Americká akadémia vied (American Academy of Arts and Sciences, AAAS) je prestížna americká čestná organizácia, ktorá združuje významných vedcov, verejných činiteľov, podnikateľov a umelcov. Bola založená v roku 1780 v Cambridge a jej poslaním je združovať významné osobnosti rôznych odborov a podieľať sa na dlhodobých projektoch politiky USA. Akadémiu založil parlament štátu Massachusetts ako poradný zbor pre národ a ľudstvo. Za celú dobu jej existencie ňou prešlo viac ako 10 000 osôb.
Veda a technológie neustále napredujú a prinášajú nové objavy a inovácie. Jedným z príkladov pokroku je možnosť určiť polohu na Zemi s presnosťou na centimetre pomocou satelitov a GPS. Tento systém sa dnes využíva na navigáciu lodí, štúdium tektoniky zemských platní, optimalizáciu dopravy v mestách a pozorovanie zemského povrchu. Úspechy vedy pri vysvetľovaní prírodných javov a podpore technologických inovácií spočívajú v zameraní na overiteľné údaje a hľadaní súvislostí medzi javmi, ich príčinami a účinkami.
Evolúcia: Základná myšlienka modernej biológie
Pojem biologickej evolúcie je jednou z najdôležitejších myšlienok, akú kedy zrodila aplikácia vedeckých metód na skúmanie sveta. Evolúcia všetkých organizmov, ktoré dnes žijú na Zemi, z predkov, ktorí žili kedysi, je základom mnohých biologických disciplín. Pomáha vysvetliť vznik nových infekčných chorôb, odolnosť baktérií voči antibiotikám, vzťahy medzi divými a domácimi rastlinami a zvieratami, zloženie zemskej atmosféry, molekulárnu skladbu buniek a podobnosti medzi ľuďmi a inými primátmi.
Napriek tomu ostáva výučba evolúcie na školách predmetom sporov. Niektorí ju odmietajú, pretože protirečí náboženským výkladom. Veda o kreacionizme bola zamietnutá pre chýbanie dôkazov a nemožnosť zmysluplného testovania. Najvyšší súd USA v roku 1987 rozhodol, že kreacionizmus je náboženstvo, nie veda, a preto ho nie je možné hlásať v triedach verejných škôl.
Veda a náboženstvo zaujímajú dve oddelené ríše ľudskej skúsenosti. Veda je osobitný spôsob poznávania okolitého sveta, ktorý pripúšťa len vysvetlenia založené na pozorovaní a overiteľných pokusoch. Pokrok vo vede spočíva v rozvoji lepších vysvetlení prírodných javov. Teória evolúcie je jedným z týchto dôveryhodne preukázaných vysvetlení, ktoré sa stalo centrálnym zjednocujúcim pojmom biológie.
Postkvantová kryptografia: Ochrana pred budúcimi hrozbami
Šifrovanie je štandardným spôsobom ochrany našich tajomstiev. Problémom je, že drvivá väčšina dnes používaných šifier nie je založená na nemožnosti ich prelomenia, ale na tom, že by to bolo príliš komplikované pre dnešné počítače. S nástupom kvantových počítačov sa však situácia mení. Kvantové počítače dokážu riešiť extrémne náročné matematické príklady "lusknutím prsta", čo znamená, že dnešné šifry by sa mohli stať zbytočnými.
Postkvantová kryptografia je oblasť výskumu, ktorá sa zameriava na vývoj šifier odolných voči útokom kvantových počítačov. Tieto šifry sú navrhnuté tak, aby mohli čo najjednoduchšie nahradiť dnes používané šifry a bežia bez problémov aj na dnešných počítačoch. Nevyžadujú si úplne nový hardvér.
V súčasnosti sa veľa energie aj financií investuje do vývoja kvantových počítačov. Aj keď dnes existujú, zatiaľ nie sú dostatočne výkonné, aby ohrozili súčasné šifry. Očakáva sa však, že dostatočne výkonné kvantové počítače budú pripravené o 10 až 15 rokov. Preto je dôležité sa na tento moment pripraviť a začať s implementáciou postkvantových šifier.
Najväčším projektom v oblasti postkvantovej kryptografie je projekt Amerického inštitútu pre štandardy a technológie (NIST), ktorý začal v roku 2017 s cieľom vytvoriť prvé kryptografické štandardy. NIST vybral štyri šifry na štandardizáciu a očakáva sa, že finálne štandardy budú zverejnené v priebehu tohto roka.
Je veľmi pravdepodobné, že štáty už dnes zbierajú zašifrovanú komunikáciu s tým, že si ju prečítajú, keď budú mať dostatočne výkonné kvantové počítače. Osoby manipulujúce s citlivými informáciami by mali rátať s tým, že ich komunikácia môže byť odchytená a uložená na neskoršie rozšifrovanie.
Vznik vesmíru a života: Vedecké pohľady
Výraz "evolúcia" sa zvyčajne týka biologického vývoja živých vecí. Ale procesy, ako sa tvoria planéty, hviezdy, galaxie a vesmír, a ako sa v priebehu času menia, sú tiež typy či druhy "evolúcie".
Koncom dvadsiatych rokov minulého storočia urobil americký astronóm Edwin Hubble objav, ktorý vysvetľoval ako dôkaz, že vzdialené hviezdy a galaxie sa vzďaľujú od Zeme všetkými smermi, a to úmerne so vzdialenosťou. Hubbleho hypotéza o rozpínajúcom sa vesmíre viedla k dedukcii, že v minulosti bol vesmír hutnejší a všetka hmota a energia boli na počiatku zahustené do veľmi malej, ale nekonečne horúcej masy. Hypotéza veľkého tresku viedla k záverom, ktoré sa dajú preveriť, napríklad že dnešná teplota v hĺbke vesmíru môže byť len niekoľko stupňov nad absolútnou nulou, čo pozorovania potvrdili.
Ako sa vesmír rozpínal, hmota sa zhlukovala do mračien, ktoré začali hustnúť a krútiť sa, vytvárajúc predchodcov galaxií. Vo vnútri galaxií, aj v našej Galaxii Mliečna cesta, plyny a prach vytvárali oddeľujúce sa oblaky. Gravitačná príťažlivosť zapríčinila kolaps niektorých z týchto oblakov, čím vznikali hviezdy, vrátane nášho Slnka. Z plynov a prachu sa potom zrážali a zhlukovali do väčších telies, nazývaných planetezimály, z ktorých sa v priebehu postupných štádií sformovali planéty a ich satelity.
Pri použití moderných vedeckých metód sa dá určiť vek vesmíru, našej galaxie, slnečnej sústavy aj našej Zeme. Vek vesmíru sa určuje na základe vzťahu medzi rýchlosťami a vzdialenosťami galaxií. Vek Mliečnej cesty sa vypočítal dvomi spôsobmi: pozorovaním vývojových štádií hviezd v globulárnych zhlukoch a analýzou hojnosti dlhožijúcich rádioaktívnych prvkov v slnečnej sústave. Podľa týchto výpočtov je vek našej galaxie 9 až 16 miliárd rokov.
Rádioaktívne prvky v skalách a nerastoch umožňujú odhadnúť vek slnečnej sústavy a Zeme. Meteority, úlomky asteroidov, sa vytvorili pred 4,53 až 4,58 miliardami rokov. Najstaršie známe skaly na Zemi majú 3,96 miliárd rokov. Najpresnejší odhad veku Zeme sa získa výpočtom času potrebného na vytvorenie izotopov olova v najstarších olovených rudách.
Pôvod života sa nedá určiť presne, ale sú náznaky, že baktériám podobné organizmy žili na Zemi pred 3,5 miliardami rokov. Všetky živé organizmy dnes prenášajú dedičnú informáciu pomocou molekúl DNA a RNA, ktoré sa skladajú z podjednotiek nazývaných nukleotidy. Sekvencie nukleotidov v génoch riadia tvorbu proteínov, ktoré katalyzujú biochemické reakcie a vykonávajú funkcie potrebné pre život.
Štúdium začiatkov života je aktívna výskumná oblasť, kde sa dosahuje významný pokrok. Mnohí religiózni ľudia, vrátane vedcov, veria, že vesmír stvoril Boh a nasmeroval procesy fyzickej a biologickej evolúcie. Táto viera, nazývaná "teistickou evolúciou", nie je v rozpore s vedeckým vysvetlením evolúcie.
Slovenská akadémia vied: Výzvy a história
História Slovenskej akadémie vied (SAV) je poznačená dlhodobým podfinancovaním a politickými vplyvmi. Už v období prvej Československej republiky a Slovenského štátu sa slovenská veda potýkala s nedostatkom pracovníkov a chronicky podvyživenými inštitúciami. Vládna moc síce deklarovala podporu vedy, ale o jej každodenné fungovanie sa príliš nezaujímala.
SAV vznikla v roku 1953 podľa sovietskeho vzoru s cieľom stať sa vedeckým nástrojom a organickou súčasťou budovania štátu. Počas rokov 1953 - 1967 SAV zaznamenala rast, ale investície smerovali predovšetkým do stavieb a menej do prístrojového vybavenia, ktoré ostávalo zastarané. Platové podmienky mladých ašpirantov boli nízke, čo viedlo k ich odchodu do súkromného sektora.
Spoločenskovedné pracoviská rástli najpomalšie a ich pracovníci boli pod najväčšou ideologickou kontrolou. Počas normalizácie prebehli v akadémii tvrdé previerky a politické čistky, pričom mnohí pracovníci museli odísť. V rámci ďalšieho rozvoja SAV dostali prednosť prírodné a technické vedy, zatiaľ čo spoločenskovedných vedcov označili za vinníkov "kontrarevolučného vývoja".
Po spoločenskej zmene v roku 1989 sa diskutovalo o zrušení SAV, ale prevládol argument, že by bolo hlúpe rušiť fungujúce pracoviská. Vlády však pokračovali v reštriktívnej politike voči akadémii aj po osamostatnení sa Slovenska. Nedostatok financií spôsoboval odchod najkvalitnejších vedeckých pracovníkov a problémy so získavaním mladých pracovníkov.
Napriek tomu sa SAV zapájala do európskych projektov, ktoré tvorili jedinú možnosť, ako zlepšiť chronicky nedostatočné financovanie zo strany štátu. Po ďalších rozpočtových škrtoch sa začalo diskutovať o krízových scenároch prežitia, vrátane šetrenia na zamestnancoch a všeobecných výdavkoch.
Čo robí kvantové počítače TAKÝMI výkonnými?
tags: #priklady #americka #akademia #vied
