Úspešná obhajoba práce: Kľúčové princípy a praktické tipy

Prezentácia je samostatná činnosť a často je tou najdôležitejšou. Dobrý projekt je možné zlou prezentáciou „zabiť“, ale zlý projekt je možné dobrou prezentáciou zachrániť. Prezentácii je potrebné venovať ešte väčšiu pozornosť ako samotnej práci. Prácu ste písali sami, v kľude, ale pri prezentácii vystupujete pred publikom (komisiou) a ste pod tlakom.

Príprava prezentácie

Je vždy dobré začať so systematickou stavbou jadra prezentácie a o úvode premýšľať až neskôr. Je to podobné, ako pri samotnej práci: ak máte pripravený celý text, ľahšie sa vám k nemu pripojí úvod a záver. Úvod nám vyplynie z toho, čo obsahuje hlavná časť, a navyše sa pri práci na jadre uvoľníme a máme aj väčší odstup od témy.

Môžeš použiť slová a vety, ktoré nie sú priamo v projekte. Jednotlivé kapitoly oddeľ pri prezentácii obrázkom, príkladom - nie názvom ďalšej kapitoly. Vyhýbaj sa veľkému nahromadeniu dát a čísiel - tie vidíme v projekte.

Vyskúšajte si na maturite prípravu prezentácie na kartičkách, ako to vidíte u moderátorov v televízii. Na každú kartičku si napíšte ucelené bloky textu. Je to prehľadnejšie, ako súvislý text na jednom papieri. Samozrejme, že prácu s kartičkami si musíte vyskúšať a natrénovať.

Samotná prezentácia - obhajoba

Podľa čoho spoznáte, či je vaša prezentácia dobrá? Mala by napĺňať tri základné princípy:

1. Podaj: Na prezentáciu sa musíš pripraviť, vyskúšať si ju. Ak nemáte potrebné prezentačné zručnosti, napr.
2. Informuj: Prezentácia musí mať dobrý a solídny obsah. Podávaj informácie, ktoré publikum ešte nemá a rob to tak, že ich ľahko pochopia a udržia v pamäti.
3. Meň: Prezentácia musí meniť život publika. Využi všetky svoje komunikačné zručnosti, aby si publikom motivoval, nútil zamyslieť sa, naviedol ich k riešeniu problému, provokoval otázky, rozosmial ich...

Na čo treba dať pozor?

Prezencia: Zjav prezentátora musí zaujať a podporiť správu, ktorú chce povedať. K prezentácii narodeninovej party sa možno hodí nejaký kostým, čiapka... ale prezentácia solídneho súkromného podniku si vyžaduje seriózne oblečenie.

Podanie: Nemusíte byť herci a nepotrebujete deklamovať, ale potrebujete vytvoriť dojem „človek hovorí k človeku“. To sa najľahšie dosiahne osobnými výpoveďami k téme alebo malými anekdotami. Ale pozor, humor musí byť obrátený voči vám, nie voči publiku či tretím osobám!

Emocionálna odozva: Pri príprave prezentácie si dajte pozor, akú emocionálnu reakciu u publika predpokladáte, vaša prezentácia ju totiž následne vyvolá! Ak do prezentácie vstupujete s pocitom vydedenca, prejaví sa to na vašej reči tela, polohe hlasu i na výbere slov a to, čo ste chceli v prezentácii povedať, nakoniec z nej vypadne...

Neospravedlňujte sa. Nerozprávajte o svojej prezentácii. Pokúste sa o otvorenú diskusiu (samozrejme, len u menších skupín) a oslovujte životné skúsenosti a postrehy svojho publika. Vystupujte natoľko autenticky, ako len dokážete (napr. cez rozprávanie o osobných postojoch k téme = ja si myslím, podľa mňa....).

Zaujímavé momenty a zbabrané momenty: Niektoré vyjadrenia sa nám podaria, publikum zareaguje na ne priaznivo. Zapamätajte si ich, môžete to cielene využiť v najbližšej prezentácii. Iné vyjadrenia sa nám celkom nepodaria, tie si treba tiež zapamätať a po skončení prezentácie analyzovať, čo sme mohli urobiť inak. Len ak sa naučíme rozborom vlastného vystúpenia budovať svoju citlivosť voči dobrým a zlým momentom, budeme vedieť efektívne rozvíjať svoje prezentačné zručnosti.

Ešte jedna vec je pri rozbore zaujímavých a zbabraných momentov je dôležitá: nikdy si nefixujte, ako to nabudúce nechcete spraviť. Váš mozog urobí to, čo mu kážete. Ak v duchu stále počuje slovo, ktoré nechcete použiť, ako to má vedieť? Jednoducho si ho zafixuje a vy sa tohto slova nikdy nezbavíte!

Príťažlivosť v očiach priaznivcov: Potrebujete, aby vám publikum prikyvovalo. Zvyšuje to sebadôveru, dynamika prezentácie stúpa. Spriaznenosť vytvoríte apelovaním na rovnaké skúsenosti, na podobné životné situácie alebo na nedávne zážitky.

Príťažlivosť v očiach nepriaznivcov: V každom publiku sa nájde ak nejaký skeptik alebo človek, ktorému „nesadnete“. Iná je však situácia, keď vystupujete pred publikom, ktoré vám nie je naklonené, a potrebujete ho presvedčiť. Zostavte si dopredu zoznam ich pravdepodobných názorov a potom tieto názory oslovujte a neutralizujte príkladmi a príbehmi z reálneho života, s reálnymi ľuďmi, na ktorých sa môžete hocikedy odvolať. Možno okamžite nepresvedčíte, ale aspoň u publika nepriaznivcov vyvoláte dojem, že hovoríte približne rovnakou rečou a stojí za to počúvať vás. (tieto rady nie sú určené len k maturitnej skúške, ale dúfam, že vám pomôžu aj v budúcnosti)

Čoho sa vyvarovať?

Rýchla reč: Skutočne existuje zopár ľudí, ktorí by v každom prípade mali hovoriť pomalšie. Väčšina ľudí len potrebuje naučiť sa vkladať do hovoreného slova viac prestávok a odmlk a v prechodoch medzi myšlienkami na chvíľku stíchnuť - ucelené myšlienkové sledy používajte ako celky, medzi ktorými je čas stíchnuť, umožniť publiku stráviť informáciu, prípadne umožniť, aby sa položila otázka.

Slovník: Človek by nemal hovoriť, ako „zobák narástol“. Ide o to, že na verejnosti sme vždy v nejakej role a čo sa od nás očakáva, je rolové správanie - keď ho porušíme, nikoho nebude zaujímať, aký bol náš úmysel - zlyhali sme. Možnože považujeme za zábavné či trendové používať vulgarizmy medzi kamarátmi alebo v rodine. Možnože si takto niekedy ventilujeme stres. Ale v okamihu, keď stojíme pred publikom, aj keby to bol len jediný človek, stojíme pred ním ako nadriadený či podriadený, ako poradca či učiteľ, ako priateľ, ako predavač, ako dodávateľ... Vtedy naše osobné vyjadrovacie preferencie musia ísť stranou.

Jazyk: Hovoriť by sme mali jazykom, ktorý je zrozumiteľný, prípadne jazykom toho, kto nás počúva. Iný bude výber jazykových prostriedkov (napr. pred maturitnou komisiou sa snažíme používať odborné výrazy, ktoré dokazujú naše vedomosti, ale ak budeme hovoriť napríklad o motivácii pre deti, výber jazykových prostriedkov musí byť zrozumiteľný pre danú vekovú skupinu).

Vizuálne pomôcky

Keď už je konštrukcia prezentácie spravená, treba sa rozhodnúť, či a ako použiť vizuálne pomôcky. Toto rozhodovanie sa robí vždy s ohľadom na poslucháča. Človek je schopný zapamätať si len 20% toho, čo počuje, ale až 50% toho, čo vidí.

Vizuálne pomôcky používame vtedy, keď chceme na niečo upriamiť pozornosť poslucháča alebo umocniť slovný prejav, vyvolať záujem alebo ilustrovať nezáživné číselné údaje. Pri ich zostavovaní treba dbať na to, aby neboli obrázky preplnené priveľkým množstvom údajov. V číselných diagramoch nie je vhodné použiť viac ako 30 čísel, ale niekedy je už 10 priveľa.

• Všetky oslovujú odlišné zmysly a sú sprostredkované viacerým kódovaním (reč, čísla, obrázky...).
• Výskumom mozgu sa zistilo, že dekódovanie reči prebieha z väčšej časti v ľavej polovici veľkého mozgu, kým dekódovanie obrazov v pravej polovici veľkého mozgu.
• Pokiaľ nám vystačí kapacita "pracovnej pamäte", môžu súčasne pracovať obidve polovice mozgu a výsledky ich spracovania sa spoja do jedného zmysluplného celku. Kapacita našej "pracovnej pamäte" však, žiaľ, nie je veľmi veľká.
• To znamená, že ak je poslucháč, ktorý je súčasne aj divákom, zaplavený veľkým množstvom informácií, čoskoro sa jeho "pracovná pamäť" preťaží.
• K tomu príde vždy vtedy, keď rečník v kuse hovorí a zároveň prezentuje jeden slajd za druhým.
• Vtedy sa v mozgu nastaví !dominancia vizuálneho vnemu“, to znamená, že človek sa orientuje len na vnímanie toho, čo vidí. Sluchom vníma už len minimum alebo celkom nič a mozog "spí".

Z uvedených skutočností vyplývajú dva didaktické aspekty, ktoré je nutné dodržať pri práci s vizuálnymi pomôckami:

• Rozdelenie práce v mozgu nám poskytuje obrovské možnosti, ktoré možno účinne využiť.
• Na druhej strane si obmedzenosť "pracovnej pamäte" vyžaduje dôsledné zladenie hovoreného slova a zobrazených informácií.

Zladenie slova a obrazu

Použitie vizuálnych pomôcok uľahčuje poslucháčovi pochopiť a zapamätať si prednesené informácie. Ich použitie však musí byť dôsledné naplánované. Musia súvisieť s predneseným slovom a poslucháčovi musí byť v každom okamihu jasné, na ktorý vnem má upriamiť svoju pozornosť: či počúvať rečníka, alebo sa venovať zobrazenému.

• Ohlásiť vizuálnu informáciu objasniť súvis medzi počutým a videným.
• Predviesť vizuálnu informáciu a nechať ju účinkovať, to znamená nechať poslucháčov, aby si ju pokojne prezreli. Pohľadom zistíme, kedy je možné upriamiť pozornosť poslucháčov znovu na rečníka.
• Komentovať obrázok. Je dôležité, aby boli poslucháčom jasné všetky zobrazené prvky. Týka sa to predovšetkým grafických zobrazení.
• Zabudovať videné do prednášky. Postupne upriamovať pozornosť poslucháčov na jednotlivé zobrazené elementy a ku každému podať vysvetlenie.
• Ukončiť prezentovanie obrázku. Zhrnúť jednou vetou uvedené informácie a odstrániť obrázok (vypnúť projektor, prejsť na ďalší obrázok, zmazať tabuľu…).

Prezentácia v PowerPointe

Čo sa týka textu, platia tie isté pravidlá ako pri klasickej prezentácii. Prezentáciu prostredníctvom PowerPoint používajte len vtedy, ak ste zručný v práci s počítačom a CHCETE TO UROBIŤ.

• Pozadie by ale nemalo byť nudné = malo by prezentáciu „ťahať“ ďalej, aby sa divák tešil na ďalší slajd.
• Nepoužívajte veľa farieb = používajte jeden typ písma, aby si divák neunavil oči a neprestal slajdy sledovať.
• Kombinácia farby písma a pozadia by mala byť navzájom vyvážená = kombinujte farby z farebného spektra, ktoré sú protiľahlé.

Text, text, text

Treba sa vyhýbať aj veľkému nahromadeniu dát. Prezentátorovi by mal zostať čas aj na hovorenie, nie len na klikanie. Ak použijete viac textu, nezabúdajte = Vhodné je použiť najviac 36 slov veľkým, výrazným a dobre čitateľným typom písma a tieto podať najviac v 6 riadkoch.

Ak si neviete poradiť, môžete práve tu umiestniť len názvy kapitol = napríklad obrázok a názov témy, pekné pozadie a na ňom napísané charakteristika = tým pádom nemusíte hovoriť, názov kapitoly, ale rozprávate o jej obsahu.

Vyspelá technológia súčasnosti umožňuje pomocou počítača vyrobiť zložité grafiky a pútavé slajdy. Úloha rečníka je takto na jednej strane ľahšia, ale zároveň vznikajú nové problémy:

• Koľko informácií má grafika obsahovať a hodí sa vôbec do plánovanej štruktúry vystúpenia?
• Ako pripraviť a využiť vizuálne pomôcky?
• Ako systematicky spájať?
• Ako treba pripravený materiál predniesť?

Tri stavebné kamienky dobrej prezentácie

Prezentovanie je záležitosť, ktorej sa mnohí z nás nevyhnú. A aj keď nám obvykle poničí nervy a vystavuje nás stresu, vieme ho zvládnuť celkom elegantne ak sa budeme držať formulky PriPraV: priprav sa, praktizuj, vycibri.

1. Priprav sa

Za každou skutočne vynikajúcou prezentáciou stojí hodne plánovania, prípravy a koncentrácie na detaily.

• Keď ste svoj program už zostavili, prekontrolujte ho, či myšlienky plynule nadväzujú jedna na druhú.
• Ubezpečte sa, že v slajdoch nemáte pravopisné chyby. Je rozumné nájsť si niekoho, kto materiály pozrie po vás - štyri oči vidia viac.
• Preskúšajte si prezentáciu v prostredí podobnom na to, kde budete prezentovať „naostro“. Ak používate multimédiá, zbehnite prezentáciu na zariadení rovnakom ako to, ktoré budete používať počas skutočnej prezentácie.

2. Praktizuj

Okrem dobrých slajdov si efektívna prezentácia vyžaduje aj dobré osobné vystúpenie.

• Preskúšajte si svoju prezentáciu niekoľkokrát.
• Pre osobné vystúpenie je rozhodujúce správne načasovanie, takže skúšajte si prezentáciu so stopkami v ruke.
• Nečítajte priamo zo slajdov, ani sa nesnažte naučiť celú prezentáciu naspamäť. Radšej do slajdov dajte len kľúčové body, ktoré vás povedú cez vystúpenie alebo diskusiu. Takto dosiahnete, že pre publikum bude prezentácia živšia a príjemnejšia.

3. Vycibri

Predstavte si prezentáciu ako javiskový akt. Spýtajte sa sám seba: „Keby som bol divákom, čo by som chcel na scéne vidieť? čo by som považoval za dobrú prezentáciu?“

• Tak, ako u herca, vaše pohyby by mali byť cielené. Nebehajte hore-dole, nekníšte sa na mieste. Váš pohyb medzi pódiom a divákmi by mal byť hladký a sebaistý.
• Ak chcete v priebehu prezentácie využívať techniku, musíte sa s ňou dobre zžiť ešte pred začiatkom prezentácie. Nič nie je trápnejšie a stresujúcejšie než zápasiť s odbojnou mašinou pod škodoradostnými pohľadmi divákov, ktorí by si vás mali vážiť...
• Počas prezentácie si dávajte pozor na to, čo robia vaše ruky! Nestrkajte ich do vrecka. Používajte ich na zdôraznenie toho, čo hovoríte, ale negestikulujte príliš - odpútava to pozornosť od vašich slov.
• Vyhnite sa obávanému „éééé“ medzi jednotlivými myšlienkami. Je to zlozvyk mnohých ľudí.

Obhajoba bakalárskej práce

Obhajoba bakalárskej práce je súčasťou štátnej skúšky bakalárskeho štúdia. Pred obhajobami, niekoľko dní/týždňov po odovzdaní záverečnej práce sa k odovzdaným prácam pridelia oponenti. Priebeh obhajob riadi predseda komisie, ktorý určuje aj poradie študentov. Všetci sú prítomní naraz v miestnosti obhajob, kde postupne prezentujú a obhajujú svoje práce.

Prezentáciou študent preukáže schopnosti naštudovať relevantnú literatúru a spracovať stav v danej oblasti, špecifikovať, navrhnúť, implementovať a overiť riešenie systematickým prístupom. Problém a jeho riešenie (v tejto rozsahom najväčšej časti sa treba sústrediť na objasnenie riešeného problému a najmä na návrh riešenia; treba vyzdvihnúť zaujímavé, tvorivé postupy; v žiadnom prípade nemusí byť úplné, t. j.

Vedúci a oponent prečítajú posudok (v ich neprítomnosti tajomník alebo niektorý člen komisie). Po prezentáciách a obhajobách študentov sa komisia poradí. Komisia na základe hodnotenia vedúceho projektu, oponenta, úrovne prezentácie a obhajoby pridelí výsledné hodnotenie z platnej klasifikačnej stupnice.

Stredoškolská odborná činnosť (SOČ)

Ak ste sa rozhodli súťažiť, rozhodli ste sa dobre. V nasledujúcom sprievodcovi nájdete základné informácie o tom, ako postupovať. Každá práca SOČ musí mať konkrétne téma, ktorým sa súťažiaci zaoberá. Vyberte si preto niečo, čo vás zaujíma a baví. V tejto fáze sa rovnako rozhodnite, či bude na téme pracovať sami alebo v kolektíve. Oboje má svoje výhody i nevýhody. Samostatná práca obvykle prináša menej výsledkov, zato je riešenie úplne vo vašich rukách a prípadný úspech a ocenenie sú len vaše. Práca v kolektíve učí spolupráci, výsledkov je viac, obhajoba práce kolektívu je ale viazaná určitými pravidlami a o prípadný úspech a ocenenie sa delí celý kolektív.

Téma by malo byť zvolené tak, aby ho bolo možné realizovať. Obecne sú vhodnejšie témy veľmi špecificky zamerané, špecializované. V SOČ sa dá súťažiť v 18 oboroch. Podľa témy svojej práce sa snažte vybrať súťažný obor, do ktorého tematicky vaša práca celkom alebo prevažne spadá. Ak sa neviete rozhodnúť, obráťte sa na svojho konzultanta alebo garantov SOČ. Nesnažte sa taktizovať, napr. podľa počtu súťažiacich v jednotlivých súťažných oboroch, nevypláca sa to. Viac k téme nájdete napr. v kapitole Kritériá a špecifiká hodnotenia študentských odborných prác.

Pozor, akonáhle prihlásite prácu do niektorého oboru, bude ju porota posudzovať výhradne z hľadiska vášho oboru. U prác v obore venujúcom sa didaktickým pomôckam bude porotu zaujímať hlavne návrh didaktických postupov a ich overenie vo triede. Prípadná zmena súťažného oboru je pri splnení stanovených podmienok až do krajského kola možná.

Súťažiaci obvykle začínajú pracovať na téme so začiatkom školského roka, kedy je súťaž SOČ vyhlásená. U niektorých tém vyžadujúcich väčšie množstvo experimentov, manuálnej práce, preštudovanie väčšieho množstva zdrojov alebo u tém sezónne viazaných to ale môže byť neskoro. Zvážte, koľko času budete môcť práci v SOČ venovať, a tomu podriadiť formuláciu cieľov. Prácu si vopred rozmyslite a naplánujte, svoje návrhy konzultujte s vašim konzultantom. Dopredu zvážte nielen jednotlivé kroky, ktoré budete musieť realizovať, ale aj ich prípadnú finančnú náročnosť.

Napísanie súťažnej práce je ďalším krokom. Práca SOČ má povahu práce odbornej, musí teda spĺňať určité požiadavky a náležitosti odbornej, vedeckej práce. Počet strán súťažnej práce iste závisí od zvyklostí oboru a množstva výsledkov, pre súťažnú prácu SOČ je ale stanovený odporúčaný rozsah 20 až 30 normostrán (cca 36 000 až 54 000 znakov vrátane medzier) bez príloh.

Súťažná práca SOČ má záväznú formálnu štruktúru, pri písaní sa preto riaďte šablónou SOČ a zásadami tvorby súčastí odborných textov a prezentácií. Pri písaní práce majte na pamäti, že menej znamená niekedy viac. Úvodnú časť preto zredukujte len na informácie nevyhnutné pre pochopenie toho, čím ste sa zaoberali či toho, čo je k téme známe. Bohužiaľ sa každoročne stretávame v súťažných prácach s plagiátorstvom. Plagiát je umelecké alebo vedecké dielo, ktoré niekto iný než skutočný autor nepravom vydáva za svoje. Môže sa tiež jednať o neoprávnené použitie časti cudzieho diela. Verte, že odborné komisie SOČ majú účinné postupy a nástroje ako plagiát odhaliť.

Väčšia časť obhajoby prebieha v SOČ formou videí. Súťažiaci môžu v kľude a bez stresu pripraviť max desaťminútové video, v ktorom predstavia svoju prácu - tému, metodické postupy i hlavné zistenia. V rámci prezentácie pred porotou už potom len v 2-5 min rýchlo zopakuje svoje téma a hlavný výsledok. Video nahrajte na Youtube a odkaz vložte do prihlášky SOČ. Video je možné po jednotlivých súťažných kolách upraviť a v prihláške vymeniť.

Účasť v súťaži je podmienená včasným prihlásením v súlade s harmonogramom SOČ pre aktuálny ročník, obvyklý termín je začiatok kalendárneho roka. Pozn.: Pre celoštátnu prehliadku SOČ nie je od 43. ročníka súťaže požadovaná tlačená verzia práce, iba elektronická.

Prihlásenú súťažnú prácu SOČ budete obhajovať pred odbornou porotou v školskom a okresnom kole (ak budú organizované), prípadne v krajskom a celoštátnom kole, ak do nich postúpite. Pre ústne vystúpenie si pripravte prezentáciu, najlepšie v PowerPointu. Pri príprave prezentácie dodržujte zásadu jeden snímok - jedno téma uvedené nadpisom v záhlaví. Na prvom snímku bez záhlavia uveďte názov práce, meno či mená autorov a názov a miesto vašej školy. Na ďalšom snímku uveďte ciele práce a prípadne krátku osnovu vystúpenia. Dôraz klaďte najmä na vaše vlastné výsledky a ich interpretáciu. Vyhnite sa uvádzaniu nadmerného množstva textu, pri prednese to zvádza k doslovnému čítaniu, a to je považované za chybu. Vhodné je pri každom téme uviesť krátke heslá ako oporné body pre prednes. Ak je to účelné, použite v prezentácii obrázky a grafy, ktoré často nesú viac informácií, než prostý text alebo hovorené slovo. Dbajte na využitie a grafické usporiadanie plochy snímku, dostatočnú veľkosť písma (najmenej 26 bodov), dodržujte rovnaký grafický štýl v celej prezentácii.

Ak budete predvádzať nejaký výrobok či zariadenie, je to možné iba v rámci videa alebo úvodného vystúpenia. Ak sa jedná o prácu tímovú, prezentovať môže iba jeden člen tímu, v diskusii potom môžu vystupovať všetci členovia tímu. Prezentáciu si pripravte tak, aby nepresiahla 5 minút. Vystúpenie si vopred nacvičte a overte si aj dobu prednesu.

Obhajoba začína prednesom výsledkov vašej práce pred odbornou porotou a prítomnou verejnosťou. V úvode sa nemusíte predstavovať (to urobí predseda poroty), nezabudnite ale osloviť porotu a prítomných poslucháčov. Následne uveďte názov vašej práce a stručne aj ciele práce. Pri prednese hovorte nahlas a hovorte k porote, k plátnu s prezentáciou sa otáčajte len vtedy, ak budete na niečo ukazovať.

Diskusia s odbornou porotou vychádza z písomnej súťažnej práce a vášho ústneho vystúpenia a je pre hodnotenie vašej práce kľúčová. Obtiažnosť diskusie spočíva v tom, že síce viete, čoho sa asi bude týkať, ale nepoznáte konkrétne otázky. Nemáte sa však čoho báť - ak ste prácu urobili a napísali sami, potom máte pravdepodobne aj odborné znalosti s prácou súvisiace. Ak sa jedná o prácu tímovú, môžu diskutovať všetci členovia tímu. Pripravte sa tiež na to, že počas diskusie môžu porotci overovať vaše jazykové zručnosti kladením otázok v angličtine.

Pripomíname, že naprostá väčšina prezentácie prebieha formou videa nahraného na YouTube (viď vyššie). Porotci sú povinní sa s videom pred súťažným kolom zoznámiť. Vy tak nemusíte opakovať znovu to isté, len počas 3-5 min zhrniete svoje téma a hlavné výsledky. Väčšina času osobného stretnutia musí byť venovaná diskusii.

Plagátové oznámenie - poster - si pripravte len vtedy, ak postúpite do Celoštátneho kola SOČ konaného prezenčne. Plagát (poster) je inou formou prezentácie súťažnej práce. S bežným plagátom má spoločnú snahu zaujať, obsahom sa ale samozrejme líši. Veľkosť, poprípade tvar panelu pre prezentáciu určuje a zverejňuje organizátor, v prípade SOČ poriadajúca škola. Na základe tejto znalosti si potom rozvrhnite plochu a členenie posteru. Obvykle v hornej časti sa uvádza názov vašej súťažnej práce, vaše meno a škola. Posterové prezentácie na zahraničné súťaže majú záväznú podobu určenú usporiadateľom. Pre každú zahraničnú súťaž je rozmer posteru iný. Pri príprave posteru uprednostňujte obrázky a grafy, text len pre zásadné oznámenie, vysvetlivky a komentáre. Všetko na ploche musí byť usporiadané vo väzbe na grafické členenie prehľadne a logicky, aby oznámenie bolo zrozumiteľné aj bez vášho komentára. Text musí mať dostatočnú veľkosť fontu, aby bol čitateľný aj z väčšej vzdialenosti.

Pre prezentáciu pri posteri si pripravte tri druhy prejavov. Prvý z nich (tzv. pitch) má zaujať okolo idúceho porotcu a ostatných súťažiacich. Nemal by trvať viac ako minútu a jeho cieľom je stručne zhrnúť hlavný obsah vašej práce. Druhý typ prejavu by mal trvať niekoľko minút (najviac päť) a jeho cieľom je podať bližšie informácie tomu, koho vaše prvé predstavenie práce zaujme, a chcel by vedieť viac. Obe tieto formy nie sú určené pre odborníkov v danej oblasti, tomu prispôsobte formu i obsah svojho prejavu.

Pozn.: V prípade, že sa zahraničné súťaže konajú online, sú pravidlá upravené tak, aby vyhovovali novým podmienkam realizácie súťaží. Na zahraničné súťaže sú súťažiaci nominovaní do širšieho výberu na základe úspešnej obhajoby súťažnej práce v celoštátnom kole, obvykle z popredného miesta v danom obore. Veľmi užitočné je aj absolvovanie kurzov Združenia na podporu Talentovanej mládeže SR.

Porotu tvoria učitelia stredných a vysokých škôl, vedeckí pracovníci a odborníci z praxe. Všetci členovia príslušnej odbornej poroty majú vašu prácu vopred k dispozícii na preštudovanie a s predstihom sa s ňou môžu zoznámiť. Celkové hodnotenie je prienikom hodnotenia písomnej súťažnej práce, prezentácie a obhajoby. Zatiaľ čo z písomnej súťažnej práce nemožno vždy poznať vlastný prínos, znalosti, zručnosti a ďalšie schopnosti súťažiaceho, na základe prezentácie a obhajoby súťažnej práce to odborná porota zistí a posúdi vždy. Postup do vyšších kôl sa riadi tzv. postupovým kľúčom, ktorý pre postup z okresných kôl do krajského stanovuje príslušná krajská komisia, a pre postup z krajských kôl do celoštátneho Ústredná komisia SOČ.

tags: #socka #prezentacia #obhajoba

Populárne príspevky:

• Všetko o ceste k odbornej ošetrovateľskej praxi
• Študijné programy Fakulty matematiky
• Tipy na písanie bakalárky
• Včelie medzistienky
• Štúdium na gymnáziu v Sládkovičove