Výber vysokej školy je významný krok, ktorý môže ovplyvniť tvoju budúcnosť. Každé poctivé hľadanie by sa nemalo unáhliť a vybrať tú správnu vysokú školu je to najvýznamnejšie, čo na strednej škole budete robiť. Mali by ste začať s predstihom. Spísať si list univerzít, ktoré už poznáte, dohľadať k nim ďalšie v odvetví, na ktoré sa po strednej chcete orientovať a tým začína reálny výberový proces.
Mladým ľuďom sa dnes ponúka široký výber najrozličnejších možností, kam sa v živote posunúť, akú školu si vybrať či aký odbor a program študovať na vysokej školy. Každý študent študuje svojim tempom, svojim štýlom a neznamená, že keď niekto dosiahol v rovnakom veku určitú študijnú či životnú míľu, ktorá sa pre mňa javí v nedohľadne, musím ju za každú cenu dosiahnuť aj ja. Je v poriadku študovať, neštudovať, robiť dve školy naraz či vycestovať do zahraničia. Nevedieť, čo a či chcem po strednej škole vôbec pokračovať v štúdiu je úplne v poriadku.
Práve v hľadaní tej správnej cesty môže napomôcť dať si odklad, vycestovať do zahraničia alebo ostať doma, pracovať manuálne, proste si dať čas a priestor na rozmyslenie tohto životne dôležitého kroku.
Sme spoločnosťou, v ktorej sa nie nie vždy adekvátne, nazerá na hodnotu človeka práve skrz jeho titul pred či za menom a mladí môžu mať pocit, že bez titulu majú nižšiu hodnotu v spoločnosti a dostáva sa im menšieho uznania. I keď pri niektorých povolaniach je titul prirodzene potrebný, snáď nikto, nechce aby ho operoval/a neatestovaný/á lekár/ka, titul neurčuje hodnotu človeka. Mnohokrát sa stane, že práve ľudia bez vysokoškolského titulu majú rozhľadenejšie názory, bohatšie skúsenosti, vedomosti a adekvátnejšie správanie ako tí s vysokoškolským titulom. Určité danosti nezaručí ani získanie titulu. Nemať titul, či ukončiť štúdium „iba“ získaním bakalárskeho titulu, je v poriadku, ak to tak dotyčný cíti. A najmä, vrátiť sa do školy a získať titul aj neskôr sa dá v každom veku.
Škola ma nebaví, učivo nezodpovedá mojim očakávaniam, prednášky pre mňa nemajú pridanú hodnotu, profesori nemajú korektné správanie voči študentom, nerozvíjam sa či akýkoľvek iný dôvodom prečo sa pohrávam s myšlienkou na ukončenie štúdia či zmenu školy/programu určite nie je zlyhaním a stojí za zváženie. Štúdium nemusí zodpovedať predom nalinkovaným tabuľkám ako postupovať. Rozhodnúť sa pre zmenu v akomkoľvek štádiu štúdia, pokiaľ mi to dáva zmysel, je v poriadku. Cieľ, v podobe získania titulu je určite dôležitý, no je to práve cesta, ktorá učí životným lekciám a potrebným vedomostiam. Nenasledovať za každých okolností spoločnosťou dané časové štruktúry ako by malo štúdium postupovať je taktiež v úplnom poriadku. Samozrejme, po zvážení iných životných okolností a faktorov je úplne v poriadku študovať o rok, o dva, tri dlhšie či sa k štúdiu vrátiť po dekáde. Nepozerať na dĺžku štúdia je dôležité najmä pri možnosti vycestovať do zahraničia, vyskúšať si život, štúdium, prax v inej krajine.
Každý má iné študijné tempo, metódy, oblasti, ktoré sa študujú ľahšie či naopak sú náročnejšie na zvládnutie. Taktiež má každý úplne iné životné okolnosti, ktoré majú vplyv na jeho štúdium. To že spolužiak sa učil na skúšku menej či vôbec a získal lepšie hodnotenie, nahnevá, no nič to neznamená. Častokrát ide skôr o náhodu či nejaké šťastie. Netreba sa vzdávať, ďalšia skúška dopadne lepšie, a možno až tá ďalšia, v prvom rade sa však netreba vôbec porovnávať. A keď sa mi s niečím nedarí, nerozumiem tomu, je to taktiež úplne v poriadku, nie je vôbec hanba nechať si pomôcť s učením, nájsť si doučovanie či poprosiť spolužiaka, niekoho z vyššieho ročníka o radu či pomoc.
Ako si vybrať tú správnu vysokú školu po prijatí
Výber vysokej školy nekončí podaním prihlášok. Aj keď základnú selekciu a rozhodnutie, kam si podáš prihlášku, máš už možno za sebou, ešte stále ťa čaká jedno dôležité rozhodnutie - výber tej správnej školy po tom, čo ti dorazia rozhodnutia o prijatí. Je bežné, že si uchádzači podávajú viac prihlášok, aby zvýšili svoju šancu na prijatie. Čo však robiť, keď dostaneš viacero pozitívnych odpovedí? Ako sa rozhodnúť, na ktorú školu ísť?
Kritériá pre rozhodovanie
-
Študijný program a uplatnenie: Ak si si podal(a) prihlášky na rôzne študijné programy, práve toto môže byť tvojim hlavným kritériom rozhodovania. Skús si položiť otázky: Ktorý program ťa najviac zaujíma? Ako si vieš predstaviť svoju budúcnosť po jeho absolvovaní? Prezri si uplatnenie absolventov jednotlivých programov - aké konkrétne pracovné pozície ich čakajú? Aká je priemerná mzda v danom odbore? Neboj sa vyhľadať si pracovné ponuky a pozrieť sa na požiadavky zamestnávateľov.
-
Metódy hodnotenia a skúšania: Každá vysoká škola má vlastné pravidlá týkajúce sa hodnotenia študentov. To môže zahŕňať spôsob skúšania, počet pokusov na skúšku či hranice pre udelenie prospechového štipendia. Niektoré školy preferujú písomné testy, iné zasa ústne skúšky. Je dôležité vedieť, aký systém ti vyhovuje viac.
-
Lokalita školy: Mesto, v ktorom sa škola nachádza, môže ovplyvniť tvoj celkový zážitok zo štúdia. Premysli si, či preferuješ štúdium v rušnom veľkomeste, kde máš mnoho príležitostí na kultúru, zábavu a brigády, alebo ťa láka menšie mesto, ktoré môže byť pokojnejšie a lacnejšie na život.
-
Vybavenie a priestory: Ak študuješ odbor, ktorý vyžaduje špecializované vybavenie, napríklad medicínu, technické alebo prírodné vedy, zisti si, aké laboratóriá a iné špecializované priestory škola ponúka. Zaujímaj sa aj o bežné učebne, knižnice či priestory na oddych.
-
Možnosti ubytovania a bývania: Život na internáte je pre mnohých študentov prvou skúsenosťou s osamostatnením sa. Over si, či ti škola poskytuje možnosť ubytovania na internáte, jeho cenu, kvalitu a kapacitu. Ak preferuješ bývanie v podnájme, pozri sa, aké sú ceny nájmov v danej lokalite.
-
Atmosféra a komunita: Nakoniec, nezabúdaj na svoje pocity. Ak si už navštívil(a) školu počas dňa otvorených dverí alebo si mal(a) možnosť hovoriť s jej študentmi, môžeš si vytvoriť obraz o atmosfére a komunite.
Študijné programy a ich uplatnenie na trhu práce
Takmer tretina študentov priznáva, že zvolila školu aj vďaka jednoduchému prijímaciemu pohovoru. Vyplýva to z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte managementu UK v spolupráci so spoločnosťou Profesia. Do prieskumu sa zapojilo vyše 5300 študentov na Slovensku. Výsledky ukázali, že študenti sa pri výbere univerzity rozhodovali najmä podľa odboru. S touto odpoveďou sa stotožnilo až 66,5 % respondentov.
Toto zistenie je zaujímavé najmä z dôvodu, že je v rozpore s neskorším správaním absolventov vysokých škôl na trhu práce. Spoločnosť Profesia prináša každý rok rebríček absolventov podľa záujmu zamestnávateľov. Výsledky okrem iného neustále poukazujú na to, že najmä absolventi prírodných vied, pedagogiky a zdravotníctva si často nehľadajú prácu v odbore, ktorý vyštudovali.
Zaujímavosťou môže byť, že vyše polovica opýtaných uviedla, že dôvod odchodu na vysokú školu bola aj perspektíva dobre plateného zamestnania. Motiváciu zisk vysokoškolského titulu „lebo sa zíde“ pripustila približne tretina opýtaných. Menej respondentov, presne 18,2 % uviedlo ako motiváciu predĺženie a užitie si študentského života.
Na výber konkrétnej školy a fakulty má podľa výsledkov najväčší vplyv dobré meno a regionálna blízkosť školy. Taktiež je dôležité zistiť, či univerzita má akreditáciu a či si na nej môžeme po dosiahnutí Bc. titulu urobiť aj Mgr. a PhD. Partneri, priatelia školy a Erasmus program, sú druhý najdôležitejší bod po tom čo ste si zistili v čom vás škola vzdelá. Môžete mať perfektný obsah predmetov, ale ak univerzita neponúka možnosti stáže a tvorenia kontaktov v odbore, dnes taká škola stráca relevanciu a budete mať problém sa uplatniť po skončení štúdia.
Rozhodovanie o vysokej škole: Čo ešte zvážiť
Výber vysokej školy je pre mnohých stredoškolákov nočnou morou. Nevedia, kam sa chcú v živote vydať a čo chcú vlastne robiť. Prihláška musí byť doručená v termíne určenom fakultou alebo vysokou školou. Na školy s talentovými skúškami sa prihlášky podávali už od mesiaca november. Na väčšine vysokých škôl sa prihláška podáva v štandardnom termíne v mesiacoch február až máj. Niektoré fakulty prijímajú prihlášky ešte dodatočne v mesiacoch jún až september.
Študijný odbor vymedzuje oblasť poznania, ktorá je predmetom stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho stupňov. Študijný odbor je vymedzený obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré určujú profil absolventa.
Štúdium na vysokých školách prebieha v dennej a externej forme štúdia v prezenčnej, distančnej alebo kombinovanej metóde. Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach. Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie. Prezenčnú metódu štúdia charakterizuje vyučovanie, pri ktorom je učiteľ v priamom kontakte so študentom. Študijné programy v dennej forme štúdia sa väčšinou uskutočňujú v prezenčnej metóde štúdia.
Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium a ďalšie podmienky určené fakultou alebo vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program. Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Túto podmienku spĺňajú absolventi strednej školy s vysvedčením o maturitnej skúške vydaným po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky.
Pre uchádzačov, ktorí dosiahli požadované vzdelanie v zahraničí, je základnou podmienkou prijatia uznanie, že úspešne vykonaná záverečná skúška a doklady potvrdzujúce ukončený stupeň štúdia zodpovedajú požiadavkám zákona na požadovaný stupeň úplného stredného vzdelania. Ďalšie podmienky prijatia na štúdium si určuje samotná fakulta/vysoká škola. Informácie o podmienkach štúdia, o prijímacom konaní a požiadavkách na prijímacie skúšky sú zverejnené prostredníctvom internetových (webových) stránok fakúlt a vysokých škôl najneskôr do 20. septembra 2014 alebo najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok.
Pri výbere školy je dôležité zvážiť aj jej ponuku mimo študijných a iných aktivít. Zistite si, aké škola poskytuje študentom ubytovanie a stravovanie. Je v škole zázemie pre rôzne športové aktivity? Poskytuje prístup k počítačom a internetu?
Erasmus+ a medzinárodné skúsenosti
Erasmus+ je program Európskej únie, ktorý dáva študentom šancu vycestovať za vzdelaním do zahraničia, naučiť sa okrem iného svetový jazyk, pripadne získať zručnosti, ktoré študentom napomôžu v ďalšom štúdiu či kariérnom postupe. Za program Erasmus+ je zodpovedná Európska komisia, ktorá zabezpečuje financovanie, určuje priority a ciele programu.
Hoci študenti mali pred začiatkom štúdia nižšie očakávania od možností medzinárodnej spolupráce, ponuka možností výmenných pobytov študentov v zahraničí však dosiahla najlepšie hodnotenie reálnych skúseností študentov. Študenti v súčasnosti jasne preferujú tzv. T-shaped oproti I-shaped či Generalist modelu.
Nie je nič lepšie pre študenta vysokej školy ako študovanie v medzinárodnom prostredí. Miešanie kultúr, jazykov a zvyklostí obohacuje študenta na celý život. Vyžadujte, aby vaša budúca vysoká škola mala aktivity aj mimo školského rozvrhu. Študentské party, kluby, športové kluby a umelecké aktivity dotvárajú život vysokoškoláka. V rámci týchto spoločenských a športových aktivít sa formujú neformálne vzťahy a priateľstvá, ktoré do budúcna vytvárajú siete kontaktov aj v rámci pracovných vzťahov.
Praktické aspekty štúdia a kariérne centrum
Dnes sa zamestnávatelia ohliadajú po zamestnancoch, ktorí popri teórii ovládajú aj praktické riešenie problémov, používajú kritické myslenie a majú akú-takú pracovnú prax (absolvovanú aj počas školy formou stáže). Škola by mala popri tvrdej teórii rozvíjať tiež mäkké interpersonálne zručnosti.
Ovládanie aspoň jedného svetového jazyka v písomnom a verbálnom prejave je dnes nutnosť. Nehovoriac o tom, že angličtina si na poli biznis komunikácie vyslúžila titul “lingua franca”. Či realizujeme obchodné zmluvy, podnikáme so zahraničím, cestujeme, zúčastňujeme sa medzinárodných seminárov či konferencií, bez angličtiny to nepôjde.
Skončím štúdium a čo potom? Pomôcť mi môže kariérne centrum školy, kde odborný personál disponuje informáciami a kontaktmi na zamestnávateľov a firmy, ktoré ponúkajú študentom možnosti uplatnenia už počas školy. Pracovné stáže, brigády a výpomoc vo firmách vám otvoria dvere do skutočnej praxe v budúcnosti. Taktiež netreba zabudnúť na tzv. Nie je nič lepšie ako študovať spoločný program a získať dva diplomy. Či už na bakalárskom alebo magisterskom stupni, zistite si možnosti štúdia v spoločných programoch. Rozšírite tým svoju uplatniteľnosť v budúcnosti.
tags: #co #treba #vediet #na #studium
