Pedagogický výskum je systematická činnosť zameraná na získavanie poznatkov o výchove a vzdelávaní žiakov. Jeho cieľom je lepšie pochopenie pedagogických javov, procesov a ich efektívneho riadenia. Predmetom pedagogického výskumu je teda výchova a vzdelávanie ako komplexný systém. Tento výskum sa vyznačuje tromi dôležitými komponentami: riadením, zámernosťou a organizovanosťou.
Vedeckovýskumná práca v oblasti pedagogiky prebieha v niekoľkých etapách, ktoré zabezpečujú systematický a rigorózny prístup k skúmaniu problémov.
Etapy pedagogického výskumu
Etapy pedagogického výskumu vyjadrujú postupnosť, podľa ktorej má výskumný pracovník realizovať výskumnú činnosť. Tieto etapy sú kľúčové pre zabezpečenie kvality a objektivity získaných poznatkov.
1. Etapa prípravy na vedeckovýskumnú prácu
Táto fáza predpokladá správnu formuláciu problému, ktorý sa bude riešiť. Problém by mal byť aktuálny z hľadiska pedagogickej teórie a praxe. Zároveň by mal byť konkretizovaný do cieľa výskumu a z neho odvodenej odbornej literatúry, ktorá pomáha v prípravnej fáze pri naštudovaní pedagogického problému. Štúdium literatúry umožňuje správnu orientáciu pri výbere výskumných metód a techník, ako aj pri vytýčení hypotézy. V tejto etape sa tiež formulujú úlohy výskumu, pracovná hypotéza, určuje sa výpočet metód na overenie hypotézy a podmienky, za ktorých budú výsledky považované za významné. Charakterizujú sa skúmané objekty a podmienky, vytvára sa program vlastného skúmania, analyzujú sa zistené výsledky a ich interpretácia, zovšeobecňujú sa závery a ciele výskumu a zabezpečuje sa materiálne zabezpečenie výskumu.
2. Etapa zhromažďovania faktov
Zhromažďovanie výskumného materiálu nám umožňujú metódy a techniky, ktorými získame fakty z objektívnych udalostí (pozorovanie, experiment, testy, štúdium prác a pedagogickej dokumentácie) a metódy získavania faktov na základe subjektívnych výpovedí (rozhovor, dotaz, anketa). V tejto etape je dôležité získať čo najobjektívnejšie informácie o pedagogických javoch. Predpokladá to tiež správny výber metód výskumu, ako aj ich variabilitu.
3. Etapa spracovania získaných faktov
Získaný výskumný materiál je potrebné roztriediť podľa významnosti. Toto sa uskutočňuje na základe triedenia a vyhodnocovania získaných informácií. V podstate ide o kvantifikáciu výchovných javov, k čomu nám slúžia matematicko-štatistické metódy, a zároveň o kvalitatívnu analýzu výsledkov výskumu, ktorej cieľom je poznanie podstaty vzťahov a vývoja sledovaného problému.
4. Etapa spracovania správy a výskumu
Vedeckými metódami spracovaný materiál sa sprostredkúva odbornej i širšej verejnosti v záverečnej správe. Táto správa môže mať písomnú podobu (odborný článok, štúdia, monografická práca) alebo ústnu podobu (informácia na vedeckých podujatiach, pracovných poradách). V úvodnej časti je nastolená problematika, charakterizujúca základné pojmy, a vymedzí sa okruh skúmanej problematiky. V ďalšej časti sú uvedené etapy a metódy výskumnej práce. V závere sa zovšeobecňujú dosiahnuté výsledky výskumu pre rozvoj teórie skúmaného problému a konkrétnu výchovnú prax. Zároveň sa potvrdzujú stanovené hypotézy výskumu. Správne zostavená správa má mať vlastnosti ako prehľadnosť, argumentácia, jasnosť štýlu a vedecká hodnota.
Päť hlavných pedagogických prístupov
Druhy pedagogického výskumu
Pedagogický výskum môžeme klasifikovať z viacerých hľadísk. Z hľadiska organizácie ide o plánovanú, cieľavedomú a organizovanú činnosť, ktorej úlohou je zisťovať pedagogické javy a záležitosti vo vyučovacom procese. Z hľadiska cieľa môžeme rozlíšiť:
- Základný pedagogický výskum: Táto oblasť sa orientuje na riešenie základných teoretických otázok vo výchove a vzdelávaní a má dlhodobejší charakter. Vyplýva zo spoločenských potrieb.
- Aplikovaný pedagogický výskum: Zameriava sa na prenos teoretických poznatkov do praxe, teda na ich využitie v konkrétnych podmienkach.
- Kombinovaný výskum: Má opisný charakter a môže byť realizovaný dlhodobo aj krátkodobo.
Ďalšia klasifikácia zohľadňuje časové hľadisko (dlhodobé a krátkodobé výskumy) a hĺbku poznania problému (popisné, exploratívne, pokusné, zisťovacie, tematické a komplexné). Podľa rozsahu rozlišujeme čiastočný a komplexný výskum.
Výskumné metódy a ich klasifikácia
V pedagogickej metodológii existuje viacero prístupov ku klasifikácii výskumných metód. Tri základné výskumné metódy sú teoreticko-historická, deskriptívna a experimentálna. Často sa stretávame aj s klasifikáciou metód podľa etáp vedeckého výskumu.
Pozorovanie
Pozorovanie umožňuje preskúmať a sledovať zmeny, ktoré prebiehajú v pozorovanom objekte, ako aj samotný proces vzniku skúmaného javu. Existujú rôzne druhy a formy pozorovania:
- Priame pozorovanie: Výskumný pracovník bezprostredne sleduje skúmané javy a procesy. Môže byť skryté (pozorované osoby nevedia o úlohe výskumníka) alebo zúčastnené, kedy sa výskumník na určitú dobu včleňuje do života pozorovanej skupiny a utajuje svoju skutočnú úlohu.
- Nepriame pozorovanie: Získavanie materiálu zo správ učiteľov, pedagogických denníkov, záznamov z vyučovacích hodín, rozhovorov so žiakmi, pedagogických čítaní a pod. Využívajú sa aj záznamy technickými prostriedkami.
So zreteľom na dĺžku trvania rozlišujeme krátkodobé (napr. hospitácie na VH) a dlhodobé pozorovanie (napr. sledovanie vývoja sociálnych vzťahov). Pre spracovanie výsledkov pozorovania sú dôležité systematické záznamy, ktoré môžu byť písomné alebo realizované pomocou moderných technických prostriedkov (magnetofónové záznamy, filmové a videozáznamy).
Pozorovanie zahŕňa tri etapy: dokumentáciu (zachycenie javu), rozbor javu a zovšeobecnenie.
Metóda rozhovoru (interview)
Táto metóda patrí k tým výskumným metódam, ktorými sa získavajú a zhromažďujú informácie na základe priamej sociálnej verbálnej interakcie výskumného pracovníka so skúmanou osobou (žiak, učiteľ, rodič a pod.).
Rozbor produktov žiackej činnosti
Produktmi žiackej činnosti sú napríklad slohové práce, kontrolné písomné práce, výtvarné a grafické produkty. Táto metóda umožňuje zistiť stupeň osvojených zručností a návykov, talent, nadanie, ako aj vzťah žiakov k práci.
Didaktické testy
V posledných desaťročiach sa v didaktických výskumoch uplatňujú testy, tzv. didaktické, ktoré často spĺňajú aj diagnostickú funkciu. Pomocou nich možno zistiť kvantitu i kvalitu osvojených vedomostí, zručností a návykov. Didaktické testy môžu byť písomné alebo praktické, individuálne alebo hromadné.
Dotazník
Dotazník slúži na získavanie informácií písomnou formou a umožňuje zachytiť väčší počet prípadov. Nevýhodou je problematické vyhodnotenie a absencia osobného kontaktu. Dotazníky môžu byť anonymné alebo neanonymné, s uzavretými (výber z možností) alebo otvorenými otázkami (umožňujú vlastnú tvorivosť).
Pedagogický experiment
Pedagogický experiment skúma zámerne navodené pedagogické javy vo vopred pripravených a presne kontrolovaných podmienkach. Vyžaduje si plánovanie, stanovenie cieľa a hypotézy, voľbu metód, realizáciu experimentu a vyvodenie záverov (potvrdenie alebo popretie hypotézy). Môže byť prirodzený (prebieha v bežných podmienkach bez vedomia žiakov o experimente) alebo laboratórny (prebieha v upravených podmienkach s využitím techniky).
Pri experimente pracujeme s dvoma skupinami: experimentálna skupina (v ktorej sa overujú nové metódy) a kontrolná skupina (v ktorej sa pracuje tradičným postupom).
Štúdium pedagogických dokumentov
Štúdium pedagogických dokumentov umožňuje poznať prácu škôl a učiteľov. Medzi takéto dokumenty patria plány škôl, prípravy učiteľov, triedne knihy, výkazy, záznamy o žiakoch, plány záujmových krúžkov a pod.
Matematicko-štatistické metódy
Matematicko-štatistické metódy sa používajú v rôznych etapách výskumu. V etape spracovania výsledkov sa pomocou nich získané údaje exaktne popisujú a kvantitatívne vyjadrujú. Použitím štatistických postupov možno vyvodzovať spoľahlivejšie závery, predpovede a analyzovať príčinné súvislosti. Pre kvalitatívne vyjadrenie a hodnotenie výskumu sa využívajú logické metódy ako analýza (rozčleňovanie na časti), syntéza (zjednocovanie častí), indukcia (vyvodzovanie všeobecného z jednotlivého) a dedukcia (opačný proces k indukcii).
Výskumná činnosť na Pedagogickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove
V oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa tvoriví pracovníci PF UPJŠ v Prešove zameriavajú na základný i aplikovaný výskum. V súlade s profilom fakulty sú riešené aktuálne výskumné problémy súvisiace s prípravou učiteľa predprimárneho, primárneho a špeciálneho vzdelávania. Ďalšou oblasťou výskumu sú konceptuálne východiská edukácie v rámci pedagogicko-psychologických vied a v rámci vedných odborov, ktoré sú teoretickou bázou jednotlivých obsahových oblastí predprimárnej, primárnej a špeciálnej edukácie. Aplikovaný výskum je venovaný zefektívňovaniu didaktického a edukačného systému v jednotlivých predmetových didaktikách, inovácii metodických postupov a stratégií a tvorbe učebných materiálov a študijných zdrojov. Publikačné výstupy PF UPJŠ v Prešove sú oceňované aj pri udeľovaní Ceny rektora UPJŠ v Prešove v oblasti pedagogických, spoločenských a behaviorálnych vied. Odrazom úrovne vedeckovýskumnej činnosti a kvalifikačnej štruktúry Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove sú akreditované práva na uskutočňovanie doktorandského štúdia v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, v študijných programoch predškolská a elementárna pedagogika a špeciálna pedagogika.
V rámci medzinárodnej spolupráce sa fakulta zapája do rôznych projektov a výziev, ako napríklad "WERA Visiting Researcher Awards" alebo "ETN Outcomes a Causal Inference in International Comparative Assessments (OCCAM)". Taktiež sa aktívne sledujú a propagujú možnosti získania grantov, štipendií a študijných programov prostredníctvom organizácií ako EASSH.
tags: #slovenske #ucitelstvo #vyskumy
