Materská a rodičovská dovolenka predstavujú dôležité inštitúty, ktoré umožňujú rodičom plnohodnotne sa venovať starostlivosti o svoje deti v ich najútlejšom veku. Doba strávená starostlivosťou o dieťa má významný vplyv na započítanú prax zamestnanca, čo sa priamo premieta do jeho odmeňovania a ďalších pracovnoprávnych nárokov. Tento článok sa podrobne zaoberá podmienkami materskej dovolenky, rodičovského príspevku a započítavania praxe, a to aj s ohľadom na špecifické situácie, ktoré môžu nastať.
Započítaná Prax: Kľúčový Faktor pre Odmeňovanie Zamestnancov
Započítaná prax zohráva zásadnú úlohu pri určovaní výšky odmeňovania zamestnancov, a to najmä vo verejnom sektore. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme definuje započítanú prax ako:
- Odbornú prax
- Prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
Odborná prax je definovaná ako súhrn znalostí a skúseností, ktoré zamestnanec získal pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má vykonávať u zamestnávateľa.
Započítanie Doby Starostlivosti o Dieťa
Dôležitým aspektom je, že do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 citovaného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Medzi tieto doby patrí aj čas starostlivosti o dieťa, ktorý zodpovedá dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania. Zákon stanovuje, že na jedno dieťa je možné započítať najviac tri roky.
Je však dôležité zdôrazniť, že čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu.
Príklad zo Života: Započítanie Praxe vo Verejnej Správe
Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Má dve deti narodené 1. 12. a 11. 10. Otázka znie, či je do počtu odpracovaných rokov pre zaradenie do platového stupňa započítaná aj doba starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke a či je zamestnankyňa správne zaradená do 4. platového stupňa.
Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. Vzhľadom na to, že do započítanej praxe sa započítava aj doba starostlivosti o dieťa (maximálne 3 roky na jedno dieťa), je potrebné túto dobu zohľadniť pri zaradení zamestnankyne do platového stupňa.
Pedagogická Prax a Materská Dovolenka
V prípade pedagogických zamestnancov je nevyhnutné rozlišovať medzi odbornou praxou (pedagogickou činnosťou) a započítanou praxou. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Odborná prax je definovaná ako súhrn znalostí a skúseností, ktoré zamestnanec získal pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má vykonávať u zamestnávateľa.
Príklad z praxe
Učiteľka náboženstva a etickej výchovy pracovala od roku 1997 do roku 2002, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Teraz pri zápočte rokov zistila, že jej zamestnávateľ jej nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Hoci predložila znenie zákona § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , o započítavaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe, zamestnávateľ to odmieta s tvrdením, že jej to nepatrí. V tomto prípade je potrebné trvať na započítaní materskej dovolenky do započítanej praxe, ktorá má vplyv na odmeňovanie.
Rozlíšenie pojmov: Odborná a započítaná prax u pedagogických zamestnancov
Pre pedagogických zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi pojmami odborná prax a započítaná prax. Zatiaľ čo odborná prax priamo súvisí s pedagogickou činnosťou a zahŕňa priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, započítaná prax je širší pojem, ktorý zahŕňa aj náhradné doby, ako je materská a rodičovská dovolenka.
Otcovské a Materské Dávky
Otec dieťaťa má nárok na otcovské a materské dávky. Nárok na „otcovské“ vzniká otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. To znamená, že nárok na otcovské možno priznať už po narodení dieťaťa a stráviť tak čas s dieťaťom tesne po jeho narodení, najneskôr do šiestich týždňov odo dňa pôrodu. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.
Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské, t.j.
Príklad: Odo dňa narodenia dieťaťa si otec čerpá otcovskú dovolenku v rozsahu 14 dní. Sociálna poisťovňa mu oznámila, že materské mu vyplatí až odo dňa, keď bude dieťa doma z pôrodnice (len vtedy bude „splnená podmienka“ starostlivosti o narodené dieťa). Nárok na dávku „otcovské“ vzniká poistencovi v deň, od ktorého si požiada o jeho priznanie, najskôr odo dňa narodenia dieťaťa, a to aj v prípade, ak je dieťa s matkou v pôrodnici z dôvodu štandardnej popôrodnej starostlivosti.
Ďalšie Pracovnoprávne Aspekty
Okrem materskej a rodičovskej dovolenky je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty pracovného práva, ktoré môžu byť relevantné pre zamestnancov s rodinnými povinnosťami.
Dovolenka
Zákonník práce upravuje aj čerpanie dovolenky. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. To znamená, že dovolenka by mala byť čerpaná po častiach, pričom jedna časť by mala byť dva celé týždne v celku. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň; ide predovšetkým o prípady, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (tento prípad sa vyskytuje napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľ o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.
Náhrada Straty Času pri Pracovnej Ceste
Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“.
Dohoda o Brigádnickej Práci Študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Elektronický Podpis v dohode o Zrážke zo Mzdy
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby, rovnako tak pri preukazovaní jeho pravosti.
Príspevok na Športovú Činnosť Dieťaťa
Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu).
Zápočet Praxe: Základné Princípy
Pri evidencii a vykazovaní praxe zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi praxe a spôsobmi jej započítavania. Vo všeobecnosti platí, že zamestnávateľ v zápočtovom liste uvádza len trvanie pracovného pomeru zamestnanca vo svojej organizácii. Ak je však potrebné započítať aj predchádzajúce obdobia, je potrebné tieto údaje evidovať a správne ich vykazovať.
Evidencia Predchádzajúcej Praxe
Pre započítanie predchádzajúcich období praxe sa používajú špeciálne formuláre a postupy. Údaje o počte odpracovaných rokov sa uvádzajú vo formáte RR.DDD (roky.dni) k zadanému dátumu, ktorý predchádza dňu začiatku pracovného pomeru v danej organizácii.
Príklad: Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 5. 2017 a zdokladoval 14 rokov a 122 dní praxe u predchádzajúcich zamestnávateľov, do formulára sa uvedie dátum 30. 4. 2017 a hodnota zápočtu 14.122.
Pri pridávaní záznamu o praxi sa uvádza názov organizácie, obdobie trvania pracovného pomeru a prípadne aj funkcia, v ktorej zamestnanec pôsobil. Dôležitá je kontrola na prekrývanie zadávaného obdobia a na správnosť zadania obdobia.
Vplyv PN, MD a RD na Pedagogickú Prax
Započítavanie obdobia PN, MD a RD do pedagogickej praxe je dôležité najmä pre učiteľov, ktorí sa chcú prihlásiť na atestačnú skúšku alebo získať kredity.
Atestačné Skúšky a Kredity pre Učiteľov
Pre učiteľov, ktorí chcú absolvovať atestačnú skúšku, je dôležité mať odpracovaný určitý počet rokov pedagogickej činnosti. Otázkou je, či sa do tohto obdobia započítava aj čas strávený na PN, MD a RD.
Podľa dostupných informácií sa MD a RD do pedagogickej praxe nezaratávajú. Odsek 5: Pedagogický zamestnanec, ktorý do 31.12.2011 získal minimálne 5 rokov pedagogickej činnosti a absolvoval rozširujúce štúdium podľa predpisov platných do 31.10.2009, môže požiadať o vykonanie prvej atestácie do 31.12.2012. V tomto prípade nedostane kredity, ale môže požiadať príslušnú VŠ o vykonanie prvej atestácie. Odsek 10: Od 1.1.2012 za absolvovanie rozširujúceho štúdia podľa §8a alebo za vykonanie rigoróznej skúšky alebo za vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka získa pedagogický zamestnanec, ktorý má minimálne 3 roky pedagogickej činnosti, 60 kreditov, ak takémuto zamestnancovi nebola za tieto štúdiá alebo za tieto skúšky uznaná do 31.12.2011 prvá atestácia. V tomto prípade dostane pridelené 60 kreditov.
Započítanie PN do Pedagogickej Praxe
Názory na započítanie PN do pedagogickej praxe sa rôznia. Niektorí tvrdia, že PN by sa mala započítavať, pretože zamestnanec má pracovnú zmluvu a doklad s dátumom nástupu na MD. Iní sú toho názoru, že PN by sa do praxe nemala započítavať, pretože zamestnanec nevykonáva priamu výchovnú činnosť.
Zostatková Dovolenka a PN
V prípade ukončenia pracovného pomeru počas PN vzniká otázka, či má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky a či sa doba počas PN ráta do zápočtu odpracovaných rokov.
Nárok na Vyplatenie Zostatkovej Dovolenky
Ak zamestnávateľ odmietol predĺžiť pracovnú zmluvu a zamestnanec je stále práceneschopný, je stále zamestnancom až do ukončenia PN. Po ukončení PN má zamestnanec nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky. O vyplatenie zostatkovej dovolenky je vhodné požiadať písomne.
Započítanie PN do Odpracovaných Rokov
Doba počas PN sa ráta do zápočtu odpracovaných rokov.
Praktické Príklady a Situácie
Príklad 1: Zaradenie do Platového Stupňa vo Verejnej Správe
Zamestnankyňa nastúpila do verejnej správy 1. 9. 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní, a bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa do započítanej praxe započítava aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke MD, ďalšej MD alebo RD ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky.
Príklad 2: Situácia v Materskej Škole
Obec prijala do pracovného pomeru učiteľku do materskej školy. Do praxe si uviedla, že má okrem ďalších rokov odrobených aj 16 rokov ako vychovávateľka na ZŠ. U pedagogických zamestnancov rozlišujeme pedagogickú prax a započítanú prax na účely zvýšenia platovej tarify. Pedagogická činnosť, resp. pedagogická prax je zadefinovaná v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch ako súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom. Pedagogickú prax nie je možné krátiť. Započítaná prax na účely zákona č. 553/2003 Z. z.
Príklad 3: Atestačná Skúška Učiteľa
Manželka je učiteľkou už 9 rokov. Počas svojej pedagogickej činnosti bola dva krát na materskej dovolenke. Chce sa prihlásiť na atestačnú skúšku. Musí mať však k 31.12.2011 5 rokov pedagogickej činnosti. Zamestnávateľ jej priznal k 31.12.2011-- 4 roky a 264 dní pedagogickej činnosti. Do pedagogickej činnosti jej zarátal aj náhradné doby ( PN, pracovný úraz, doprovod rodinného príslušníka k lekárovi, … - § 144a ods.1 písmeno a/ Zákonníka práce ). Nezarátal jej čas materskej podľa § 166 ods.1 do pedagogickej činnosti. Môže jej zamestnávateľ do pedagogickej činnosti zarátať aj čas materskej dovolenky podľa § 166 ods.1 Zákonníka práce, keď sa toto obdobie berie na základe toho istého zákona , ako výkon práce?
V tomto prípade je potrebné vychádzať zo znenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 6 tohto právneho predpisu je nutné rozlišovať tzv. odbornú prax (v prípade pedagogického zamestnanca teda pedagogickú činnosť, prax) a tzv. započítanú prax. Započítaná prax je kľúčová pre účely odmeňovania a do tejto započítanej praxe sa započítava podľa § 6 ods. 4 písm. Avšak pokiaľ ide o odbornú prax rozhodujúcu na účely atestácie, tou sa podľa ods. 3 § 6 zákona rozumie „súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa“. V prípade pedagogického zamestnanca je odbornou praxou pedagogická prax, definovaná v § 3 zákona č. 317/2009 Z. z. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Zamestnávateľ teda vychádzal z vyššie uvedeného. Podľa nášho názoru nie je v tomto smere rozhodujúcim právnym predpisom Zákonník práce definujúci výkon práce, ale zákon č. 553/2003 Z. z.
Príklad 4: Nezarátanie Materskej Dovolenky do Pedagogickej Praxe
Od roku 1997 do roku 2002, kedy som nastúpila materskú dovolenku som pracovala ako učiteľka náboženstva a etickej výchovy. Teraz pri zápočte rokov som zistila, že môj terajší zamestnávateľ mi nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Ráta mi len 19 rokov + odpracované dni. Upozornila som ho na zákon § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , kde sa materská dovolenka zarátava do pedagogickej praxe. Nakoľko som im predložila znenie záko...
Ako šuští 45-tisíc eur v hotovosti? Takto sa v garáži poslanca Ferenčáka rátali desiatky tisíc eur
Príspevok sa zameriava na problematiku započítavania materskej dovolenky do justičnej praxe na Slovensku. Analyzuje relevantné právne predpisy a usmernenia, ktoré upravujú túto oblasť, a poskytuje komplexný pohľad na podmienky a postupy, ktoré je potrebné dodržať.
Úvod do Problematiky
Započítanie materskej dovolenky do justičnej praxe je dôležitá téma, ktorá sa dotýka mnohých žien pracujúcich v justícii. Materská dovolenka je obdobie, kedy sa žena venuje starostlivosti o svoje dieťa, a je dôležité, aby toto obdobie bolo zohľadnené pri posudzovaní jej kvalifikácie a kariérneho postupu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právnej úprave a podmienkach započítania materskej dovolenky do justičnej praxe na Slovensku.
Legislatívny Rámec
Právny rámec pre započítanie materskej dovolenky do justičnej praxe je tvorený viacerými zákonmi a predpismi. Medzi najdôležitejšie patria:
- Zákon č. 73/1998 Z.z., ktorý upravuje služobný pomer colníkov. Tento zákon bol viackrát novelizovaný, napríklad zákonom č. 58/1999 Z.z., zákonom č. 356/1999 Z.z., zákonom č. 224/2000 Z.z. a ďalšími.
- Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy na Slovensku.
- Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 131/2002 Z.z.
- Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.
- Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026.
- Novela č. 362/2024 Z. z.
- Novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
- Novela č. 76/2021 Z. z. Zákonníka práce.
- Novela č. 320/2018 Z.z.
- Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podmienky Započítania Materskej Dovolenky
Započítanie materskej dovolenky do justičnej praxe sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce a súvisiacich predpisov. Dôležité je rozlišovať medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou.
- Materská dovolenka: Poskytuje sa žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novorodené dieťa.
- Rodičovská dovolenka: Poskytuje sa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť žene materskú dovolenku v trvaní 34 týždňov. Ak ide o osamelú ženu, má nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí sa starajú o dieťa, na ich žiadosť rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovská dovolenka sa môže predĺžiť až do šiestich rokov veku dieťaťa.
Je dôležité zdôrazniť, že podľa § 154 ods. 1 Zákonníka práce, materská dovolenka sa započítava do doby trvania pracovného pomeru. To znamená, že obdobie materskej dovolenky sa považuje za odpracovaný čas a má vplyv na nárok na dovolenku, odchodné a iné nároky zamestnanca.
Výpočet Dovolenky a Započítanie Materskej Dovolenky
Rozsah dovolenky na zotavenie závisí od veku zamestnanca, dĺžky jeho pracovného pomeru, prípadne charakteru povolania. Dĺžka dovolenky sa určuje v týždňoch. Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Základná výmera dovolenky je minimálne štyri týždne. Dlhšia dovolenka v rozsahu päť týždňov prináleží zamestnancovi, ktorý dovŕši do konca kalendárneho roka pätnásť rokov pracovného pomeru po osemnástom roku veku.
Zákonníku práce umožňuje započítať do nároku na päťtýždňovú dovolenku aj iné doby, počas ktorých zamestnanec nebol v pracovnom vzťahu, pokiaľ spadajú do obdobia po osemnástom roku veku. Započítanie tejto doby sa uskutoční vtedy, ak žena alebo muž starajúci sa o dieťa nebol v tom čase v pracovnom pomere a dieťa nebolo umiestnené v zariadení s celoročným alebo týždenným pobytom.
Do podmienok rozhodnej doby pre určenie dĺžky dovolenky sa započítava aj práca v cudzine. Ak zamestnanec preukáže, že v cudzine vykonával prácu v pracovnom alebo obdobnom pomere, započítava sa mu za rovnakých podmienok, ako keby pracoval na území SR. Rovnako sa započítavajú v cudzine strávené aj ostatné doby, ktoré sa pre účely dovolenky započítavajú do pracovného pomeru. Podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, za odpracovaný čas sa považuje aj čas prekážok v práci, ktoré sa pre účely dovolenky posudzujú ako výkon práce. Medzi tieto prekážky patrí aj doba materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky muža v dĺžke 28 týždňov, resp. 31 týždňov.
Vplyv Novely Zákonníka Práce na Započítanie Materskej Dovolenky
Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z., je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami.
Cieľom novely Zákonníka práce vychádzajúc z cieľa smernice (EÚ) 2019/1152 je zabezpečiť transparentné a predvídateľné pracovné podmienky pre pracovníkov (zamestnancov). Cieľom novely Zákonníka práce vychádzajúc zo smernice (EÚ) 2019/1158 je doplniť a spresniť ustanovenia, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, napr. inštitút tzv. otcovskej dovolenky, možnosť žiadať flexibilné formy práce, ak ide o osoby, ktoré sa napr. starajú o deti.
V súvislosti s transpozíciou smernice (EÚ) 2019/1158 sa navrhuje umožniť súbežné poskytovanie rodičovského príspevku a materského, ktoré sa bude vyplácať otcovi dieťaťa počas trvania tzv.
Príklad 1: Sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku po troch rokoch výkonu funkcie. Po návrate z materskej dovolenky sa jej započíta obdobie materskej dovolenky do celkovej dĺžky justičnej praxe.
Príklad 2: Prokurátorka bola na rodičovskej dovolenke dva roky. Po návrate do práce sa jej obdobie rodičovskej dovolenky započíta do celkovej dĺžky justičnej praxe, avšak len do výšky troch rokov veku dieťaťa.
Príklad 3: Colníčka nastúpila na materskú dovolenku. Počas materskej dovolenky jej patrí služobný plat podľa § 79 ods. 1 písm. a) a osobitný príplatok podľa § 83 ods. 1.
Dôležité Upozornenia a Zmeny v Legislatíve
Je dôležité sledovať zmeny v legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť započítanie materskej dovolenky do justičnej praxe. Napríklad, Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 prináša zmeny v oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou zamestnanca.
Novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Od 1. V súvislosti s účinnosťou zákona NR SR č. 310/2023 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňom 1. V ZNENÍ K 1. 9. § 80 ods. 6 578/2004 Z. (5) Základná zložka mzdy zdravotníckeho pracovníka uvedeného v § 80aa až 80aw sa navyšuje spôsobom podľa prvej vety o 0,01-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Základnú zložku mzdy zdravotníckeho pracovníka uvedeného v § 80a až 80aw možno navýšiť najviac za tridsať odpracovaných rokov. Ak má zdravotnícky pracovník dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, navýšená základná zložka mzdy za odpracované roky výkonu zdravotníckeho povolania zodpovedá dohodnutému kratšiemu pracovnímu času. Teda zdravotníckym pracovníkom, ktorí vykonávali zdravotnícke povolanie (nie opatrovateľ) v zariadení sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aktuálne pracujú v zdravotníckom zariadení, majú nárok na uznanie odpracovaných rokov odbornej praxe a to od 1.9. 2023. § 80 ods. 8 578/2004 Z. Započítanou praxou na účely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je podľa § 6 uvedeného zákona odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Okrem toho sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie zákonom ustanovené doby, ako je napr. Aj keď pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca je výchovnovzdelávacia činnosť, pedagogickému zamestnancovi možno do započítanej praxe započítať aj prax, ktorú vykonával mimo rezort školstva pred začatím vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca (nepedagogickú činnosť) v plnom rozsahu, ak jeho dovtedajšia vykonávaná pracovná činnosť mala obdobný charakter, ako má pracovná činnosť, ktorú bude vykonávať v zaradení pedagogického zamestnanca. Napr. AUTOR: Ing. Dátum publikácie: 6. 5. Autor: Ing. Dobrý deň, prosím o radu. Od roku 1997 do roku 2002, kedy som nastúpila materskú dovolenku som pracovala ako učiteľka náboženstva a etickej výchovy. Teraz pri zápočte rokov som zistila, že môj terajší zamestnávateľ mi nezarátal do pedagogickej praxe materskú dovolenku. Ráta mi len 19 rokov + odpracované dni. Upozornila som ho na zákon § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , kde sa materská dovolenka zarátava do pedagogickej praxe. Nakoľko som im predložila znenie zákona § 6 zákona č. 553/2003 Z. z , o započínaní materskej dovolenky do pedagogickej praxe, dokonca aj z okresného školského úradu im zaslali znenie zákona, stále to odmietajú prijať s tvrdením, že mi to nepatrí. Nezarátanie materskej dovolenky do pedagogickej praxe je od roku 2008, kedy som nastúpila po materskej dovolenke znova učiť. Ako mám postupovať, mám si žiadať doplatenie ušlej mzdy, respektíve, čo by ste mi navrhli. Komentovanie v tejto téme je uzavreté. Dobrý deň. Ja sa chcem opýtať. Manželka je učiteľkou už 9 rokov. Počas svojej pedagogickej činnosti bola dva krát na materskej dovolenke. Chce sa prihlásiť na atestačnú skúšku. Musí mať však k 31.12.2011 5 rokov pedagogickej činnosti. Zamestnávateľ jej priznal k 31.12.2011-- 4 roky a 264 dní pedagogickej činnosti. Do pedagogickej činnosti jej zarátal aj náhradné doby ( PN, pracovný úraz, doprovod rodinného príslušníka k lekárovi, ... - § 144a ods.1 písmeno a/ Zákonníka práce ). Nezarátal jej čas materskej podľa § 166 ods.1 do pedagogickej činnosti. Môže jej zamestnávateľ do pedagogickej činnosti zarátať aj čas materskej dovolenky podľa § 166 ods.1 Zákonníka práce, keď sa toto obdobie berie na základe toho istého zákona , ako výkon práce? Máme za to, že je potrebné vychádzať zo znenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Podľa § 6 tohto právneho predpisu je nutné rozlišovať tzv. odbornú prax (v prípade pedagogického zamestnanca teda pedagogickú činnosť, prax) a tzv. započítanú prax. a. b. c.tzv. Započítaná prax je kľúčová pre účely odmeňovania a do tejto započítanej praxe sa započítava podľa § 6 ods. 4 písm. Avšak pokiaľ ide o odbornú prax rozhodujúcu na účely atestácie, tou sa podľa ods. 3 § 6 zákona rozumie „súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa“. V prípade pedagogického zamestnanca je odbornou praxou pedagogická prax, definovaná v § 3 zákona č. 317/2009 Z. z. Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Máme teda za to, že zamestnávateľ Vašej manželky vychádzal z vyššie uvedeného. Podľa nášho názoru nie je v tomto smere rozhodujúcim právnym predpisom Zákonník práce definujúci výkon práce, ale zákon č. 553/2003 Z.
tags: #zapocitanie #materskej #do #praxe
