Kvalitatívne aj kvantitatívne dáta naznačujú, že prax môže mať pre študentov viacero prínosov. Prínosy praxe vnímali častejšie študenti, ktorí prax absolvovali, aj keď nebola povinnou súčasťou ich štúdia. Ak však študenti neboli na prax dobre pripravení, nebola dostatočne dlhá alebo na nej vykonávali neodborné činnosti, považovali ju za neužitočnú.
Z výsledkov online dotazníkového prieskumu vyplynulo, že polovica respondentov z radov študentov a študentiek na prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia už absolvovala prax. Ďalšia pätina (21,1 %) v prieskume indikovala, že ju absolvuje až v neskorších fázach štúdia.
Skúsenosť s praxou ovplyvňovala ich vnímanie kvality štúdia. Tí, ktorí už prax absolvovali označovali častejšie ako študenti bez praxe, že štúdium na vysokej škole ich rozvíja v takých oblastiach ako prezentačné schopnosti (46,9 % vs. 37,6 % respondentov), schopnosť diskutovať a obhajovať vlastné názory (41,3 % vs. 37,3 %) či pracovať v skupine (35,3 % vs. 29,1 %).
Rozdiely medzi povinnou a nepovinnou praxou
Analýza kvantitatívnych dát ukázala rozdiely v hodnotení prínosov povinnej a nepovinnej praxe študentmi a študentkami zapojenými do dotazníkového prieskumu. Povinnú prax absolvovali štyri pätiny (82,4 %) respondentov, ktorí už absolvovali nejaký typ praxe počas štúdia. Zvyšná pätina (17,6 %) absolvovala prax aj v prípade, že nebola povinnou súčasťou štúdia.
Pod povinnou praxou sa rozumie odborná prax, ktorú študenti počas štúdia absolvujú ako jednu z podmienok ukončenia štúdia. Nepovinnú prax si študenti môžu pri rozvrhnutí svojho učebného plánu navoliť dobrovoľne, jej absolvovanie ako súčasť štúdia sa však nevyžaduje.
Respondenti prieskumu, ktorí absolvovali nepovinnú prax vnímali jej prínosy viac ako ich kolegovia, ktorí prax absolvovali ako povinnú súčasť štúdia. Najväčšie rozdiely sa ukázali v nasledujúcich položkách: zníženie obavy zo vstupu na trh práce, ponuka ďalšej spolupráce, nové kontakty, získanie všeobecných pracovných návykov a všeobecné zručnosti.
| Prínos | Nepovinná prax (%) | Povinná prax (%) |
|---|---|---|
| Zníženie obavy zo vstupu na trh práce | Viac ako dvojnásobok | Menej |
| Ponuka ďalšej spolupráce | Viac ako dvojnásobok | Menej |
| Nové kontakty | Viac ako dvojnásobok | Menej |
| Získanie všeobecných pracovných návykov | Viac ako dvojnásobok | Menej |
| Všeobecné zručnosti | Viac ako dvojnásobok | Menej |
Výrazné rozdiely vo vnímaní toho, čo študentom priniesla prax medzi tými, ktorí ju mali ako povinnú súčasť štúdia a tými, ktorí ju absolvovali aj keď nebola povinná, môžu mať viacero vysvetlení. Jedným z nich je, že častejšie označovanie prínosov praxe zo strany respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax, môže byť dôsledkom ich väčšej aktivity a motivovanosti zúčastniť sa praxe, napriek tomu, že od nich nebola vyžadovaná.
Ďalšie z vysvetlení však môže tkvieť v nedôslednom vyhodnocovaní povinnej praxe. Vyjadrenia študentov a študentiek počas skupinových rozhovorov poukazovali, že na to, aby bola prax uznaná stačí mnohokrát iba potvrdenie o jej absolvovaní. V prípade, že študent nemá motiváciu absolvovať prax a chce si uľahčiť cestu, potvrdenie o jej absolvovaní si dokáže vybaviť aj bez toho, aby reálne prebehla. O praxi “typ pečiatka”, ako ju nazval jeden z účastníkov skupinových rozhovorov, hovorili viacerí študenti a študentky: “Pri tej praxi, nebudem vám klamať…[…] ich iba tá pečiatka zaujíma. Nič iné.”
Kvalitná prax ako zdroj príležitostí a sebapoznania
Kvalitná prax v rámci štúdia môže študentom a študentkám priniesť viacero výhod. Odhliadnuc od toho, či išlo o povinnú alebo nepovinnú prax, medzi často spomínanými prínosmi praxe počas individuálnych a skupinových rozhovorov s vysokoškolákmi a VŠ učiteľmi patrila možnosť získať ponuku na ďalšiu spoluprácu s poskytovateľom praxe. Túto možnosť v dotazníkovom prieskume označila pätina všetkých respondentov, no až viac ako dve pätiny respondentov, ktorí absolvovali nepovinnú prax.
Okrem potenciálnych pracovných príležitostí študentom absolvovanie praxe pomáha získať tiež lepší rozhľad o tom, ako veci fungujú v praxi a čo všetko z toho, čo sa počas štúdia na VŠ naučili, dokážu pri výkone práce aj použiť. “Možnosť tej stáže im veľmi pomôže a veľmi sa im to páči. Máme študentov, ktorí sa aj zamestnali tam, kde stážovali. A potom zase majú možnosť zistiť, ako to beží v tej realite. Lebo pri tých pohovoroch, samozrejme, to je všetko také ideálne, ale ten človek musí zapadnúť do reálneho kolektívu. Zistia aj aká je miera tých platov a také veci. Vlastne až tam sa ukáže, že čo z toho veľkého množstva informácií, ktoré dostali, budú musieť používať.”
Pre dve pätiny vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, absolvovanie praxe znamenalo lepšie pochopenie teoretických vedomostí. Z vyjadrení zamestnávateľov v rámci individuálnych rozhovorov vyplynulo, že prax, podľa ich názoru, študentom dáva cenné skúsenosti a pomáha rozvíjať ich osobnosť.
Špecialista na ľudské zdroje pomenoval rozdiely medzi študentmi s praktickou skúsenosťou a bez praxe nasledovne: “Tam už vidno u toho človeka, že je praktickejší, inak reaguje, inak sa s ním rozpráva o veciach, napríklad o tom, čo bude robiť. Úplne inak to chápe, ako človek, ktorý má len teoretické skúsenosti a nedokáže si ešte úplne predstaviť, ako to funguje v praxi. Takže určite tie nejaké návyky. Potom aj nejaké sociálne zručnosti, určite sú odlišné, hej? Komunikácia, prezentácia a tak ďalej sú iné, ako u človeka, ktorý v podstate len sedí v škole a študuje.”
Pozitívny dopad praxe na rozvoj generických zručností vnímala aj časť vysokoškolákov zapojených do dotazníkového prieskumu. Podľa vyjadrení učiteľov a študentov v skupinových rozhovoroch by prax počas štúdia mala byť príležitosťou pre študentov oboznámiť sa s aktuálnymi trendmi a potrebami praxe a odskúšať si praktické zručnosti v bezpečnom prostredí. Túto možnosť prax poskytla takmer polovici študentov zapojených do dotazníkového prieskumu.
Zároveň, ak výučba, ktorá prebieha v prostredí VŠ nie je prepájaná s praxou, absolvovanie odbornej praxe môže byť jednou z mála možností ako sa študenti môžu presvedčiť o tom, či je práca v odbore, ktorý študujú skutočne to, čo chcú, resp. čo ich bude baviť. Ujasniť si, čo chcú v pracovnom živote robiť prax podľa odpovedí z dotazníka pomohla viac ako tretine študentov. U mierne väčšieho podielu respondentov viedla tiež k poznaniu vlastných kvalít a nedostatkov.
Spoločne s prípadnou ponukou na budúcu spoluprácu môžu aj tieto aspekty praxe prispievať k znižovaniu obáv študentov zo vstupu na trh práce.
Výzvy a odporúčania pre kvalitnú prax
Študenti vnímajú negatívne, pokiaľ nie sú na prax dostatočne vopred pripravení, pokiaľ pred a počas praxe nemajú podporu vyučujúcich a tiež, ak po praxi nedochádza k reflexii. Nepríjemný pocit z praxe si práve kvôli slabej didaktickej príprave odniesla účastníčka jedného zo skupinových rozhovorov študujúca učiteľstvo. Prax ukázala, že štúdium ju na povolanie učiteľky nepripravuje dostatočne. “Čo mi chýba alebo čo by som prijala od školy, tak možno takú väčšiu pripravenosť na prax. Napríklad, teraz nás poslali učiť po tom, ako sme mali jeden semester didaktiky a to bola iba všeobecná didaktika, to nebola odborová. A prišli sme do tej školy a teraz všetci v očakávaní, nejaké nové metódy, však vy ste z univerzity, tam sa to učíte. Tak hovoríme, no, ale až tak veľa sme toho nemali.”
Na nedostatočnú reflexiu priebehu a prínosov praxe s niekým z pedagogického zboru po jej absolvovaní poukázal ďalší zo študentov: “Zodpovedný človek z tej organizácie [v ktorej študent absolvoval prax - pozn. autora] potom komunikuje so šéfom katedry, napíše, že som tam bol a nejaký krátky odstavec, že ako bol spokojný. Študent, čo tam praxoval, si môže vypýtať nejaké odporúčacie listy. Napríklad do ďalšieho zamestnania, že bol som tam a takto boli so mnou spokojní. Ale že by som diskutoval s nejakým študijným poradcom o tom, že čo som sa tam naučil alebo čo mi to dalo, to nie.”
Jedným z problémov, ktorý limituje možnosti učiteľov realizovať dôslednejšiu prípravu obsahového zamerania praxe, ako aj jej vyhodnocovania so študentmi, je množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré musia v rámci pozície vysokoškolského učiteľa spĺňať. Zároveň za kvalitné vedenie študentov nie sú špeciálne odmeňovaní.
Prax môže mať viaceré pozitívne dopady, jej prínosy však nie sú automatické. Skúsenosti študentov a študentiek sú rôzne. Prax prináša viac, ak je dobrovoľná, zmysluplná, dobre pripravená a jej náplň a priebeh následne po jej ukončení aj dôkladne reflektované. Takáto prax môže potom okrem skvalitnenia štúdia a prípravy na prácu pomôcť aj k celkovému osobnostnému zreniu absolventov, a to najmä v oblasti sebapoznávania a tvorby životných cieľov.
tags: #prinos #odbornej #praxe #pre #studenta
