynamický opis. Statický opis sa využíva pri opise osoby alebo prostredia, prevláda menné vyjadrovanie. Dynamický opis sa uplatňuje ako opis činnosti alebo objektu v pohybe, dôležité je použitie slovies.