Plagiátorstvo predstavuje vážny etický a profesionálny problém v mnohých oblastiach, vrátane žurnalistiky. V dobe internetu a ľahkého prístupu k informáciám je lákavé zjednodušiť si prácu, avšak dôsledky môžu byť zničujúce pre kariéru aj reputáciu.
Definícia a prejavy plagiátorstva
Plagiát je nedovolené napodobenie, preberanie umeleckého alebo vedeckého diela bez uvedenia vzoru či autora. Kto si myslí, že si na internete prebehne voľne dostupné vzory už napísaných záverečných prác a potom si tú, čo sa mu najviac pozdáva, jednoducho prepíše a bude ju na obhajobách vydávať za svoju vlastnú prácu, zrejme rýchlo a veľmi tvrdo narazí.
Existujú však aj „kvalitnejšie“ plagiáty, kde autor kamufluje, koľko sa len dá, takže podvádzanie sa dokazuje ťažšie. Napriek tomu sa dá vystopovať.
Príklady plagiátorstva v akademickej a politickej sfére
Elegantný príklad takého - priam detektívneho - postupu ponúkajú študenti Karlovej univerzity Marek Jandák, Tomáš Konečný a Ondřej Crhák. Detailnou analýzou zistili, že prorektor univerzity Martin Kovář v podstate iba preložil anglickú monografiu a vydal ju pod vlastným menom. Aby to nebilo do očí, obratnými trikmi ju upravil.
Zistenia publikovali na internete. Článok je pomerne dlhý, lebo autori postupujú systematicky s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o tom, že by mohlo ísť o náhodu. Všímajú si nielen samotný text, ale aj ďalšie jeho vlastnosti (usporiadanie kapitol a podkapitol, poznámky pod čiarou, heslá v registri, atď.). Vďaka tomu má ich práca aj významný metodologický prínos.
Vysokú mieru plagiátorstva bolo možné odhaliť aj v prácach politikov. Asi najznámejším zahraničným plagiátom je disertačná práca bývalého nemeckého ministra obrany. V roku 2007 prácu obhájil s najvyšším hodnotením a získal titul doktor práv. Plagiátorstvo sa ale záhy preukázalo, takže prišiel o doktorský titul. O mesiac neskôr odstúpil z pozície ministra obrany aj z ďalších funkcií.
V roku 2018 sa na Slovensku riešilo plagiátorstvo v politike. Analýza magisterskej práce bývalej ministerky spravodlivosti z roku 2011 preukázala zhodu s inou diplomovou prácou, s knihou a s ďalšími zdrojmi na internete. Autorka prebrala celé pasáže textu bez uvedenia odkazov na zdroje, ktoré občas len ľahko parafrázovala. Kontrolou preto prešla aj jej druhá diplomová práca o chove králikov, obhájená na inej univerzite. Ukázalo sa, že zo štyridsiatich ôsmich strán bolo šestnásť prevzatých z inej práce. Opäť nepriznane.
V tom istom roku sa prišlo na plagiátorstvo aj u bývalého ministra práce a sociálnych vecí. V bakalárskej práci z roku 2007 analýza preukázala zhodu u takmer štyridsiatich strán z celkových šesťdesiatich piatich. Diplomovú prácu obhájil o dva roky neskôr. Tvorí ju hlavne text jeho bakalárskej práce, v ktorej často len nahradil pojmy „deti a mládež“ za pojem „dospělí“. Prácu rozšíril o dvadsaťštyri strán, kde sa opäť nachádzajú dlhšie doslovne prevzaté pasáže bez označenia priamej citácie.
Prípadov, kedy sa preukázalo získanie akademického titulu za pomoci plagiátorstva, je veľa. U väčšiny z nich vzniklo podozrenie z plagiátorstva až niekoľko rokov po napísaní práce. Tvrdia, že sa bránia úspešnou obhajobou práce, súhlasom vedúceho alebo drobným technickým opomenutím pri písaní.
S očistou akademického prostredia treba raz začať. Pražskí študenti ukázali, že im záleží na kvalite školy, ktorú navštevujú.
Dôsledky plagiátorstva
Akademické dôsledky plagiátorstva patria medzi najpriamejšie a najzávažnejšie. Na úrovni zadania plagiátorstvo zvyčajne vedie k automatickej nule za príslušnú prácu - bez možnosti opätovného odovzdania. V závažnejších prípadoch môžu inštruktori ohodnotiť študenta neúspešne za celý kurz, čo trvalo poznačí jeho prepis.
Pre postgraduálnych študentov a výskumníkov sú stávky ešte vyššie. Nález plagiátorstva počas obhajoby diplomovej práce alebo dizertácie môže viesť k odvolaniu titulu, dokonca roky po promócii. Doktorandskí kandidáti mali odobraté doktoráty, keď bolo v ich dizertáciách objavené plagiátorstvo o desaťročia neskôr.
Plagiátorstvo môže prekročiť hranicu z etického porušenia do právnej zodpovednosti, keď zahŕňa materiál chránený autorskými právami. Majitelia autorských práv majú právo podávať občianskoprávne žaloby proti jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré reprodukujú ich diela bez povolenia alebo správnej licencie.
Vo vydavateľstve a žurnalistike sa právne dôsledky vzťahujú na plagiátora aj na jeho zamestnávateľa. Vydavateľské domy boli žalované za vydanie kníh obsahujúcich plagiátorské odseky a spravodajské organizácie čelili nárokom za ohováranie a autorské práva vyplývajúce z nesprávne pripisovaného obsahu.
Na pracovisku môžu profesionálne dôsledky plagiátorstva ukončiť kariéru. Novinári, ktorí vyrábajú alebo plagiujú obsah, sú zvyčajne okamžite prepustení a blacklistovaní v odvetví. Vysokoprofilové prípady - ako reportéri vo veľkých novinách pristihnutí pri kopírovaní z iných publikácií - slúžia ako výstražné príklady.
V korporátnom a vládnom prostredí môže plagiátorstvo v správach, návrhoch a politických dokumentoch viesť k prepusteniu, strate profesionálnych certifikácií a diskvalifikácii z budúcich zákaziek. Poradenské firmy, právnické kancelárie a výskumné organizácie vyžadujú od svojich zamestnancov prísne štandardy originality.
Možno najtrvalejším dôsledkom plagiátorstva je poškodenie reputácie. V ére digitálnych archívov a sociálnych médií sa škandál s plagiátorstvom stáva trvalou súčasťou verejného záznamu osoby. Politici sa stiahli z volieb, manažéri rezignovali zo správnych rád a autori mali spochybnené celé dielo - to všetko kvôli jedinému prípadu plagiátorstva, ktorý sa stal verejným.
Pre inštitúcie je škoda rovnako závažná. Univerzity, ktoré nedodržiavajú politiky akademickej integrity, strácajú dôveryhodnosť u akreditačných orgánov a potenciálnych študentov. Vydavatelia vydávajúci plagiátorské diela strácajú dôveru čitateľov a autorov. Podniky pristihnuté pri používaní plagiátorského marketingového obsahu alebo výskumu podkopávajú dôveru zákazníkov.
Áno, vylúčenie je možné aj pri prvom priestupku, hoci závisí od závažnosti a politiky inštitúcie. Väčšina univerzít si vyhradzuje vylúčenie pre prípady rozsiahleho alebo úmyselného plagiátorstva, napríklad odovzdania úplne zakúpenej eseje. Prvé priestupky zahŕňajúce menší objem nepripisovaného textu sa bežne riešia nepríjemnou známkou za úlohu alebo predmet, spolu s povinným školením akademickej integrity.
Plagiátorstvo samo osebe nie je v väčšine jurisdikcií trestným činom - ide predovšetkým o etické a akademické porušenie. Keď však plagiátorstvo zahŕňa chránený materiál, môže predstavovať porušenie autorských práv, čo je občianskoprávna záležitosť a v niektorých prípadoch aj trestná. V Spojených štátoch môže úmyselné porušenie autorských práv za účelom komerčného zisku niesť trestné sankcie vrátane pokút a väzenia.
Mnohé univerzity uchovávajú nálezy o plagiátorstve v akademických záznamoch natrvalo, najmä ak porušenie viedlo k formálnemu disciplinárnemu opatreniu. Niektoré inštitúcie umožňujú študentom podať žiadosť o výmaz záznamu po určitom období (často niekoľko rokov), ak sa nevyskytnú ďalšie porušenia.
V prípade akýchkoľvek problémov s tvorbou záverečných prác sa na nás bez obáv obráťte. Sú ľudia, ktorí by nemali klamať, lebo to nevedia.
Nové výzvy: Umelá inteligencia a žurnalistika
S internetom a jeho významnou asistenciou pri tvorbe záverečných prác sa zvýšila aj hrozba plagiátorstva. Rok 2022 prináša prelomové zmeny v oblasti umelej inteligencie. V septembri zvíťazil v umeleckej súťaži obraz vytvorený umelou inteligenciou, čím otvoril ďalšiu kapitolu v debatách o tom, čo je a nie je umenie.
ChatGPT, technológia GPT-3 (Generative Pre-trained Transformer 3), dokáže vytvárať zmysluplné texty v ľudskom jazyku a odpovedať na otázky položené ľudským jazykom. Jazykový model GPT-3 je vytrénovaný na obrovskom množstve textov v rozsahu stoviek miliárd slov. Autori využili texty z Wikipédie, elektronických kníh a najrôznejších webových stránok.
Technológia má potenciál prevziať mnohé úlohy, ktoré tradične vykonávali ľudia. Ohrození v tomto prípade nie sú manuálne pracujúci, ale ľudia v intelektuálnych pozíciách. Umelá inteligencia ich dokáže nahradiť pri písaní textov, odpovedaní na otázky zákazníkov či vytváraní právnych dokumentov. Umelá inteligencia môže zasiahnuť i odvetvia, ktoré považujeme za kreatívne, ako napríklad vedecká práca.
V školstve už zrejme nebude možné študentov skúšať tradičnou formou doma písaných seminárnych prác, keďže autorstvo nebude možné overiť. Rovnaký problém nastáva pri diplomových prácach. Otázkou je, ako môže umelá inteligencia zmeniť svet žurnalistiky. Veľká časť textov, ktoré denne vznikajú a čítajú sa, patrí do tohto odvetvia. Umelá inteligencia môže "novinárčinu" podstatne transformovať.
Úplné nahradenie novinárov zatiaľ zrejme nehrozí. Umelá inteligencia sa učí na existujúcich textoch, a preto za ľuďmi zatiaľ o niečo zaostáva. ChatGPT má načítané texty do roku 2021. Napríklad na otázku o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou odpovedá spôsobom, akoby išlo o hypotetický budúci konflikt. A vyhýbavo.
Umelá inteligencia (AI) je súhrn technológií a algoritmov, ktoré umožňujú počítačom vykonávať úlohy, ktoré by vyžadovali inteligenciu ľudského mozgu, ako napríklad učenie, rozhodovanie, predpovedanie alebo rozpoznávanie objektov v obrázkoch. Umelá inteligencia môže mať veľký vplyv na žurnalistiku, a to najmä v oblasti automatizácie a zefektívnenia rôznych úloh, ktoré sú súčasťou práce žurnalistov. Napríklad AI môže pomôcť pri spracovaní a analýze veľkých objemov údajov alebo pri automatickom vytváraní základných informačných správ na základe dostupných dát. V budúcnosti by AI tiež mohla byť použitá na vytváranie personalizovaných správ pre jednotlivých čitateľov alebo na zlepšenie prístupu k informáciám a zdrojom pre žurnalistov.
Je ťažké povedať presne, kedy sa AI algoritmy začnú masovo používať v redakciách. AI technológie sa v súčasnosti už používajú v rôznych oblastiach žurnalistiky, ale ich nasadenie je stále v začiatočnej fáze a závisí od mnohých faktorov, ako napríklad od dostupnosti finančných prostriedkov, technických možností a od používateľských preferencií. Je pravdepodobné, že AI technológie budú v budúcnosti významne ovplyvňovať prácu novinárov a môžu do určitej miery nahradiť niektoré z ich úloh. Napríklad AI môže pomôcť pri automatizácii rutinných úloh, ako je spracovanie a analýza dát alebo vytváranie základných informačných správ.
Aj napriek tomu však nevidím AI ako náhradu za novinárov v plnom zmysle slova. Novinári sú stále potrební pre komplexnú analýzu a interpretáciu dôležitých udalostí, pre etické a profesionálne posudzovanie informácií a pre vytváranie kvalitného obsahu, ktorý môže pomôcť ľuďom lepšie pochopiť svet okolo seba.
Je možné, že používanie AI v žurnalistike môže prispieť k väčšej politickej polarizácii, ale toto riziko nie je jednoznačne dané samotným používaním AI. Skôr by za takýto vývoj mohli zodpovedať faktory ako napríklad nečisté alebo neetické použitie AI technológií alebo neprimerané alebo nezodpovedné správanie sa jednotlivých žurnalistov alebo médií. Preto je dôležité, aby sa pri používaní AI v žurnalistike prijímali opatrenia na zabezpečenie etiky a profesionality a na zachovanie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií.
Technologické spoločnosti často neprimerane podporujú ľavicové ideológie. Je pravda, že niektoré technologické spoločnosti môžu mať tendenciu podporovať ľavicové ideológie alebo progresivizmus. Aj napriek tomu však nie je jednoznačne dané, že používanie AI v žurnalistike povedie k vychýleniu politickej debaty smerom k progresivizmu. AI technológie sú len nástroje, ktoré môžu byť použité na rôzne účely a ich vplyv na politickej debaty závisí od toho, ako sú používané a akým spôsobom sa s nimi manipuluje.
Tvorcovia algoritmov budú, samozrejme, deklarovať ideologickú neutralitu. Samotné algoritmy sú však pre používateľov netransparentné. Je pravda, že samotné algoritmy AI sú pre používateľov netransparentné a môžu byť zneužité na ovplyvňovanie čitateľov alebo na poskytovanie neobjektívnych alebo nepresných informácií. Tvorcovia algoritmov môžu, samozrejme, deklarovať ideologickú neutralitu. Ale to neznamená, že algoritmy sú skutočne neutrálne alebo že nemôžu byť zneužité na neetické účely. Preto je dôležité, aby sa pri tvorbe a používaní AI algoritmov v žurnalistike prijímali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a dôveryhodnosti informácií, aby sa znížilo riziko zneužitia alebo manipulácie.
Áno, riziko zneužitia AI technológií v žurnalistike existuje. AI algoritmy sú len nástroje, ktoré môžu byť použité na rôzne účely vrátane neetických alebo nepresných.
Pred pár dňami predstavila redakcia českého spravodajského webu Seznam Zprávy svoj 30-bodový kódex používania nástrojov umelej inteligencie (AI). Kľúčovým pravidlom je, že za výstupy média bude vždy zodpovedný človek. Seznam sľúbil, že jeho redaktori nebudú zverejňovať texty vytvorené umelou inteligenciou. „Výnimkou sú prípady, keď je samotné generovanie textu predmetom článku alebo ide o citáciu z iného zdroja, ktorý texty generované AI technológiami zverejňuje. Podľa kódexu tiež nástroje AI nebudú slúžiť ako jediný zdroj informácií pre novinárov.
Umelá inteligencia nie je v ostatných týždňoch len častou témou novinárskych článkov, ale aj interných debát v redakciách. Napríklad agentúra AP využívala automatizované nástroje na generovanie textu už od roku 2015, keď tak začala produkovať správy o hospodárskych výsledkoch firiem. Postupne sa pridávali ďalšie médiá, ktoré pretvárali štruktúrované dáta do jednoduchých textov - o počasí, doprave či športe. V týchto prípadoch často nešlo o využitie skutočnej AI, ale len jednoduché vloženie dát do preddefinovaných textových šablón.
Švédska mediálna skupina NTM využíva AI na vytváranie rebríčkov najdrahších predaných nehnuteľností v jednotlivých regiónoch, ale aj na generovanie správ o dopravnej situácii, ktoré dokáže počítač pripraviť oveľa rýchlejšie ako novinár. Nórske noviny Stavanger Aftenblad zas stavili na spravodajstvo o juniorskom futbale. „V juhozápadnom Nórsku máme viac ako sto rôznych futbalových klubov a každú sezónu sa odohrá viac ako 7000 zápasov. Zapojených je okolo 10 000 hráčov,“ povedala editorka Elin Stueland.
Firma United Robots v štúdii uviedla aj príklad, ako dokáže robot upozorniť novinárov na zaujímavú tému. Nástroj, ktorý v USA informuje o juniorskom hokeji, si napríklad všimol, že jeden tím vyhral prvýkrát po 40 zápasoch.
Začiatkom roka vyvolal rozruch prípad amerického technologického webu CNET, ktorý začal v tichosti zverejňovať články napísané umelou inteligenciou. No nevypálilo to dobre - v textoch boli chyby a objavili sa aj podozrenia z plagiátorstva. Redakcia musela vydať opravy k 41 zo 77 vygenerovaných článkov a celý experiment bol na neurčito pozastavený.
Keď portál BuzzFeed oznámil, že bude využívať AI na generovanie obsahu, hodnota akcií firmy sa okamžite zdvojnásobila. Redakcia už začala pomocou AI vyrábať kvízy - ľudia odpovedia na niekoľko otázok a robot nazvaný Buzzy im ponúkne personalizovanú odpoveď. V marci k tomu redakcia pridala aj prvé články vygenerované AI.
Niektoré televízie - najmä na Ďalekom východe - využívajú deepfake avatarov na čítanie správ.
Umelá inteligencia vie ušetriť čas aj peniaze. Zautomatizovaním niektorých opakovaných alebo časovo náročných úloh vie vytvoriť novinárom priestor na iné, možno aj užitočnejšie činnosti. Na druhej strane je však umelá inteligencia veľmi nepresná. Chyby robia aj ľudia, ale automatické generátory textov ich v tejto disciplíne hravo prekonajú.
Pravidlá používania nástrojov AI nedávno predstavil aj portál Wired. Podobne ako Seznam Zprávy, ani Wired nebude zverejňovať texty vygenerované AI a nebude nástroje AI využívať ani na editovanie či krátenie článkov. „Editovanie je vecou úsudku o tom, čo je najrelevantnejšie, najoriginálnejšie alebo najzábavnejšie. Redakcia sa ešte rozhodla nezverejňovať vygenerované obrázky alebo videá. „Umenie vygenerované AI je už všade na internete, ale umelci a fotobanky žalujú generátory obrázkov za porušovanie autorských práv používaním ich práce ako tréningových údajov,“ argumentuje Wired.
V súťaži Sony World Photography Awards vyhral jednu z cien fotograf Boris Eldagsen obrázkom vygenerovaným umelou inteligenciou.
Ako môžu novinári využívať umelú inteligenciu
Prevencia a nástroje na odhaľovanie plagiátorstva
Najefektívnejším spôsobom vyhnutia sa dôsledkom plagiátorstva je predchádzanie plagiátorstvu skôr, než k nemu dôjde. Začína to vzdelaním: pochopením toho, čo predstavuje plagiátorstvo, naučením správnych techník citovania a parafrázovania a rozvojom silných výskumných návykov.
Spustenie kontroly plagiátorstva pred odovzdaním poskytuje kritickú bezpečnostnú sieť. Detektor plagiátov skenuje dokumenty voči miliardám online zdrojov pomocou Google, Bing, Yahoo a DuckDuckGo súčasne, zachytávajúc zhody, ktoré by vyhľadávanie pomocou jedného vyhľadávača prehliadlo.
Jeho odhaľovanie prepisovania identifikuje parafrázovaný obsah zachovávajúci pôvodný zmysel bez riadnej atribúcie, zatiaľ čo odhaľovanie obsahu AI (s citlivosťou 0,98) označuje text generovaný nástrojmi ako ChatGPT alebo Gemini.
Áno, pokročilé nástroje na detekciu plagiátov teraz zahŕňajú možnosti detekcie obsahu AI. Modul detekcie AI Detektora plagiátov dosahuje citlivosť 0,98 pri identifikácii textu produkovaného veľkými jazykovými modelmi, ako sú ChatGPT, Gemini a HuggingChat. Technológia analyzuje štatistické vzorce vo výbere slov, štruktúre viet a distribúcii textu, ktoré odlišujú text generovaný strojom od ľudského písania.
Komisia na posudzovanie originality rigoróznych prác na Univerzite Mateja Bela má príklad, ako postupovať. V rôznych vedných disciplínach sa detaily „kvalitného kamuflovania“ budú líšiť. Učiteľom sa núka možnosť ukázať svojim študentom, že odhaľovanie plagiátorstva je z odborného hľadiska zaujímavá činnosť, pri ktorej sa veľa naučia o stavbe vedeckých prác vo svojej disciplíne.
Odvážni študenti sa môžu sami pustiť do odhaľovania podvodov v akademickej sfére. Pretože začať treba ľahšími zadaniami, odporúčal by som skriptá. Niektorí z tých, ktorí ich museli so zaťatými zubami vygenerovať k habilitácii, si asi pomohli niektorou z maskovacích stratégií.
Na Slovensku sa proti plagiátorstvu záverečných prác bojuje za pomoci Centrálneho registra záverečných prác, ktorý od roku 2009 spravuje Ministerstvo školstva SR. Do tohto registra univerzity automaticky po odovzdaní ešte pred obhajobou nahrávajú všetky záverečné práce, kde ich následne systém porovnáva s ďalšími databázami a zdrojmi informácií. V registri je možné vyhľadávať detaily prác a ich celé znenia.
Najprv si dôkladne preštudujte konkrétne obvinenia a zhromaždite všetku relevantnú dokumentáciu - vaše koncepty, výskumné poznámky, zdrojové materiály a akékoľvek záznamy preukazujúce váš proces písania. Ak obvinenie zahŕňa neúmyselné plagiátorstvo (chýbajúce citácie alebo nedostatočné parafrázovanie), úprimne uznajte chybu a preukážte, že to nebolo úmyselné. Väčšina inštitúcií má formálny odvolací proces a máte právo predložiť svoj prípad.
Všetci sme občas v pokušení zjednodušiť si prácu. Zvlášť keď nás tlačí termíny, skúškové, obhajoby. Lenže i keď nám teraz také uľahčenie prejde, môže sa stať, že za desať dvadsať rokov budeme v pozícii, kedy na našu záverečnú prácu niekto znovu poriadne pozrie. A všetko to vypláva na povrch.
Rozhodne je namiestach chcieť morálnu bezúhonnosť a akademickú integritu po ľuďoch, ktorí sa podieľajú na vedení štátu, zastávajú dôležité funkcie a rozdeľujú finančné prostriedky. A chcieť to aj sami po sebe. Vedomie, že za pár rokov nebudeme čeliť obvineniu, ktoré môže ukončiť našu kariéru a pripraviť nás o dôveryhodnosť, je predsa na nezaplatenie.
tags: #priklady #plagiatorstva #z #novinarskej #praxe
