Tomáš Baťa, významný československý podnikateľ a zakladateľ obuvníckej firmy Baťa, už pred mnohými rokmi pochopil, že kľúčom k úspechu firmy je jej ľudský kapitál. Jeho filozofia vzdelávania a rozvoja zamestnancov bola inovatívna a nadčasová, pričom sa nezameriavala len na mužov, ale aj na ženy, každému poskytovala rovnaké príležitosti na rast a rozvoj.
Baťa bol známy svojimi inovatívnymi prístupmi k riadeniu, efektivite výroby, marketingu a sociálnej zodpovednosti voči zamestnancom. Dôraz kládol na vzdelávanie ako na neoddeliteľnú súčasť pracovného aj osobného života. Veril, že neustále vzdelávanie a rozvoj zručností sú nevyhnutné pre úspech jednotlivca aj firmy.
V súčasnosti trh práce vykazuje výrazný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov zameraných na konkrétne profesie. Z odbornej prípravy budúcich pracovníkov zmizla náväznosť študenta či učňa na konkrétny podnik. Aj preto je dôležité pripomínať si a aplikovať princípy, ktoré Tomáš Baťa zaviedol už v minulosti.
Baťov Systém Vzdelávania pre Mladých Mužov
Tomáš Baťa veľmi rýchlo pochopil, že s výchovou pracovníkov treba začať skoro, aby mali vybudované hodnoty. Starší pracovníci už mali zaužívané vlastné hodnoty, ktoré bolo len ťažko meniť. Vtedajšie školy poskytovali veľmi málo praktických informácií. Pre rýchlo rozvíjajúcu sa firmu potreboval Tomáš Baťa prakticky založených a vzdelaných ľudí. Absolventi stredných škôl a učilíšť boli síce vzdelaní, ale pre prácu v továrni nepoužiteľní.
V roku 1925 sa preto rozhodol založiť vlastnú “Baťovu školu práce pre mladých mužov”. Bol si vedomý toho, že práve tento dokonalý spôsob jeho školstva a vzdelania zamestnancov mal veľký podiel na jeho podnikateľskom úspechu. Sám bol toho názoru, že firmu tvoria predovšetkým zamestnanci.
V júli 1925 boli v moravských novinách vydané prvé inzeráty. Text inzerátu znel nasledovne: „Prijmeme v Zlíne 200 mladých mužov vo veku 14 rokov, ktorí absolvovali buď meštiansku školu, alebo nižšiu reálku s dobrým prospechom, s cieľom, aby sme z nich vychovali dobrých podnikateľov. Mladými mužmi nazývame tých, ktorí si chcú vlastnou prácou zarobiť na živobytie, získať vedomosti a budovať majetok. Len takých potrebujeme.“ Podľa všetkých indícií text inzerátu napísal sám Tomáš Baťa, ktorý chcel vytvoriť v Zlíne kópiu Fordovej učňovskej školy na výcvik mechanikov a špecialistov nástrojárov.
Inzeráty síce pritiahli pozornosť, no objavila sa aj nedôvera. V tej dobe bolo neobvyklé, aby sa učňom platilo. Na 200 avizovaných miest sa prihlásilo iba 80 chlapcov. Baťa pre nich vymyslel noblesné pomenovanie mladý muž.
Baťa si dával záležať nielen na kvalite vzdelania, ale aj na kvalite a výzore budov. Školy boli zariadené veľmi moderne a boli vybavené najlepšími pomôckami. Baťa sa rozhodol, že v Škole práce budú žiaci prezývaní “mladými mužmi”. Razil teóriu, že slovo muž znamená živiteľ.
Postupne sa zvyšoval záujem o štúdium. V roku 1933 bolo v troch internátoch 4 500 žiakov. Každý rok bolo prijímaných 1000 až 1500 nováčikov s tým, že žiadateľov bolo v roku 1934 viac ako 19 tisíc. Prijímaní študenti neboli však len z Československa. Vedúci pracovníci sa školili v Indii, Angličania, Nemci, ale aj Egypťania, Rumuni a Bulhari.
Prijímacie skúšky boli na základe znalostí z matematiky, pozornosti a všeobecnej inteligencie. Taktiež však boli zamerané na manuálne zručnosti ako napríklad sila rúk či rýchlosť reakcií. Do školy boli vybraní iba cieľavedomí mladí ľudia, ktorí mali záujem o hlbšie poznanie a nechceli byť len dobrými pracovníkmi. Baťa taktiež uprednostňoval deti z chudobných obuvníckych rodín.
Poctivá práca, úcta jeden k druhému bez ohľadu na postavenie alebo vieru. K takýmto hodnotám viedli majstri svojich žiakov v Baťovej škole práce. Vzdelávací proces spočíval na troch neoddeliteľných pilieroch: Práca v továrni, výuka v škole a výchova na internáte. Z týchto pilierov každý jeden hral rolu pri komplexnom hodnotení žiaka.
Žiaci prichádzajú do školy s istými vzorcami správania sa, ktoré si osvojili v rodine alebo v prostredí, z ktorého pochádzajú. A ako by sme opísali typický deň v Baťovej škole práce? Budíček o pol šiestej, potom nasledovalo upratovanie izieb, ktoré bolo hodnotené bodovacím systémom. Štvrť hodinu rozcvička a od siedmej hodiny práca v továrni. Po doobednej smene prestávka na obed a znova ku strojom.
Baťov Systém Vzdelávania pre Mladé Ženy
O štyri roky neskôr, v roku 1929, Baťa založil školu pre mladé ženy. Cieľom týchto škôl bolo vychovať všestranných ľudí, ktorí budú znalí práce v továrni a budú kultúrne žijúci.
V Baťových fabrikách boli učnice oslovované ako mladé ženy. Vzdelávanie a výchova prebiehali vo fabrikách, v triedach odborných škôl a počas povinného pobytu na internátoch. Do školy sa prijímali iba dievčatá, ktoré dosiahli na meštianskej škole dobrý prospech a úspešne zložili aj psychotechnickú skúšku. Prednosť pri prijímaní do školy dostali dievčatá zo sociálne slabších rodín, pretože sa predpokladalo, že budú skromnejšie a budú mať lepší vzťah k práci.
V škole sa dievčatá učili nielen zručnostiam potrebným pre prácu v továrni, ale aj spoločenskej etikete, vedeniu domácnosti, finančnej gramotnosti a budovaniu dobrých vzťahov s manželom, deťmi a svokrou. Učili sa, ako si vyberať manžela, ako si povedať, čo chcú, a ako vytvoriť príjemný domov.
„Pokým nebude v spoločnosti odčinené to, čo bolo na ženách spáchané, nestane sa svet lepší,“ vyhlásil Tomáš Baťa starší. S filozofiou, že žena nie je uspôsobená na osemhodinovú prácu v zamestnaní a že jej úlohou je budovať šťastný domov, prišiel ako prvý Tomáš Baťa starší. Veril, že žena je jemná energia, ktorú tvrdá práca ničí, a že nikto nenahradí náruč milujúcej manželky a matky. A že muž potrebuje spokojnú ženu, lebo taká je motorom pre manžela.
Známe je jeho Desatoro pre ženy, ktoré zverejnil vo firemnom časopise v roku 1927. Za nadpisom „Ako si zachováte svoju životnú sviežosť“ nasledovali tieto body: 1. Láskou k sebe samej. 2. Dostatočným a kvalitným spánkom. 3. Stravou vyváženou a zdravou. 4. Každodennou chvíľkou pre seba. 5. Pohybom. 6. Vzdelávaním. 7. Záujmom o umenie a krásu. 8. S dobrou priateľkou a vytváraním vzťahov. 9. Príjemným domovom.
V škole sa dievčatá učili disciplíne a zvládali náročný, takmer vojenský systém. Budíček o pol šiestej ráno, pätnásťminútová rozcvička, ranná hygiena, ustielanie postele, upratanie izby. Pred odchodom do práce ich kontrolovali vychovávateľky, či sú čisté, učesané a majú správne zapnuté gombíky. Kvalitná obuv bola predsa hlavná vizitka „baťovcov“.
O siedmej už museli dievčatá byť na svojom mieste v dielni. Pracovali do dvanástej, nasledovala dvojhodinová prestávka na obed, poobede škola. O ôsmej večer sa internát zamykal. Dievčatá sa učili aj v sobotu, po návrate na internát upravovali okolie. V nedeľu výlety a vychádzky do okolia, na ktoré konečne mohli ísť spoločne s chlapcami.
Vydaté ženy u Baťu väčšinou nepracovali, pretože „každý muž vydělává dost, aby ze své mzdy a účasti na zisku uživil ženu i děti.“ Len výnimočne zamestnali slobodnú matku, počas vojny vydaté ženy nahradili pri strojoch mužov, ktorí narukovali. Viaceré ženy sa vrátili do práce v zrelom veku, keď už mali dospelé deti. Mladé ženy, ktorým vyhovoval životný štandard a sloboda, ktorú tu mali, si vyberali single život.
Princípy Vzdelávania Tomáša Baťu a Ich Relevance Dnes
Firma Baťa sa stala legendou. Podnik, ktorý založil obyčajný obuvník a ktorý sa vďaka nemu preslávil víziou, že chce obúvať každého človeka na Zemi. Vzdelávací proces spočíval na troch neoddeliteľných pilieroch: Práca v továrni, výuka v škole a výchova na internáte. Z týchto pilierov každý jeden hral rolu pri komplexnom hodnotení žiaka.
„Úkol, který mi byl dán, nebyl vybudovati podnik, nýbrž formovati lidi,“ vyhlásil Tomáš Baťa už v začiatkoch budovania svetového obuvníckeho impéria. A preto mladým mužom a mladým ženám, ako svojich učňov nazýval, vytváral výhodné podmienky, ktoré nikde inde nikto neposkytoval. Ale žiadal za to stopercentné výkony.
Baťa chápal podnik pôvodne ako ekonomický systém (produkcia zisku), neskôr ako sociálny systém (slúži ľuďom, zákazníkom, spoločnosti). Dopracoval sa k chápaniu podniku ako biologického celku, kde je rozhodujúci človek a reprodukcia pracovnej sily. Podnikový metabolizmus je analógia biologického metabolizmu, pracuje pri minimálnej spotrebe materiálu a energie s optimálnym efektom.
Baťove princípy prekonávania krízy zahŕňajú rozširovanie firmy, nadľudské úsilie, vytrvalosť a pracovitosť, využitie každej príležitosti, odvahu a radikálne kroky, rozšírenie obchodnej siete, vybudovanie rozsiahleho zázemia a včasné vybavenie firmy špičkovou technikou.
Baťov systém práce a starostlivosti o ľudí je aj v súčasnosti aktuálny a zaslúži si, aby mu aj dnešní podnikatelia venovali mimoriadnu pozornosť. Jeho zásady sú relevantné aj v dnešnom dynamickom a konkurenčnom prostredí.
Cesta k modernej škole totiž nevedie cez nákup tabletov, ale cez návrat k „človečenstvu“. Ak dieťa odíde zo školy s tým, že pozná svoje talenty a má odvahu niečo vytvoriť, Baťa by mal radosť. Pre mnohých podnikateľov je Tomáš Baťa inšpiráciou a vzorom úspechu.
Kľúčové princípy Baťovho vzdelávacieho systému:
- Praktické zameranie: Vzdelávanie úzko prepojené s praxou v továrni.
- Komplexný rozvoj: Výchova nielen odborných zručností, ale aj charakteru, osobnej zodpovednosti a kultúrneho rozvoja.
- Celostný prístup: Spojenie práce v továrni, výuky v škole a výchovy na internáte.
- Rovnosť príležitostí: Vzdelávanie dostupné pre mužov aj ženy, s dôrazom na sociálnu inklúziu.
- Celý život: Podpora celoživotného vzdelávania a rozvoja zamestnancov.
Príklady ako Jakub, ktorý si vďaka programu "Cesta k podnikaniu" vytvoril vlastnú značku športového oblečenia a dnes úspešne predáva svoje produkty, ukazujú, že Baťov odkaz žije ďalej a inšpiruje nové generácie k samostatnosti a podnikavosti.
Tomáš Baťa bol nielen úspešný podnikateľ, ale aj vizionár, ktorý pochopil dôležitosť vzdelávania a rozvoja svojich zamestnancov. Jeho prístup k vzdelávaniu mužov a žien vo firme Baťa bol revolučný a jeho princípy sú dodnes aktuálne a inšpiratívne.
tags: #vzdelanie #muzov #a #zien #vo #firme
