Každý má právo na vzdelanie. Toto právo je vyjadrené jednak v medzinárodnom rozmere a jednak vo vnútroštátnom rozmere. Medzinárodný rozmer predstavuje Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ČSR ratifikovala v roku 1976). V tomto dohovore sa právo na vzdelanie dokonca rozširuje o rozmer akceptácie slobody rodičov (príp. poručníkov) zvoliť svojim deťom iné školy než zriadené verejnými orgánmi, ktoré zodpovedajú takej minimálnej úrovni vzdelania akú ustanovil alebo schválil štát. Ďalej sa uvedené právo rozširuje o garanciu náboženskej a morálnej výchovy detí v zhode s ich vlastným presvedčením (čl. 13 ods. 3 paktu). Ďalším významným dokumentom, tentokrát však na európskeho významu, je (Európsky) Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950 Rím). Konkrétne Dodatkový protokol k tomuto Dohovoru v čl. 2.
Vysoké školy sú právnickými osobami. Verejná vysoká škola podlieha zákonu daného štátu: ten určuje jej zriadenie, zrušenie, názov a zaradenie do ďalších kategórií. Medzi štátne vysoké školy radíme vojenské, policajné a zdravotnícke vysoké školy.
Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch, pričom vykonáva a vykazuje vedeckú činnosť, ktorá priamo súvisí s ponúkanými študijnými programami. Zato odborná vysoká škola poskytuje vzdelanie v programoch prvého stupňa a zaoberá sa najmä aplikovaným výskumom. Vysoké školy sa obvykle delia na fakulty, ktoré sa ďalej delia na menšie, špecializované katedry.
Študijný odbor a študijný program
Študijný odbor je tá oblasť, ktorá je predmetom vzdelávania, je definovaná obsahom, ktorý je určovaný oblasťou a rozsahom vedomostí a schopností, ktoré patria do profilu absolventa.
Formy a metódy štúdia
Máme niekoľko základných foriem štúdia, ktoré sa často zamieňajú. Denná forma znamená, že študent sa denne zúčastňuje na vzdelávacích činnostiach. Externá forma štúdia je charakteristická hlavne samoštúdiom, ktoré sa dopĺňa konzultáciami s pedagógmi. Prezenčná metóda znamená, že učitelia sú v priamom kontakte so študentami, a teda študijné programy v dennej forme štúdia sa väčšinou uskutočňujú prezenčnou metódou štúdia. Distančná (diaľková) metóda zastupuje priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom iných komunikačných kanálov (napr. internet).
Stupne vysokoškolského štúdia
Študijné programy sú uskutočňované v troch stupňoch: bakalársky, magisterský/inžiniersky/doktorský a doktorandský stupeň, pričom prvý a druhý stupeň môžu byť spájané.
1. stupeň: Bakalárske štúdium
Bakalárske štúdium je obvykle najčastejším stupňom štúdia, ktorý si absolventi stredných škôl volia. Ide o takzvaný 1. stupeň, ktorý obvykle trvá 3 či 4 roky. V prípade bakalárskeho štúdia ide najčastejšie o prípravu na magisterské štúdium. Z toho dôvodu môže mať mnoho študentov pocit, že bakalár je príliš teoretický či príliš všeobecný. Je to častokrát z dôvodu, aby vám toto štúdium poskytlo široký prehľad vo vašom obore a pripravilo vás na fázu, v ktorej sa budete už viac špecializovať. Až na pár výnimiek, takmer všetky vysokoškolské programy vyžadujú, aby ste začali na bakalárskej úrovni a po získaní titulu Bc. môžete pokračovať štúdiom na 2. stupni.
2. stupeň: Magisterské a inžinierske štúdium
Takzvaný 2. stupeň vysokoškolského štúdia je ten magisterský či inžiniersky. Obvykle trvá 2 až 3 roky. Vo väčšine prípadov sa študenti môžu hlásiť na tieto programy po absolvovaní bakalárskeho štúdia. Rovnako ako pri prihláške na bakalárske štúdium dokladáte, že ste absolvovali strednú školu, pri prihláške na 2. stupeň štúdia dokladáte, že ste absolvovali 1. stupeň vysokoškolského štúdia. Po absolvovaní tejto úrovne štúdia získate najčastejšie titul Mgr. či Ing.
3. stupeň: Doktorandské štúdium
Rovnako ako je pri magisterskom štúdiu podmienkou to bakalárske, tak je magisterské podmienkou pre to doktorandské. Na toto štúdium sa obvykle hlási už len zlomok absolventov magisterského či inžinierskeho štúdia. Toto sú tri úrovne štúdia a tituly, s ktorými sa môžete najčastejšie stretnúť. Samozrejme náš systém udeľuje aj iné špecifickejšie tituly, ktoré napríklad definujú odbor štúdia a podobne.
Právnické vzdelanie na Slovensku
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave poskytuje vysokoškolské vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia, v dennej aj externej forme. V bakalárskom a magisterskom stupni štúdia študijný program právo v študijnom odbore právo a v bakalárskom stupni štúdia spoločný študijný program ekonómia a právo a magisterskom stupni štúdia spoločný študijný program právo a ekonómia študijných odboroch ekonómia a manažment a právo (poskytovaný v spolupráci s NHF Ekonomickej univerzity).
Absolventi bakalárskeho študijného programu sú spôsobilí pracovať vo verejnej správe ako aj na manažérskych pozíciách v súkromnom sektore, prevažná väčšina bakalárov práva však pokračuje v magisterskom stupni štúdia. Magistri práva sú spôsobilí po absolvovaní určitej praxe a ďalších odborných skúšok samostatne vykonávať klasické právnické povolania ako sudcovia, advokáti, notári, prokurátori či exekútori.
Záujemcovia o štúdium práva si toto štúdium často predstavujú ako nudné a nekreatívne memorovanie poučiek a textov zákonov. Takéto predstavy dávno nezodpovedajú modernej dobe. Na našej fakulte sa základným štandardom vo výučbe stáva riešenie simulovaných praktických prípadov. Uvedená metóda vyžaduje od študenta značnú mieru prípravy v podobe naučenia sa teoretických poznatkov, súdnych rozhodnutí a získania orientácie v právnom predpise. Jej podstata však spočíva v schopnosti naučiť študenta rozmýšľať právne relevantným spôsobom a nasmerovať ho k vypracovaniu odôvodnených riešení a rôznych právnych podaní a rozhodnutí, schopných obstáť v praxi. Na tieto základy nadväzuje koncept tzv. klinického vzdelávania, ktoré sa zameriava najmä na prípravu študentov na pôsobenie študentov v praxi (či už v podobe vypracovávania právnych stanovísk alebo v podobe stáží) a rôzne medzinárodné súťaže v simulovaných súdnych sporoch. V rozvoji klinického vzdelávania sa stala lídrom tejto metódy vzdelávania na Slovensku a klinické vzdelávanie sa stalo integrálnou súčasťou reformy právnického vzdelávania zameraného na prax a uplatniteľnosti študenta v reálnych podmienkach. V súčasnosti prebieha na našej fakulte výučba vyše štyridsiatich predmetov v anglickom jazyku a zároveň bol otvorený kompletný magisterský študijný programu právo v anglickom jazyku, ktorý je zameraný prevažne na výučbu medzinárodného práva a práva Európskej únie.
Financovanie vysokoškolského štúdia
Vysoké školy majú výhradné právo prijímania uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie. Prijímať uchádzačov však môžu len na akreditované študijné programy. Postup prijímacieho konania sa líši v závislosti na zvolenú vysokú školu. Základom je vyplnenie a zaslanie prihlášky, pripojenie potrebných dokumentov a absolvovanie prijímacieho konania.
Prípadne sa môžete uchádzať o pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, obrátiť sa na komerčné banky so žiadosťou o študentskú pôžičku alebo sa informovať o udeľovaní štipendia (napríklad prospechového) poskytovaného priamo vysokou školou.
Vysokoškolské systémy fungujú po celom svete inak. Keď sa budete rozprávať napríklad so spolužiakmi z druhého konca sveta, dozviete sa, že niektorí vlastne končia vysokú školu ešte pred dvadsiatkou alebo že vyššie stupne štúdia nie sú tak populárne ako u nás Mgr. či Ing. a rôzne ďalšie odlišnosti.
Školné
Z pohľadu jazyka, v ktorom sa študijný program uskutočňuje, platí, že štúdium v cudzom jazyku je spoplatnené, štúdium v štátnom jazyku alebo v jazyku národnostných menšín je spoplatnené len v určitých prípadoch v závislosti od celkovej doby štúdia. V študijných programoch uskutočňovaných v cudzom jazyku je určenie výšky školného plne v kompetencii vysokej školy a jeho výška nie je regulovaná. V prípade študijného programu v jazyku národnostnej menšiny sa rozlišuje, či je poslaním vysokej školy alebo fakulty výchova odborníkov s vysokoškolským vzdelaním patriacich k príslušnej národnostnej menšine. To znamená, že študijný program uskutočňovaný v maďarskom jazyku alebo v nemeckom jazyku môže byť v niektorých prípadoch bezplatný, v iných spoplatnený v závislosti od poslania vysokej školy / fakulty.
Z pohľadu celkovej doby štúdia študent v dennej forme štúdia neplatí školné, ak neprekročil štandardnú dĺžku študijného programu. Každý študijný program má samostatne určenú štandardnú dĺžku štúdia, takže sa nezohľadňuje, že bakalárske štúdium má štandardnú dĺžku štúdia tri alebo štyri akademické roky, ale to, či je štandardná dĺžka konkrétneho študijného programu tri akademické roky alebo štyri. V celkovej dobe štúdia sa zohľadňuje aj predchádzajúce štúdium na vysokej škole (napr. jeden rok štúdia iného študijného programu na inej vysokej škole v SR), ak toto nebolo spoplatnené (napr. štúdium na súkromnej vysokej škole alebo štúdium externou formou). Celková doba štúdia sa osobitne zohľadňuje pre jednotlivé stupne štúdia. Rovnako sa školné neplatí ani v prípade, ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia a v poslednom roku štúdia počas štandardnej dĺžky štúdia mu bolo poskytované sociálne štipendium.
Celková doba štúdia nie je rozhodujúca, ak študent študuje dennou formou na verejných vysokých školách viac programov dennou formou (súbežné štúdium). V takom prípade si študent musí vybrať, v ktorom študijnom programe chce študovať bezplatne (ak má na takéto štúdium ešte nárok) a toto oznámi danej vysokej škole na začiatku akademického roka. Toto platí len v prípade bezplatne uskutočňovaných študijných programoch (teda nie napr. v študijných programoch, ktoré sú spoplatnené). Vo všeobecnosti samotné štátne občianstvo študenta nemá vplyv na určenie školného.
Zjednodušene platí, že v externej forme štúdia sa uhrádza školné. Jeho výška je vopred určená na štandardnú dĺžku štúdia. Súkromné vysoké školy sú oprávnené požadovať školné a poplatky spojené so štúdiom od svojich študentov. Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom nie je zákonom obmedzená. Rovnako zákon neurčuje podmienky na úhradu školného. Jedinou povinnosťou súkromnej vysokej školy je zverejnenie školného a poplatkov spojených na štúdium na nasledujúci akademický rok najmenej dva mesiace pred termínom na podávanie prihlášok na štúdium.
Štúdium študentov zahraničných vysokých škôl sa riadi ustanoveniami právnych predpisov podľa sídla zahraničnej vysokej školy. To znamená, že ak má zahraničná vysoká škola sídlo v Českej republike, povinnosť uhradiť školné alebo poplatky spojené so štúdiom na vysokej škole sa riadi podľa českého práva. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky tak nie je oprávnené kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov v oblasti školného na týchto vysokých školách ani informovať študentov zahraničných vysokých škôl o ich právach a povinnostiach v otázke školného a iných úhrad spojených so štúdiom na zahraničnej vysokej škole.
tags: #vysoke #skoly #pravo #na #vzdelanie
