Na prvý pohľad je Bologna mestom podlubí, červených striech a vône čerstvého ragú. Ak sa však pozriete hlbšie, zistíte, že práve tu stojí kolíska európskej vzdelanosti - Bolonská univerzita, založená v roku 1088.
Bolonská univerzita (Alma Mater Studiorum, založená v roku 1088) sa skutočne považuje za najstaršiu nepretržite fungujúcu univerzitu v Európe. Aj keď sa nevie presný dátum založenia, väčšina prameňov hovorí o roku 1088. Iné údaje uvádzajú rok 1119, i tak by však bola najstaršia.
Na rozdiel od iných stredovekých škôl založených panovníkmi alebo cirkvou bola Bolonská univerzita založená zdola - ako spoločenstvo študentov a učiteľov. Spočiatku sa zameriavala najmä na právo - Bologna sa čoskoro stala centrom právnej vedy a priťahovala študentov z celej Európy. Univerzita, bašta bádania v oblasti rímskeho a cirkevného práva, dostala svoje prvé štatúty v r. 1158 od cisára Fridricha Barbarossu.
Štruktúra a forma vzdelávania na Bolonskej univerzite sa stala vzorom pre ďalšie slávne školy v Európe. V Taliansku však boli aj iné centrá vzdelanosti ktoré s ňou súperili. Patrili medzi ne Padova, Vercelli a najmä Neapol. V Bologni bolo štúdium a udeľovanie akademických hodností v podstate bezplatné. Učitelia si však dávali od študentov platiť školné. S týmto však v 13. storočí nesúhlasili pápeži, a tak pre univerzitných učiteľov zaviedli fixné platy.
Od 12. storočia sa bolonská univerzita tešila veľkej popularite. Najväčší stredoveký pápež Inocent III. V roku 1317 bol na univerzite rektorom Mikuláš, nitriansky archidiakon. Na univerzite študovali viacerí študenti z Horného Uhorska, napr. P. Scalich z Turca získal roku 1552 titul bakalára teológie.
To však neznamená, že študenti sedia v tej istej budove už od 11. storočia. Za symbolické "prvé" sídlo sa zvyčajne považuje Archiginnasio (postavené v 16. storočí), keďže to bol prvý veľký komplex postavený špeciálne na univerzitné účely. Dnes však už neslúži ako univerzita - nachádza sa v ňom mestská knižnica a slávne Teatro Anatomico (drevená sálal z roku 1637, kde sa pred študentmi medicíny uskutočnili prvé anatomické pitvy), v ktorej sa kedysi vykonávali pitvy počas výučby medicíny. Chodby Archiginnasia zdobia erby a fresky.
Univerzita v súčasnosti využíva mnoho moderných budov roztrúsených po celej Bologni (a dokonca aj v iných mestách regiónu Emilia-Romagna). Vďaka univerzite má Bologna aj dnes mladistvú energiu. Študenti tvoria významnú časť obyvateľstva a dodávajú mestu kozmopolitnú atmosféru. Archiginnasio sa nachádza priamo v historickom centre, len pár krokov od námestia Piazza Maggiore. Vstupenky do Teatro Anatomico a knižnice si môžete kúpiť na mieste, ale je lepšie si ich rezervovať vopred.
Univerzitou prešli v priebehu storočí tisíce významných osobností. Vznikli z nej svetoví velikáni, ktorých život poznáme nazpamäť z učebníc, alebo o nich čítame v aktuálnom spravodajstve.
Slovo univerzita pochádza z latinského universitas, čo znamená všeobecnosť alebo celok. I keď prvé univerzity vznikali až v stredoveku, ich korene datujeme do obdobia antiky; boli to však skôr akadémie, lýceá a rétorické školy. Od 8. stor. potom vznikajú dómové a kláštorné školy, ktoré boli priamymi predchodcami univerzít. Práve preto boli prvé univerzity do 15. storočia cirkevnými inštitúciami. Cirkev si prostredníctvom nich prejavovala svoj vplyv na spoločnosť.
Najstaršie univerzity vznikli v Bologni, v Paríži či v Cambridgi. Mnoho vysokoškolských inštitúcií si svoje renomé začalo stavať i na architektúre, záhradách a celkovom vonkajšom dojme, nielen na štúdiu samotnom.
| Univerzita | Mesto | Rok založenia | Krajina |
|---|---|---|---|
| Bolonská univerzita | Bologna | 1088 | Taliansko |
| Univerzita Oxford | Oxford | 1096 (neoficiálne) | Spojené kráľovstvo |
| Univerzita Cambridge | Cambridge | 1209 | Spojené kráľovstvo |
| Univerzita v Salamance | Salamanca | 1218 | Španielsko |
| Univerzita v Padove | Padova | 1222 | Taliansko |
| Univerzita Karlova | Praha | 1348 | Česká republika |
Prezident Rudolf Schuster sa v sobotu zaradil do okruhu významných svetových osobností. Ako uviedol Schuster vo svojom prejave, ktorý predniesol v taliančine, ocenenie vníma ako dôkaz úspešne sa rozvíjajúcich vzťahov medzi Slovenskom a Talianskom. Pred slávnostným zhromaždením, v ktorom nechýbal ani bývalý profesor univerzity a súčasný predseda Európskej komisie Romano Prodi, Schuster spomenul význam Alexandra Dubčeka. S jeho menom sa podľa hlavy štátu nerozlučiteľne spája nová etapa vzájomných slovensko-talianskych vzťahov. „Bola to jasná správa o blízkej zmene pomerov v Európe a začiatku nových vzťahov medzi Východom a Západom,“ konštatoval. Ako dodal prezident, Dubček sa vrátil do verejného života po vyše 20 rokoch cez Bolognu a jej univerzitu. K Dubčekovmu odkazu sa vracia Slovensko i v súčasnosti, keď stojí na prahu euroatlantických štruktúr. Po slávnostnom udelení ocenenia prezident obeduje s rektorom univerzity Pierom Ugom Calzolarim i Romanom Prodim. Následne sa zúčastní v priestoroch univerzity na otvorení výstavy Alexander Dubček - Taliansko a Európa.
tags: #najstarsia #europska #univerzita
