V súčasnom dynamicky sa meniacom bezpečnostnom prostredí je ochrana kritickej infraštruktúry nevyhnutnosťou pre zabezpečenie stability a fungovania moderného štátu. Tento článok sa venuje projektom a iniciatívam, ktoré sa zameriavajú na posilnenie odolnosti kritických infraštruktúr, s osobitným zameraním na sektor energetiky.
Legislatívny rámec a identifikácia kritických subjektov
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike je upravená zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby kritickej infraštruktúry. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) prináša sériu odborných článkov, ktorých cieľom je priblížiť jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry, ich štruktúru a pomôcť subjektom identifikovať, či sa ich táto oblasť týka. Séria postupne pokrýva všetkých 11 sektorov kritickej infraštruktúry, pričom každý článok sa venuje jednému konkrétnemu sektoru.
Do ekosystému kritickej infraštruktúry patria rôzne subjekty:
- Kritické subjekty identifikované v zmysle zákona.
- Dodávatelia technológií a služieb pre kritickú infraštruktúru.
- Odborné subjekty, poskytujúce bezpečnostné analýzy, audity a projekty v oblasti kritickej infraštruktúry.
- Iné právnické osoby pôsobiace v oblasti kritickej infraštruktúry.
- Subjekty pôsobiace v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
- Subjekty, pôsobiace v oblasti obranného a bezpečnostného priemyslu.
- Odborná verejnosť v oblasti bezpečnosti a riadenia rizík.
AKI SR vníma tento projekt ako vzorový príklad spolupráce verejného, akademického a súkromného sektora pri zvyšovaní odolnosti inštitúcií voči hrozbám fyzickým aj kybernetickým. Zvyšovanie odolnosti mäkkých cieľov si vyžaduje koordináciu medzi štátom, akademickou sférou a priemyslom. Tento projekt ukazuje, že Slovensko má odborný potenciál a inštitucionálne zázemie na tvorbu komplexných bezpečnostných riešení.
Energetika ako kľúčový sektor kritickej infraštruktúry
V tomto článku sa venujeme v poradí prvému sektoru - Energetika. Energetika predstavuje základný predpoklad fungovania moderného štátu. Stabilné dodávky elektriny, plynu, tepla a ropných produktov sú nevyhnutné pre priemysel, verejné služby aj každodenný život obyvateľstva. Ústrednými orgánmi pre výkon štátnej správy v sektore energetiky sú Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
Subjekty pôsobiace v sektore energetiky zabezpečujú nielen stabilnú dodávku energií, ale aj kontinuitu dodávateľských reťazcov, udržiavanie kritických technologických systémov a pripravenosť na riešenie nepredvídaných udalostí, ktoré by mohli ohroziť hospodársku a sociálnu stabilitu. V praxi to znamená, že jednotlivé subjekty nesú zodpovednosť za komplexnú infraštruktúru, ktorá je prepojená naprieč odvetviami a ktorá umožňuje fungovanie štátu a spoločnosti.
Do ekosystému energetiky nepatria len veľké energetické podniky. Pre zvyšovanie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie kontinuity poskytovania základných služieb sú rovnako dôležité subjekty, ktoré s nimi priamo spolupracujú alebo poskytujú technológie a služby na podporu fungovania sektora. Môže ísť napríklad o dodávateľov technologických zariadení, servisné a údržbárske firmy, dodávateľov IT či logistické spoločnosti.
Subjekty v sektore energetiky zahŕňajú:
- Elektroenergetické podniky, prevádzkovatelia distribučnej a prenosovej sústavy, výrobcovia elektriny, organizátori trhu s elektrinou a účastníci trhu s elektrinou.
- Držitelia povolenia podľa zákona o mierovom využívaní jadrovej energie.
- Výrobcovia, dodávatelia a odberatelia tepla.
- Prevádzkovatelia potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, prevádzkovatelia zariadení na ťažbu, rafinovanie a spracovanie ropy, skladovanie a prepravu ropy a ropných výrobkov.
- Dodávateľské podniky na dodávky plynu, prevádzkovatelia distribučnej a prepravnej siete na plyn, prevádzkovatelia zásobníkov na skladovanie plynu, prevádzkovatelia zariadení na skvapalňovanie zemného plynu, plynárenské podniky.
- Prevádzkovatelia zariadení na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka.
Hybridné hrozby a projekty na zvýšenie odolnosti
Energetická infraštruktúra sa v Európe stáva čoraz častejším terčom hybridných hrozieb - od sofistikovaných kybernetických útokov, cez sabotáže až po koordinované operácie, ktorých cieľom je vyradiť kritické prvky energetických sietí. Útoky na energetickú infraštruktúru ukazujú, že cielené narušenie dodávok elektriny môže vyvolať nielen hospodárske škody, ale aj vážne humanitárne krízy. Tieto skúsenosti zdôraznili krehkosť energetickej infraštruktúry a ukázali, že jej systematická ochrana je kľúčová pre budovanie odolnosti štátov.
Na tieto potreby reaguje projekt R-GRID, ktorý poskytuje štátom a prevádzkovateľom energetických sietí inovatívny nástroj na simuláciu a analýzu možných scenárov hybridných útokov. Jeho cieľom je umožniť efektívne plánovanie, včasnú prípravu a minimalizáciu dôsledkov výpadkov. Simulácie v rámci R-GRID sú zamerané špecificky na ochranu elektrických sietí s využitím umelej inteligencie a výkonných optimalizačných algoritmov. Tie dokážu simulovať komplexné energetické systémy a zohľadňujú nielen technickú infraštruktúru, ale aj dynamiku preťažení, kaskádové výpadky či kombinovaný výskyt viacerých hrozieb.
Systém vie vytvárať modely náhlych havárií, extrémnych poveternostných podmienok alebo súbežných útokov a následne generuje odporúčania pre relevantných operátorov. Projekt realizuje konzorcium partnerov z Poľska, Ukrajiny a Fínska. Jedinečnou pridanou hodnotou R-GRID je schopnosť simulovať scenáre hybridných útokov, kde sa technické zlyhanie kombinuje so zámerným útokom alebo dezinformačnou kampaňou. Takéto kombinácie sú mimoriadne nebezpečné, pretože môžu paralyzovať nielen infraštruktúru, ale aj dôveru verejnosti a schopnosť inštitúcií reagovať.
R-GRID však nie je len technickým nástrojom. Jeho význam spočíva aj v posilňovaní celospoločenskej odolnosti a v schopnosti prepájať technické poznatky s politickými a spoločenskými rozhodnutiami. Simulácie, ktoré systém ponúka, dávajú možnosť realisticky vyhodnotiť, aký vplyv by mohli mať energetické krízy na každodenný život občanov. Tieto poznatky poskytujú cenné podklady pre efektívne riadenie kríz a umožňujú tvorcom politík lepšie pripraviť komunikačné stratégie, plánovať distribúciu zdrojov a predchádzať chaosu v čase núdze.
Hoci ambíciou projektu je vývoj vysokokvalitného nástroja, je potrebné spomenúť aj možné technické a organizačné prekážky. Jednou z hlavných obáv je veľká komplexnosť energetických sietí, ktoré sú tvorené stovkami až tisíckami prvkov reagujúcich v reálnom čase. Presná matematická simulácia týchto systémov si vyžaduje nielen vysoký výpočtový výkon, ale aj detailné údaje, napríklad meteorologické dáta či informácie od samotných prevádzkovateľov, ktoré často nie sú verejne dostupné. Ďalším problémom je dôvera medzi rôznymi aktérmi - vývojármi, prevádzkovateľmi sietí a štátnymi orgánmi. Zdieľanie citlivých údajov, najmä keď ide o slabé miesta či potenciálne scenáre útokov, je pre mnohé subjekty citlivá záležitosť.
R-GRID predstavuje efektívny nástroj na prepojenie strategických dokumentov s praktickou pripravenosťou infraštruktúry na krízy. Ak projekt naplní svoj potenciál, môže predstavovať významný krok v smere praktickej pripravenosti na hybridné hrozby, ktoré cielia na energetickú bezpečnosť. Simulátory ako tento umožňujú testovať reakcie na najhoršie scenáre bez toho, aby boli reálne siete vystavené priamemu riziku. Výzvou pre EÚ však zostáva zabezpečiť, aby podobné nástroje presiahli fázu prototypov a stali sa súčasťou štandardných obranných a bezpečnostných stratégií.
004. Solárna energia narúša energetické siete. Ako vyšlo Španielsko
Nová Stratégia odolnosti kritických subjektov SR
Slovenská republika spravila významný krok pri modernizácii ochrany svojej kritickej infraštruktúry. Vláda schválila 9. januára 2026 novú Stratégiu odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky. Bezpečnostné prostredie v našom regióne zmenili v poslednom období najviac udalosti ako migrácia, pandémia covidu a vojna na Ukrajine. Rastúci trend majú nové bezpečnostné fenomény, ako sú kybernetické, informačné a hybridné hrozby. Dokument reaguje na tieto nové hrozby a zároveň zásadne mení prístup k ochrane kľúčových služieb pre občanov v oblasti dodávok energií, bezpečnosti, zdravia, dopravy či distribúcie potravín.
Pôvodný model ochrany prvkov kritickej infraštruktúry sa zameriaval skôr na statické a reaktívne opatrenia po vzniku udalosti. Nová stratégia prechádza od tohto prekonaného pasívneho modelu k dynamickému a proaktívnemu systému, založenému na hodnotení rizík, prevencii a odolnosti. Stratégia analyzuje súčasný stav a zraniteľnosť kritických subjektov, vymedzuje ciele a opatrenia do roku 2030 a určuje rámec koordinácie medzi ústrednými orgánmi štátu, samosprávou a kritickými subjektmi.
Kľúčové zmeny v novej stratégii zahŕňajú:
- Proaktívny prístup: Reagovanie na hrozby sa nahradí dôrazom na systematické predvídanie, monitorovanie a plánovanie.
- Posilnenie plánovania a reakcie: Vytvorenie dynamického systému s jasnými postupmi pre rôzne typy hrozieb.
V Košiciach, 28. [Dátum nie je uvedený v texte, preto je vynechaný]. Ide o dôležitý krok k systematickému zvyšovaniu bezpečnosti verejných inštitúcií a posilňovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Slávnostného podpisu sa osobne zúčastnil minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok, spolu s vedením univerzity a zástupcami AKI SR, ktorá bola na podujatí aktívne zastúpená svojimi členmi. Počas podujatia vedenie TUKE predstavilo výsledky komplexného bezpečnostného auditu, ktorý pre univerzitu realizovala spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o., zakladajúci člen AKI SR. Audit zhodnotil úroveň fyzickej, technickej a organizačnej bezpečnosti univerzity a priniesol konkrétne odporúčania na zvýšenie odolnosti voči útokom na mäkké ciele. Univerzita už viaceré z týchto odporúčaní začala implementovať do praxe.
"Problematika ochrany mäkkých cieľov patrí medzi najaktuálnejšie výzvy dnešnej doby. Naším cieľom je posilniť pripravenosť verejných inštitúcií, vrátane univerzít, na nové typy bezpečnostných hrozieb," uviedol minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR dlhodobo podporuje projekty a iniciatívy, ktoré prispievajú k posilňovaniu bezpečnosti a odolnosti verejných inštitúcií, priemyselných objektov a univerzít.
tags: #projekty #zamerane #na #ochranu #kritickej #infrastruktury
