Pre niektorých študentov je cieľom len vysokú školu absolvovať, získať titul a nájsť si dobre platenú prácu. No mnohým študentom záleží aj na tom, aby školu ukončili úspešne a aby sa aj skutočne niečo naučili. Určite ste sa už aj vy zamýšľali nad tým, prečo niektorí študenti dosahujú lepšie výsledky a iní nie. Prečo sa niektorým učí ľahšie a iným zase ťažšie? Psychológovia ponúkajú viacero vysvetlení.
Vysokoškolské a postgraduálne štúdium sa od toho na strednej škole v mnohom líši. Predovšetkým sa očakáva omnoho väčšia miera samostatnosti a sebariadenia študujúcich. Prednášky a semináre nepokryjú vždy všetko učivo, predpokladá sa ďalšia práca s literatúrou a samoštúdium. Podľa našich výskumov dosahujú väčšie akademické úspechy práve študenti a študentky, ktorí/é si vedia dobre zorganizovať a naplánovať svoje štúdium.
Dávno je už zistené, že mozog lepšie reaguje na učenie, ktoré je rozložené v čase než na bifľovanie sa raz začas. Mozog si tiež lepšie pamätá, keď namiesto neustáleho opakovania sa človek snaží spomenúť si na informácie pomocou dávania si otázok. Tiež je vhodné učiť sa informácie pomocou asociácií za pomoci mnemotechnických pomôcok. Všetky potrebné stratégie a zvyky si môžete osvojiť.
1. Majte jasno v tom, čo chcete na univerzite získať
Mnohí študenti idú na univerzitu bez toho, aby sa dlho zamýšľali nad tým, že prečo to robia. Výber školy skutočne patrí k témam, nad ktorými by ste sa mali hlboko zamyslieť. Univerzita si vyžaduje obrovské výdavky, čas a energiu. Zaťažuje rodinný rozpočet a často vyžaduje aj od študentov množstvo brigád, aby si dokázali štúdium zaplatiť. Ale aj napriek tejto realite, mnohí študenti si vyberajú školu náhodne alebo pod vplyvom okolia, kamarátov, spolužiakov a nie podľa vlastného presvedčenia. Niektorým študentom je jedno, ktorú školu ukončia, potrebujú len titul, pretože vychádzajú z presvedčenia, že vysokú školu je potrebné v dnešnej dobe ukončiť, lebo bez nej sa jednoducho žiť nedá.
Keď človek nie je presvedčený na sto percent, že chce niečo konkrétne robiť, je potrebné si najprv vyskúšať prácu v odbore, aspoň formou brigády na pár dní, kým začnete určitý odbor študovať. Ak vás brigáda presvedčí, že ide o správny výber, tak začnite študovať na vysokej škole. Možno chcete ísť na vysokú školu preto, lebo všetci vo vašej sociálnej skupine idú. Alebo preto, že to od vás rodičia očakávajú a ak to neurobíte, budú sklamaní. Alebo preto, že to považujete za vrchol rebríčka, po ktorom ste od škôlky usilovne stúpali. Ak je niektorý z týchto dôvodov vaším hlavným dôvodom, tak si to všetko ešte raz poriadne premyslite. Vysokoškolskí pedagógovia zistili, že študenti, ktorí z univerzity vyťažia maximum, sú tí, ktorí majú dobrý dôvod tam byť.
2. Prevezmite zodpovednosť za svoje vysokoškolské štúdium
Úspešní ľudia majú svoj vlastný štýl myslenia, používajú vlastné princípy a techniky. Sú sami sebou, idú za tým, čo si vytýčia ako cieľ. Mnoho psychológov tiež hovorí, že sebamotivácia je vlastne jediný druh skutočnej motivácie. Ani jeden motivátor či osobný tréner nemôže človeka priviesť k úspechu, ak človek sám nechce. Je možné, že človek môže človeka povzbudiť, ukázať mu cestu, ale reálne kroky musíte urobiť sami za seba. Preto je tak dôležité vedieť motivovať samých seba.
Aj napriek tomuto poznaniu niektorí ľudia akoby stále túžili mať vedľa seba niekoho, kto im bude neustále vravieť, čo majú robiť, ako to majú robiť a kde majú smerovať. Toto však nie je tá najsprávnejšia cesta. Človek musí prevziať zodpovednosť za svoj život. Až vtedy, keď presne vie, kde chce smerovať, dokáže sa aj motivovať. A preto je tak veľmi potrebné sebapoznávanie už od raného detstva. Totiž všetko, čo robíte, by malo mať nejaký reálny motív alebo dôvod, malo by vychádzať z potrieb, ktoré hlboko v sebe cítite. Keď sa sústredíte na nadšenie z objavovania, zlepšovanie, skúmanie a experimentovanie, dodáte tým palivo aj vašej motivácii. Ak sa sústredíte na výsledky, motivácia bude slabá. Ak narazíte na problém, postupne sa stratí. Preto kľúčom je sústredenie sa na cestu a nie na cieľ. Premýšľajte nad tým, čo nové sa v procese učíte a ako sa môžete zlepšiť.
Najťažšie to majú tí študenti, ktorí študujú len kvôli nejakému titulu. Úžasné je študovať veci, ktoré vás skutočne bavia. Súčasťou prevzatia zodpovednosti na univerzite je aj pozorné čítanie a pochopenie všetkých pravidiel a nariadení, čo musíte urobiť, aby ste postupne prechádzali z ročníka do ročníka. Všetky požiadavky bývajú väčšinou napísané na webovej stránke alebo v nejakej študentskej príručke. Univerzitní administrátori majú malý súcit so študentmi, ktorí nesplnili požiadavky, pretože „o nich nevedeli“. Jednou z výhod skorého pochopenia požiadaviek je, že zistíte, že máte väčšiu slobodu, ako ste si mysleli. Väčšina kurzov, ktoré absolvujete, je vaša vlastná voľba.
3. Starajte sa o seba, a to aj po fyzickej, aj po psychickej stránke
Ak sa sami o seba nepostaráte, nikto sa o vás starať nebude. Myslite na svoje psychické i fyzické zdravie. Naučte sa relaxovať a snažte sa aspoň občas športovať. Zamyslite sa aj nad tým, čo jete. To, čo si dávate do tela, môže mať obrovský vplyv na vašu náladu a hladinu energie počas celého dňa.
- Jedzte viac omega-3 mastných kyselín, aby ste zvýšili svoju náladu.
- Pite alkohol s mierou.
Mnohí študenti počas skúškového obdobia trpia nespavosťou, výkyvmi telesnej hmotnosti, stresom, problémami so žalúdkom a podobne. Aj rôzne vitamíny a minerály vám môžu pomôcť. Vitamín B1 zlepšuje náladu, ale najmä pomáha pri premieňaní cukrov na energiu. Taktiež prispieva k rovnováhe nervového systému, srdca a pečene. Ak ho má človek nedostatok, môže mu spôsobiť oslabenie pamäti či zvýšenú precitlivenosť. Ak vám chýba energia, pomôže vám ju doplniť vitamín B6, ktorý pozitívne ovplyvňuje chuť do jedla. Ak vám chýba, prejavuje sa tak, že budete zrejme nervózni a podráždení. Nájsť ho môžete v rybách, banánoch, orechoch, kukurici, sóji či zemiakoch. Vitamín B12- ako jediný vitamín obsahuje aj kov kobalt. Nájdete ho v rybách, vo vajciach, v mlieku a mäse. Vitamín E - podobne ako ginko pôsobí ako antioxidant a vychytáva voľné radikály. Ginko má veľmi dobré účinky na pamäť a lepšie myslenie. Okrem iného výskumy dokazujú, že ginko môže pozitívne pôsobiť na osoby, ktoré trpia prejavmi úzkosti. Ginko obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ktoré napomáhajú k stimulovaniu nervového systému. Dôležité je však vedieť, že užitím napríklad niekoľkých tabletiek, sa vám pamäť hneď nezlepší. Lecitín je látka, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť intenzitu myslenia. Kde ho môžeme nájsť? Lecitín sa nachádza sa napríklad v rybách, pšenici, vajciach či v sóji. Okrem iného má pozitívne účinky na vysoký cholesterol, znižuje krvný tlak či urýchľuje regeneráciu. Ak chcete uspieť na vysokej škole, musíte sa o seba postarať.
4. Naplánujte si každý deň a plán dodržiavajte
Plánovanie je kľúčom k úspechu. Ak vaše dni nie sú zorganizované, stratíte veľa času premýšľaním nad tým, čo urobiť ďalej, s ktorou úlohou začať a podobne. Robte si na každý deň zoznam úloh, ktoré treba vykonať a pred spánkom si kontrolujte, čo z toho sa vám podarilo naplniť. A nezabudnite aj na ciele. Keď viete, čo máte urobiť, tak sa vám to bude robiť ľahšie i rýchlejšie. Dobrá príprava a plánovanie je kľúčom k ušetreniu nejakého času.
Niektorí ľudia strávia príliš veľa času rannou prípravou do školy, robením raňajok a hľadaním vecí. Avšak polovicu z týchto vecí si môžete spraviť už večer a ušetriť si ráno množstvo času. Mnohí študenti už dávno zistili, že najlepším liekom na úzkosť je, napísať si každý večer pred spaním rozvrh toho, čo a kedy budú robiť na druhý deň. Bez plánovania vlastného života existuje veľké riziko, že stratíte veľa času zbytočne, že budete robiť veci, ktoré pre vás nie sú vôbec dôležité a nevyhnutné. Plánovanie je teda veľmi dôležité už len preto, aby ste si mohli postupne napĺňať svoje sny počas vysokoškolského štúdia.
Dnes už veľké množstvo výskumov potvrdzuje, že premyslené plánovanie predstavuje predchádzanie chaosu a pomáha aj v ďalších oblastiach:
- znižuje stres,
- zvyšuje produktivitu,
- pomáha predchádzať chybám,
- zabezpečuje viac voľného času,
- chráni pred plytvaním času.
Nerobte veľa vecí naraz. Pracovať na mnohých projektoch môže byť veľkou výzvou, ak však máte veľa úloh a chcete ich spraviť správne, nerobte ich všetky naraz. Môžete na niečo zabudnúť, spravíte chyby, nepodarí sa vám dostať z vás to najlepšie. Venujte sa naraz iba jednej, maximálne dvom úlohám a urobte ich najlepšie, ako viete. Dajte si tiež pozor na rozptyľovanie. Rozptýlenia vám bránia spraviť veci rýchlo a poriadne. Ak by ste sa ocitli v uzavretej miestnosti a okolo vás by nebolo nič iba vaša úloha, urobili by ste ju veľmi rýchlo. A preto, vyhraňte si počas dňa aspoň dve - tri hodiny, kedy nemôžete byť nikým rušení. Vypnite si zvonenie na telefóne, zavrite všetky nepotrebné webové stránky a pustite sa do práce.
5. Systematicky študujte
Ak ste sa už rozhodli študovať, máte stanovený cieľ, tak začnite štúdium brať vážne. Ja viem, že na každom kroku na vás číha množstvo lákadiel, ktoré vás chcú odviesť o vašej cesty. Na porovnanie, priemerný študent míňa 50% času v škole surfovaním na internete, zbytočnou komunikáciou takmer o ničom, denným snívaním a inými rozptýleniami. Ak dokážete zmierniť tieto aktivity, tak môžete okamžite niekoľkonásobne zvýšiť vašu produktivitu a dokončiť viac úloh za menej času.
Využite čas v škole na maximum. Pýtajte sa na veľa vecí učiteľov, robte rôzne aktivity a projekty navyše, buďte aktívni. Veľa sa naučíte a tiež si vás obľúbia učitelia, čo nikdy nie je na zahodenie. A urobte aj doma niečo navyše. Ak vám môžem poradiť, čítajte aspoň pol hodinu denne z kníh. Zistilo sa, že mozog ľudí, ktorí čítajú, je štruktúrovaný ináč ako mozog tých, ktorí nečítajú.
Neurovedec Manfred Spitzer vyštudoval medicínu a filozofiu. Nakoniec sa zameral na psychiatriu. Pôsobil ako hosťujúci profesor na Harvarde. Vedie kliniku v Ulme a na stanici BR-alpha, moderuje vlastný program. Je jedným z najvýznamnejších bádateľov v oblasti neurovedy a problematike čítania sa venuje už desiatky rokov. Je to vedec, ktorý skúma ľudský mozog, jeho fungovanie a evolúciu. K najdôležitejším poznatkom v neurobiológii patrí, že mozog sa používaním neustále mení. Dnes dokážeme plastické, neustále sa meniace spoje medzi nervovými bunkami schopné viesť elektrické signály fotografovať. Počas procesu učenia sa menia. Čas strávený s digitálnymi médiami zanecháva v mozgu tiež svoje stopy. Sú však iného druhu. Na toto prišli aj kanadskí psychológovia a Keith Oatley. Tí zistili, že pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celého človeka a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní. Pretože platí, čím povrchnejšie sa nejakým vecným obsahom zaoberáte, tým menej synapsií sa vám v mozgu aktivuje, a tým menej sa teda učíte. Digitálne zariadenia môžu viesť k väčšej povrchnosti v učení, lebo predtým sa texty „čítali“, dnes sa „skenujú“ (povrchne preletia očami). Predtým sa do látky „prenikalo“, dnes sa namiesto toho po sieti „surfuje“ (teda kĺže po obsahovom povrchu). A ak teda nechcete vôbec čítať z kníh, zbytočne nesurfujte na internete.
6. Nezabúdajte na vytrvalosť
Čím viac skutočne veríte v to, čo robíte, tým väčšiu vytrvalosť budete mať. A čím väčšiu vytrvalosť budete mať, tým viac budete veriť v seba a v hodnotu toho, čo robíte. Svoju sebadisciplínu a vytrvalosť preukážete hlavne vtedy, keď prídu aj menej úspešné dni, keď vám niečo nevyjde podľa predstáv a aj vtedy, keď stretnete ľudí, ktorí vás budú odhovárať od vášho snaženia. Ak veľmi po niečom túžite, vydržte! So sebadisciplínou dokáže človek dosiahnuť čokoľvek a má silu prekonať všetky prekážky až kým neuspeje.
Slovenské vysoké školy hodnotia svojich študentov známkami A,B,C,D,E a v prípade, že niektorú zo skúšok neurobíte, v systéme objavíte strašidelne pôsobiace FX (práve preto sa treba tešiť zo spomínaného jedného písmena). Preto si najskôr musíte uvedomiť, že každý jeden z vás je iný. Existujú niekoľko typov študentov a preto na vás nemusí správne účinkovať to, čo robí váš kamaráta alebo kamarátka a pravdaže to platí aj naopak. Niekomu ide učenie najlepšie počas dňa, inému v noci, študenti sa učia ako čítaním tak aj písaním alebo počúvaním. Počas skúškového obdobia je dôležité, aby ste si plánovali svoj čas. Na každý týždeň si preto vytvorte rozvrh so všetkými činnosťami, ktoré chcete vrátane učenia vykonávať. Následne si ho umiestnite na viditeľné miesto a vždy si v ňom označujte, čo ste už stihli vykonať. Dôraz by ste však mali klásť aj na pravidelné prestávky. Určite si systém, napríklad sa 2 hodiny učte a ďalších 30 minút robte niečo úplne iné, aby sa vám poznatky lepšie ukladali do pamäte. Rozhodne si ale nikdy nenoste jedlo, akým sú raňajky, obed či večera, ku učebnej látke. Radšej si v pokoji poseďte pri stole v kuchyni alebo jedálni a najedzte sa. Memorovanie jednoliateho textu nie je veľmi príjemné. Práve preto by ste si mali počas učenia pomôcť napríklad tak, že si tie najdôležitejšie pasáže farebne odlíšite. Vždy by ste si ale radšej mali písať vlastné poznámky, z ktorých sa potom bude učiť oveľa ľahšie. Prípadne si môžete vytvoriť kartičky, na jednu stranu ktorých si napíšete otázku a na druhú odpoveď. Následne vás môže niekto skúšať, prípadne sa vďaka kartám viete skúšať sami.
Z uvedených (priemerných) údajov vyplýva, že zatiaľ čo v profesijnom živote je prínosné stáť na viacerých nohách naraz, tak do učenia je najlepšie zapojiť čo možno najviac zmyslov, respektíve učenie prepojiť s praxou. Fantázii sa medze naozaj nekladú. Môžete napríklad vedome hľadať pre seba najvhodnejší učebný štýl. Pri jeho výbere by vám mohlo pomôcť poznať, ktoré druhy inteligencie u vás prevažujú. Existuje totiž aspoň osem druhov inteligencie, napríklad logicko-matematická, muzikálna, prírodná, lingvistická a iné. Hoci každý človek disponuje všetkými druhmi, dva až tri bývajú zvyčajne rozvinuté viac ako ostatné. Správna technika cvičenia v prípade učenia sa znamená ďalej aj to, že k dispozícii máte mnemotechnické pomôcky, ako aj kvalitné učebné materiály, pričom ste si vytvorili predstavu o tom, ako sa na danú skúšku pripraviť čo možno najefektívnejšie. Na vytvorenie realistickej predstavy je nevyhnutné, aby ste sa na daný predmet buď učili ešte počas semestra, alebo aby ste si raz za čas prelistovali skriptá či aspoň chodili na prednášky. Takto totiž môžete prísť na užitočné nápady, ako si učenie zefektívniť, či dokonca spríjemniť.
Azda jednou z najmenej obľúbených činností počas štúdia je učenie sa naspamäť, teda bifľovanie. Učenie sa naspamäť však nie je iba nepríjemnosť, ale aj príležitosť pre rozvoj kreativity. Keď sa napríklad pokúšate naučiť veľmi dlhé cudzie slovo, môže vám pomôcť, ak budete experimentovať s hľadaním mnemotechnických pomôcok. Inak povedané, hľadaním toho, čo vám pomôže si niečo zapamätať. Predstavte si, že by ste sa chceli naučiť meno druhu (latinské meno) podbeľa liečivého. Takzvané meno druhu tejto rastliny je Tussilago farfara, čo znie ako tu si ľahol pán farár. Hľadanie, respektíve vytváranie takýchto pomôcok je ozajstnou kreatívnou činnosťou, pretože vytvárate niečo originálne. Zároveň by sa s určitou mierou zveličenia dalo povedať, že takýto prístup k učeniu by vám mohol pomôcť lepšie sa poznať. Keď sa totiž budete zamýšľať nad tým, ako by sa dalo niečo zapamätať, môže vám to napovedať o vašich schopnostiach. Učenie sa takýmto spôsobom stáva doslova predmetom učenia - metaučením. Takými stratégiami môžete získať poznatky o svojom učení, vďaka čomu môžete efektívnejšie pokračovať v celoživotnom vzdelávaní sa, čím si zvýšite šance uplatniť sa v ustavične sa meniacom svete.
Učenie sa naspamäť je možné si rozšíriť obzor aj tak, že sa pokúsite zistiť preklad slova. Predstavte si, že by ste nepoznali slovo filozof. Zapamätať by ste si ho mohli vďaka prekladu. Výraz sa skladá z dvoch slov: filo - milujúci niečo a sofos - múdrosť. V preklade preto filozof znamená milovník múdrosti. Poznať význam slova filo vám môže pomôcť pri učení sa ďalších cudzích slov. Príkladom je slovo extrémofil. Ide o termín, ktorý sa skladá z dvoch slov extremus - extrémny a filia (philia) - milovať. Slovo extrémofil je možné doslova preložiť ako ten, kto miluje extrémy. Tento pojem označuje organizmy žijúce v extrémnom prostredí.
Záťaž pri cvičení: V prípade učenia sa to znamená nemať na seba neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke nároky. Kľúčové sú pravidelnosť a racionalita. Počas skúškového obdobia je užitočné mať na zreteli, že človek zabúda najviac v priebehu prvých 24 hodín. Na základe toho je možné povedať, že pokiaľ ste si dané učivo osvojili týždeň pred skúškou, tak je prínosné si učivo opakovať celý týždeň a opakovaniu sa venovať každý deň hodinu. Menej vhodný spôsob je venovať sa opakovaniu učiva sedem hodín deň pred skúškou, pretože mozog je najlepšie zaťažovať pravidelnejšie a menšími dávkami informácií. V tomto smere je veľmi užitočná a účinná technika Pomodoro. Jedno tzv. Pomodoro je vlastne jednotkou úsilia, resp. času, a predstavuje úsek trvajúci 25 minút, pričom po každom Pomodore nasleduje krátka prestávka. To znamená, že každých 25 minút intenzívneho učenia je prínosné oddeliť od seba krátkou niekoľkominútovou prestávkou, pričom po štyroch jednotkách študijného úsilia je dobré mať aspoň štvrť hodiny trvajúcu prestávku.
Študijné techniky pre pomalých študentov
Študijné techniky pre pomalých študentov
