Historická Trnavská univerzita (TU) patrí medzi najstaršie univerzity na Slovensku. Trnavskú univerzitu založil kardinál Peter Pázmaň v roku 1635. Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu, ktoré založil Maximilián Hell, univerzitnej knižnici, záhradám a divadlu. Existovala 142 rokov a v roku 1777 bola presťahovaná do Budína.
Trnavská univerzita bola pôvodne založená ako nástroj protireformácie pre službu náboženstvu a dobru vlasti. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, vyučovala sa logika, fyzika, matematika, etika a metafyzika. Po ukončení štúdia filozofie mohli absolventi pokračovať navštevovaním štvorročného kurzu teológie, ktorý zahŕňal scholastickú teológiu, mravouku, Aristotelovu filozofiu, kontroverziu, dišputáciu, cirkevné právo, učenie sv. Písma a hebrejčinu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita vo Štýrskom Hradci. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu.
Univerzita sa stala známou aj vďaka hvezdárni, ktorú založil rektor František Borgia Kéri, univerzitnou knižnicou, tlačiarňou a záhradami. V tomto období bolo konštruovanie veží s otáčacími kupolami v začiatkoch, nemala ich ani trnavská hvezdáreň. Okrem astronomických pozorovaní sa tu pravidelne vykonávali aj meteorologické. Išlo o prvé systematické sledovanie počasia nielen v Uhorsku, ale aj celosvetovo. Riaditeľom observatória do roku 1777 bol rodák z Trnavy, František Weiss. Výsledky astronomických pozorovaní uskutočnených v Trnave uverejňoval v ročenke Observationes astronomicae anni... - prvom odbornom časopise vydávanom v Uhorsku.
Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. Vyučovať sa začalo na druhý deň. Pázmaň predniesol reč, v ktorej oboznámil profesorov i študentov s ich právami a povinnosťami. Prvým rektorom univerzity sa stal rektor trnavského jezuitského kolégia Juraj Dobronocký. Výučba sa začala na filozofickej fakulte. Štúdium na nej bolo trojročné. Na teologickej fakulte sa prednášalo až od začiatku roka 1636. Štúdium trvalo štyri roky. Obe fakulty viedli matriky študentov, ktoré sa zachovali dodnes. Vyučovacím jazykom bola latinčina.
Prvé promócie sa na univerzite uskutočnili 2. septembra 1637. Titul bakalára filozofie získalo 26 študentov. Pokiaľ ide o metódy vyučovania, univerzity 17. storočia sa viac podobali na stredoveké univerzity než na vysoké školy v dnešnom ponímaní. Profesori si nekládli za cieľ viesť študentov k samostatnému mysleniu, ale skôr k pasívnemu osvojeniu si prednášok. Zaujímavý bol zvyk zaužívaný na univerzite, ktorý vo svojom diele Notície zaznamenal polyhistor Matej Bell. Spájal sa s uvádzaním študentov prvého ročníka do univerzitného života. Iniciačný obrad bol špecifický tým, že prvoročiaci museli chodiť počas vinobrania po meste s tvárou zamazanou od sadzí. Zo stánkov, v ktorých obchodníci ponúkali svoj tovar, mali brať všetko, čo im prišlo pod ruku. Akt mal mať výchovný charakter.
Univerzita mala bohatú knižnicu, archív, zbierky, divadlo, botanickú záhradu, hvezdáreň, lekáreň a vlastné observatórium. Disponovala dobre vybavenou vlastnou tlačiarňou. Súčasťou univerzity bolo aj univerzitné rekreačné zariadenie v neďalekej obci Biely Kostol. V rámci doktorandského štúdia na fakulte sa realizujú študijné programy viacerých odborových didaktík a základnej pedagogiky. Výskum a vzdelávanie na fakulte sú podporované moderným technickým vybavením, špecializovanými laboratóriami, ateliérmi, učebňami s audiovizuálnou technikou a kvalifikovaným personálom na katedrách.
Chod Trnavskej univerzity sa začal meniť za vlády Márie Terézie. Panovníčka si bola vedomá toho, že vzdelávanie v Uhorsku, ako aj v celej habsburskej monarchii, nedosahovalo požadovanú úroveň. Bolo nevyhnutné ho reformovať. Najdôležitejšími cieľmi modernizácie vzdelávania bolo zavedenie jednotného školského systému, poštátnenie škôl a obmedzenie cirkevného vplyvu. V roku 1752 Mária Terézia vydala nariadenie, týkajúce sa reformy filozofickej a teologickej fakulty Trnavskej univerzity podľa vzoru univerzity vo Viedni. Doba výučby na filozofickej fakulte sa skrátila na dva roky a skúšobný rok. Na teologickej fakulte pribudli nové predmety. Právo študovať na univerzite získali aj evanjelici. Neskôr bola Máriou Teréziou zriadená lekárska fakulta. Hoci pôsobila iba krátko, v dejinách Trnavskej univerzity to predstavovalo významný krok. Jej absolventi pôsobili ako skvelí mestskí a stoliční lekári. Reformy mali protijezuitské zameranie. Samotný jezuitský rád bol v roku 1773 zrušený bulou pápeža Klementa XIV. Následne boli jezuiti vylúčení z teologickej fakulty, na filozofickej fakulte však pôsobili naďalej.
Majetok trnavského jezuitského kolégia pripadol Trnavskej univerzite. Otvorila sa aj otázka premiestnenia Trnavskej univerzity do Budína, nanovo budovanej metropoly Uhorska. Vo februári 1777 Mária Terézia poskytla pre univerzitu budínsky kráľovský palác, čím bol jej osud fakticky spečatený. Poslednú prednášku v Trnave mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Ako náhradu za univerzitu mesto Trnava získalo Kráľovskú akadémiu. Bola kombináciou filozofickej a právnickej fakulty. Svoju činnosť začala v novembri 1777 a po siedmich rokoch bola preložená do Bratislavy. Čo sa týka niekdajšej Trnavskej univerzity pôsobiacej v Budíne, na základe nariadenia Jozefa II. bola neskôr presťahovaná do Pešti. Bezmála 150-ročné pôsobenie univerzity v Trnave malo veľký význam pre mesto i celé územie dnešného Slovenska. Ako sa vyjadril jeden z jej rektorov, Trnava sa dostala do povedomia celej Európy. Mesto sa stalo strediskom vedy, vzdelanosti a kultúry.
Počas svojej existencie na trnavskej pôde vydala približne 5 000 titulov. Jej tlačiareň opúšťali latinské, grécke, hebrejské, nemecké, maďarské, rumunské, chorvátske či francúzske texty. Vychádzali však aj texty slovenské, počet ktorých sa zvýšil najmä v druhej polovici 18. storočia. V priebehu rokov 1635 - 1777, keď univerzita pôsobila v Trnave, ukončilo štúdium 4 315 študentov. Boli to príslušníci všetkých národov a národností habsburskej monarchie, ale aj zahraniční študenti z viacerých štátov vtedajšej Európy. Prevažná časť poslucháčov pochádzala práve z oblastí dnešného Slovenska. Aj vďaka Trnavskej univerzite sa začalo v Trnave formovať moderné slovenské kultúrne povedomie.
Trnavská univerzita (lat. Universitas Tyrnaviensis) bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 - 1777. Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici.
Národná rada Slovenskej republiky obnovila Trnavskú univerzitu 25. marca 1992 na základe zákona č. 191/1992 a znovu ju otvorila 1. júla 1992. Trnavská univerzita vyznáva princípy Veľkej listiny európskych univerzít, ktoré chránia úplnú nezávislosť univerzít od politickej a ekonomickej moci a ich slobodu vykonávať výskum a vzdelávanie. Univerzita v Trnave presadzuje kresťanské princípy, chce chrániť morálne a duchovné hodnoty, poskytovať vzdelávanie v duchu ekumenizmu, spolupracovať s univerzitami, pedagogickými a vedeckými inštitútmi v Slovenskej republike a v zahraničí. Nadviazala kontakty nielen s univerzitami v Slovenskej republike, ale aj s 13 univerzitami v zahraničí (v Českej republike, Nemecku, Veľkej Británii, Taliansku, Švédsku, USA, Poľsku a Maďarsku) a vybudovala s nimi spoluprácu na dobrej úrovni.
Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave predstavuje jediné pracovisko v rámci Trnavskej univerzity, kde sa veda a vzdelávanie realizujú v pedagogických a vedeckých odboroch. Fakulta zaručuje a poskytuje komplexné vzdelávanie učiteľov materských, základných a stredných škôl, pripravuje inštruktorov a sociálnych učiteľov, ako aj odborníkov v oblasti predškolskej pedagogiky a výtvarného umenia. Vzdelávanie na fakulte prebieha formou denného štúdia a v niektorých študijných programoch aj formou externého štúdia. Okrem pravidelného vysokoškolského vzdelávania fakulta zabezpečuje aj vzdelávacie aktivity v rámci celoživotného vzdelávania učiteľov.
Trnavská univerzita bola v rokoch 1635 - 1777 najvýznamnejšia vzdelávacia inštitúcia na území dnešného Slovenska. Pázmaňovi Trnava vďačí za povesť uhorského centra vzdelanosti, ktoré si udržala 142 rokov. Univerzita vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Komplex budov Trnavskej univerzity bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Trnave, najstaršia z univerzitných budov. Nástup reformácie v roku 1517 rozpútal obdobie náboženských bojov. V snahe zabrániť rozvoju protestantizmu katolícka cirkev reagovala protireformáciou. Vznikli nové rády. Významnú úlohu v rámci nich zohrali príslušníci Spoločnosti Ježišovej, jezuiti. V dôsledku reformácie došlo aj k rozvoju školstva. Protestanti boli presvedčení, že práve absolventi škôl budú najhorlivejšími šíriteľmi reformačných myšlienok. Tam, kde pôsobili, zakladali školy. Nešlo iba o stredné školy. Významu škôl, pokiaľ ide o otázku konfesie, si boli vedomí aj jezuiti. Preto všade, kde si zriadili kolégium, otvárali latinské stredné školy a v niektorých prípadoch aj univerzity.
Trnava dosiahla svoj zenit už v polovici 16. storočia. V čase tureckej expanzie sa stala významným centrom Uhorského kráľovstva. V dôsledku prílevu obyvateľov z ohrozeného juhu Uhorska, predovšetkým Maďarov, sa postupne menila národnostná štruktúra mesta, ktoré malo slovensko-nemecký charakter. Zmeny sa prejavili aj v otázke konfesionálnej. V meste obývanom pôvodne katolíkmi pribúdalo čoraz viac stúpencov reformácie, čo viedlo ku vzájomným konfliktom. Trnava v prvých desaťročiach 17. storočia prežívala ťažké obdobie. Úsilie Pázmaňa, ktorý sa rozhodol z Trnavy vytvoriť centrum svojich rekatolizačných snáh, predstavovalo pre mesto novú nádej. Jeho plán sa podarilo realizovať 12. mája 1635. V tento deň bola založená Trnavská univerzita, či „tenella universitatula“ alebo „skromnučká univerzitôčka“, ako sa o nej Pázmaň zmienil. V zakladacej listine, ktorú vydal, sa uvádzalo, že cieľom univerzity je šíriť katolícku vieru v Uhorsku a povzniesť uhorský národ.
Patronát nad Trnavskou univerzitou prevzal jezuitský rád. Uhorský kráľ Ferdinand II. ju schválil bulou z 18. októbra 1635. Udelil jej privilégiá, práva a imunity, akými disponovali starobylé európske univerzity. Pápež Urban VIII. schvaľovaciu bulu vydať odmietol z dôvodu, že išlo o univerzitu neúplnú. Zo štyroch fakúlt mala totiž iba dve, filozofickú a teologickú. Univerzita začala s filozofickou a teologickou fakultou, neskôr pribudla právnická (1667) a lekárska fakulta (1769). Postupne sa stala významným centrom vzdelania a vedy v Uhorsku. Od roku 1646 tu fungovala kníhtlačiareň, ktorá vydala vyše 5 000 titulov, vrátane prvých tlačí v slovenčine.
Po zrušení jezuitskej rehole v roku 1773 sa začalo o budúcnosti univerzity diskutovať. Kritizovala sa jej poloha, nedostatok budov a absencia veľkej nemocnice, ktorá bola potrebná na rozvoj lekárskej fakulty. Komisia v decembri 1776 prehliadla univerzitné priestory v Trnave a o rok neskôr cisárovná Mária Terézia nariadila presun univerzity do Budína, kde dostala k dispozícii kráľovský palác. Po viac než dvoch storočiach bola Trnavská univerzita obnovená zákonom v roku 1992. Myšlienka na jej znovuzaloženie sa objavila počas Nežnej revolúcie v roku 1989. Hoci dnes nepôsobí v pôvodných historických budovách, zachováva si svoj akademický odkaz. Postupne sa rozrástla na modernú výskumnú univerzitu, ktorá nadväzuje na tradíciu vzdelávania v Trnave od 17. storočia.
tags: #trnavska #najstarsia #univerzita
