Príbeh dvoch rodín zo Žiliny a Sučian je už päť rokov poznačený tragédiou. Rodina Teličákovcov smúti za svojím synom Tomášom († 16), ktorý zomrel za dramatických okolností. Rodičia Koneční zasa robia všetko pre to, aby dostali z väzenia svoju dcéru Juditu, ktorá si odpykáva 12 rokov a 4 mesiace za vraždu kamaráta v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch.
Judita, ktorá je odsúdená za vraždu, študuje v treťom ročníku gymnázia vo Vrútkach. Pre svoju situáciu má upravený individuálny študijný plán. Riaditeľka školy sa k tejto záležitosti odmietla vyjadriť, zriaďovateľom školy je mesto Vrútky. Primátor mesta Branislav Zacharides v minulosti čelil kritike zo strany Tomášovej rodiny za to, že prijal odsúdenú Juditu na úrade počas jej návštevy z väzenia.
Podľa Matejičku sú odsúdení mladiství vzdelávaní prostredníctvom učiteľov, s ktorými má ústav uzatvorené dohody o osobitnom plnení školskej dochádzky. Juditina bývalá spoluväzenkyňa uviedla, že po prepustení z väzenia chce dokončiť štúdium.
Osobný študijný plán a jeho právny rámec
Správne spracúvanie osobných údajov je kľúčové, pričom jednou zo základných zásad je obmedzenie účelu. Spracúvanie osobných údajov by malo byť úzko naviazané na stanovený účel, čo sa týka najmä rozsahu spracúvaných údajov, ktorý by mal byť nevyhnutný na dosiahnutie tohto účelu. Nie je prípustné umelo alebo dodatočne rozširovať rozsah osobných údajov vzhľadom na pôvodný účel.
Zákon o ochrane osobných údajov ukladá prevádzkovateľovi povinnosť informovať dotknutú osobu o účele spracovania jej osobných údajov, a to aj v prípade, ak sa údaje nezískavajú priamo od nej.
Medzi účely spracovania osobných údajov patria:
- Plnenie povinností zamestnávateľa súvisiacich s pracovným pomerom alebo obdobným vzťahom.
- Výkon kontroly a dozoru zo strany orgánov štátnej správy a verejnej moci.
Na tieto účely sa vzťahuje široké spektrum zákonov a nariadení, vrátane:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. (Obchodný zákonník)
- Zákon č. 124/2006 Z. z.
- Zákon č. 663/2007 Z. z.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. (Zákonník práce)
- Zákon č. 462/2003 Z. z.
- Zákon č. 580/2004 Z. z.
- Zákon č. 595/2003 Z. z. (Zákon o dani z príjmov)
- Zákon č. 43/2004 Z. z.
- Zákon č. 650/2004 Z. z.
- Zákon č. 233/1995 Z. z. (Občiansky súdny poriadok)
- Zákon č. 355/2007 Z. z.
- Zákon č. 5/2004 Z. z.
- Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.
- Zákon č. 283/2002 Z. z.
- Nariadenie Rady (EHS) č.
- Nariadenia Rady (EHS) č.
- Zákon č. 18/2018 Z. z. (Zákon o ochrane osobných údajov)
- Zákon č. 215/2004 Z.z.
- Zákon č. 570/2005 Z. z.
- Zákon č. 553/2003 Z. z.
- Čl. 6 ods. 1 písm. c) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Zákon č. 422/2015 Z. z.
- Zákon č. 138/2019 Z. z.
- VYHLÁŠKA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z.
- Zákon č. 431/2002 Z. z.
- Zákon č. 222/2004 Z. z. (Zákon o dani z pridanej hodnoty)
- Zákon č. 145/1995 Z. z.
- Zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)
- Zákon č. 582/2004 Z. z.
- Čl. 6 ods. 1 písm. a) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Zákon č. 305/2013 Z.z.
- Zákon č. 395/2002 Z. z.
- Čl. 6 ods. 1 písm. b) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
- Zákon č. 233/1995 Z. z.
- Zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon)
- Zákon č. 160/2015 Z. z.
- Zákon č. 244/2002 Z. z.
- Zákon č. 7/2005 Z. z.
- Zákon č. 71/1967 Zb.
- Zákon č. 301/2005 Z. z.
- Zákon č. 563/2009 Z. z.
- Zákon č. 597/2003 Z. z.
- Zákon č. 245/2008 Z. z. (Zákon o výchove a vzdelávaní)
- Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 339/2023 Z. z.
- Zákon č. 253/1998 Z. z.
- Zákon č. 224/2006 Z. z.
- Zákon č. 125/2015 Z. z.
- Zákon č. 154/1994 Z. z.
- Zákon č. 131/2010 Z. z.
- Zákon č. 238/1998 Z.
- Čl. 6 ods. 1 písm. e) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Čl. 6 ods. 1 písm. f) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Zákon č. 596/2003 Z.z.
- Zákon č. 184/2009 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 541/2021 Z. z.
- Zákon č. 126/2015 Z. z.
- Zákon č. 9/2010 Z. z.
- Zákon č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky)
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z.
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z.
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.
- Čl. 9 ods. 2 písm. b) NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 (GDPR)
- Zákon č. 369/1990 Zb. (Zákon o obecnom zriadení)
- Zákon č. 42/1994 Z. z.
- Zákon č. 314/2001 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z.
- Zákon č. 395/2002 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 410/2015 Z. z.
- Výnos Ministerstva vnútra SR č. 525/2011 Z. z.
- Zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z.
- Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.
- Zákon č. 319/2002 Z. z.
- Zákon č. 387/2002 Z. z.
- Zákon č. 569/2005 Z.z.
- Zákon č. 180/2013 Z. z.
- Zákon č. 38/1993 Z. z.
- Zákon č. 180/2014 Z. z.
- Zákon č. 200/2022 Z. z.
- Zákon č. 135/1961 Zb.
- Zákon č. 25/2025 Z. z.
- Zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
- Zákon č. 543/2002 Z. z. (Zákon o ochrane prírody a krajiny)
- Zákon č. 599/2001 Z. z.
- Zákon č. 532/2010 Z. z.
- Zákon č. 468/1991 Zb.
- Zákon č. 166/1993 Z. z.
- Zákon č. 646/2005 Z. z. o ochrane niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb informačnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z.
- Žiadatelia podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
- Zákon č. 357/2015 Z. z.
- Zákon č. 131/2002 Z.z.
- Zákon č. 317/2009 Z. z.
- Zákon č. 343/2015 Z. z.
- Vyhláška Ministerstva školstva č. 291/2004 Z.
- Vyhláška Ministerstva školstva č. 230/2009 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 291/2004 Z.
- Zverejňovanie v zmysle zákona 211/2000 Z.z.
- Osoby vymedzené § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
- Zákon č. 345/2012 Z. z.
Medzi osobné údaje, ktoré môžu byť spracúvané, patria napríklad dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, štátne občianstvo, trvalé a prechodné bydlisko, ako aj ďalšie osobné údaje uvedené v dokumentoch predložených ako dôkazné prostriedky alebo vyžiadané súdmi či správnymi orgánmi na účely súdnych alebo iných konaní.
Iné oprávnené subjekty môžu spracúvať osobné údaje v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR).
Agresivita a jej prejavy
Agresia v najširšom zmysle je bežnou súčasťou každodenného ľudského života. Môže byť chápaná ako maladaptívne správanie vedúce k poškodeniu druhého jedinca alebo veci, ale aj ako forma správania dôležitá pre prežitie v spoločnosti.
Definícia agresie je komplexná a v odbornej literatúre sa stretávame s rôznorodým ponímaním. V psychológii sa často používa pracovná definícia: akákoľvek forma správania smerujúca k cieľu poškodiť druhú živú bytosť, ktorá sa tomuto poškodeniu snaží vyhnúť.
Dôležitým aspektom pri definovaní agresívneho správania je zámer. Za agresiu by sme preto nepokladali neúmyselné ublíženie napríklad pri hre.
Problematické aspekty pri definovaní agresie zahŕňajú:
- Agresia nemusí byť vždy činnosťou vedúcou k viditeľnému fyzickému poškodeniu.
- Môže sa prejavovať aj slovne (urážanie, ohováranie) či symbolicky (pomocou gest).
- Športové súperenie komplikuje charakteristiku úmyslu či zámeru škodiť.
V práve a kriminológii sa pojmy agresia a násilie často používajú v rovnakom význame.
Agresivita ako tendencia správať sa agresívne
Agresivitou sa rozumie tendencia človeka správať sa agresívne, teda určitá pripravenosť reagovať na podnety z okolia agresívnym spôsobom. Prejavuje sa ako tendencia zámerne ubližovať.
Je to charakteristika človeka, ktorý má dispozíciu hostilne vnímať dianie a zároveň je náchylný zapojiť sa do fyzickej alebo verbálnej agresie.
Fromm rozlíšil:
- Benígnu agresivitu: typická pre zvieratá aj ľudí, pudovo podmienená, slúži k prežitiu a obrane.
- Malígnu agresivitu.
Hostilitu chápeme ako postoj, pre ktorý je typický negativizmus, zatrpknutosť, odpor voči ostatným ľuďom. Na rozdiel od agresivity, ktorá je z väčšej časti vrodená, je hostilita získavaná učením.
Volavka chápe hostilitu ako nepriateľský postoj.
Druhy agresie
Podľa rôznych kritérií rozoznávame rôzne druhy agresie:
- Podľa príčiny alebo motivácie:
- Afektívna agresia: odpoveď na nepríjemný podnet z prostredia, nie je plánovaná, cieľom je sama o sebe. Sprevádza ju intenzívna telesná a emocionálna reakcia.
- Inštrumentálna agresia: vedľajší produkt pri dosahovaní iných cieľov, nie je podmienená situčne, jedinec nepociťuje silné emócie voči obeti.
- Tyranizovanie, obťažovanie a šikanovanie: opakované ubližovanie obeti, ktorá sa nemôže účinne brániť.
- Podľa reakcie:
- Reaktívna agresia: odpoveď na podnet, napríklad napadnutie.
- Proaktívna agresia: nebola dôsledkom zjavnej provokácie, napríklad šikanovanie.
- Podľa stupňa spoločenskej nebezpečnosti (Vondráček):
- Potlačená agresia
- Slovná agresia
- Agresia proti veciam
Teórie agresivity
Teoretici agresivity sa odlišujú v nazeraní na to, do akej miery je vrodeným inštinktom a do akej miery je naučená.
Inštinktivistické teórie
- Freud: vysvetľoval vznik agresie na základe konfliktu medzi Id, Egom a Super-egom, neskôr na základe boja pudu života a pudu smrti.
- Lorenz: tvrdil, že agresivita je zameraná proti jedincovi toho istého druhu, ale má druhovo ochraňujúcu funkciu. Jeho hydraulický model vychádza z toho, že agresívny inštinkt je zdrojom energie, ktorá sa musí uvoľniť.
Teórie učenia
- Frustračná teória (Dollard, Doob, Miller, Mowner, Sears): agresia je základnou reakciou na frustráciu.
- Berkowitz: pozmenil frustračnú teóriu, podľa neho frustrácia vyvoláva agresiu kvôli tomu, že je nepríjemným zážitkom.
- Bandura: agresia je naučené správanie, ktoré sa učí vlastnou skúsenosťou alebo pozorovaním druhých. Dôležitú úlohu zohrávajú dôsledky agresívneho správania.
- Huesmann a Eron: zaoberali sa stabilitou agresívneho správania u detí, pričom podstatnejšie ako dedičné faktory sú vhodné podmienky na učenie sa primeranému správaniu.
- Zillmann (teória transferu excitácie): úroveň arousalu sa znižuje pomaly. Ak sa arousal zvýši vplyvom jednej udalosti a nestihne sa vrátiť na pôvodnú úroveň pred ďalšou udalosťou, dôjde k pripočítaniu zvyšnej aktivácie k druhej udalosti.
Integratívne modely
V súčasnosti prevláda názor, že rôzne aspekty doteraz spomínaných teórií sa uplatňujú v rôznych podmienkach a situáciách.
- Geen sa zameral na široké spektrum správania, ktoré možno charakterizovať ako agresívne, predovšetkým na afektívnu agresiu. Agresia je multikauzálny jav, na ktorom sa podieľa viacero procesov a premenných.
- Anderson a Bushman vytvorili GAM - obecný model agresie (General Aggression Model), ktorý integruje rôzne faktory ovplyvňujúce agresiu.
Teórie agresie v sociálnej psychológii
Faktory ovplyvňujúce agresiu
Premenné vplývajúce priamo alebo sprostredkovane na agresiu možno rozdeliť podľa toho, či je ich pôvodcom prostredie alebo jedinec:
Situačné faktory
- Averzívne podnety: podnety vyvolávajúce stav nepohody, napríklad frustrácia, slovný alebo fyzický útok, bolesť.
- Environmentálne podmienky: teplota, hluk.
Sociálne faktory
- Sociálne učenie, pozorovanie a imitovanie správania.
- Vplyv referenčných osôb.
Biologické faktory
- Genetické predispozície.
- Fyziologické reakcie (napr. zvýšená aktivita hypotalamu, srdcový pulz, krvný tlak).
Osobnostné faktory
- Impulzivita
- Tolerancia voči násiliu
- Neuroticizmus
- Sociálna inteligencia
- Vrodené vlastnosti (napr. agresivita)
- Naučené postoje (napr. hostilita)
Je zaujímavé, že agresia vykonaná za účelom obrany alebo odplaty sa medzi ľuďmi nehodnotí negatívne, pretože je považovaná za spôsob dosahovania rovnováhy.
tags: #individualny #studijny #plan #sucany
