Reformný a demokratizačný proces v Československu z roku 1968 ukončila invázia armád piatich štátov Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Poľska. Začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny.
Poslanci Národnej rady (NR) SR 3. novembra 2020 rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. V ten istý deň poslanci odsúhlasili aj to, že 21. august je Deňom obetí okupácie Česko-Slovenska. V stredu 21. augusta uplynie 56 rokov od začiatku okupácie bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Prípravy a priebeh invázie
Na invázii s krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Vojenská intervencia do bývalej ČSSR bola naplánovaná ako operácia pod krycím názvom „Dunaj”. Definitívne rozhodnutie o vojenskom variante schválilo Predsedníctvo ÚV KSSZ a následne 18. augusta aj narýchlo zorganizovaná schôdzka vodcov ďalších štyroch členských krajín Varšavskej zmluvy. V dňoch 18. až 19. augusta sa v prihraničných oblastiach NDR, Poľska, Maďarska a v západnej časti Ukrajiny sústredili intervenčné vojská, ktoré boli rozdelené do troch operačných skupín. Príprava operácie Dunaj, ako intervenciu nazvalo veliteľstvo Varšavskej zmluvy, sa však začala už v apríli 1968. Využili sa pritom aj skúsenosti a zistenia, ku ktorým dospeli sovietske vojská na území ČSSR v júli 1968 počas vojenského cvičenia s názvom Šumava. Tesne pred inváziou uviedli do bojovej pohotovosti aj vojská sovietskych pohraničných vojenských okruhov, vojská v ostatných krajinách Varšavskej zmluvy a tiež vojská strategického určenia s jadrovými zbraňami na území ZSSR. Na tejto najväčšej vojenskej akcii v Európe od konca 2. svetovej vojny sa tak zúčastnilo okolo pol milióna vojakov. Intervenčné vojská mali nad jednotkami vtedajšej Československej ľudovej armády (ČSĽA) mnohonásobnú prevahu.
Vojenskú intervenciu do ČSSR vykonali armádne skupiny A, B, C. Armádna skupina A, ktorú tvorili sovietske a poľské jednotky, začala vojenskú intervenciu z priestoru Legnice - Kraków. Postupovala v smere na severnú Moravu a do severozápadných Čiech. Časť jej jednotiek postupovala cez tzv. Moravskú bránu na územie Slovenska do priestoru mesta Žilina. Armádna skupina B sovietskych a vyčlenených východonemeckých jednotiek mala podľa pôvodného plánu postupovať z priestoru Gorlitz, Zittau, Dresden v smeroch na Prahu a do priestoru mesta Klatovy. Armádna skupina C, zložená zo sovietskych, maďarských a bulharských jednotiek, postupovala v niekoľkých smeroch na Trenčín, Banskú Bystricu, Košice, Prešov a Michalovce. Hlavný smer bol určený z priestoru Györ na Bratislavu a ďalej cez územie južnej Moravy do priestoru mesta Klatovy. Jednotky armádnych skupín B a C uvedenými manévrami uzatvorili juhozápadné hranice s Rakúskom a bývalou Nemeckou spolkovou republikou.
Dôsledky invázie a okupácie
Operácia mala zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na čele tohto procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ). Pozitívna odozva myšlienok Pražskej jari v spoločnosti bola však dôvodom, prečo sa o situáciu v ČSSR začali intenzívne zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Sovietske vedenie začalo požadovať rázny postup proti tzv. antisocialistickým silám v ČSSR.
Len počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. O deň neskôr pribudol k obetiam napríklad aj vtedy len 16-ročný Peter Legner, ktorého postrelili pred budovou hlavnej pošty na bratislavskom Námestí SNP. Zomrel pri prevoze do nemocnice. Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí. Počas vojenskej intervencie vedenej Sovietskym zväzom zomrelo najmenej 108 občanov, stovky ľudí utrpeli zranenia.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel. Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zastavili reformný proces v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo. Sovietske vojská svojou prítomnosťou na území Československa vytvárali podmienky pre proces tzv. normalizácie a udržanie sa pri moci Husákovho konzervatívneho mocenského režimu až do novembra 1989.
Odchod okupačných vojsk
Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. Posledný sovietsky vojenský transport opustil územie Československa v júni 1991.
AUGUST 1968 | Pražská jar a Invázia do Československa
V súvislosti s predmetnou témou treba zvýrazniť minimálne absenciu vlastnej štátnej vojenskej doktríny, podriadenosť dislokácie, organizácie, výzbroje, výcviku ... atď. blokovým, t. j. prioritne sovietskym záujmom. V podmienkach dnešného územia Slovenska bola v predmetnom období dislokovaná len jedna tanková divízia, ktorá vznikla v roku 1966 reorganizovaním motostreleckej divízie. V rámci Východného vojenského okruhu redislokovali 23 vojenských útvarov a zariadení, 8 vojenských útvarov bolo zrušených a ďalších 5 prevedených z podriadenosti veliteľstva VVO k inému veliteľskému stupňu. Dovedna bolo na teritóriu VVO uvoľnených 22 posádok. Do podriadenosti veliteľstva VVO bola prevedená 13. tanková divízia.
Okupácia Československa sovietskymi vojskami proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Okupanti nám zobrali to najcennejšie - slobodu a základné právo rozhodovať o osude svojej vlastnej krajiny. Zdôraznila, že vpád sovietskych vojsk zničil životy ľudí a po okupácii nasledovala normalizácia, kedy sa na dôležité funkcie v štáte dostali častokrát neschopní, no zločineckému režimu lojálni ľudia. Tento režim potláčal náboženskú slobodu, zatváral kňazov, rehoľné sestry, obmedzoval základné ľudské slobody a práva.
tags: #intervencia #vojsk #varsavskej #zmluvy #maturita
