Právo na obhajobu je jednou zo základných zásad celého trestného konania, ustanovená v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Obhajobu vo svojom zmysle chápeme ako uvádzanie relevantných argumentov na podporu a potvrdenie svojich hypotéz, postojov, názorov či subjektívnych a objektívnych skutočností. V kontexte trestného práva procesného je, v zmysle predošlej vety, obhajoba súhrnom procesných postupov, ktorým osoba stojaca proti orgánom činným v trestnom konaní háji svoje procesné práva s cieľom zbavenia sa viny, resp. podozrenia, a to bez ohľadu na to, či skutok spáchala alebo nie. Ide teda o obranný postup spočívajúci v podaniach, resp. obhajoba v trestnom konaní predstavuje nadnárodne kodifikovaný súhrn práv a možností patriacich osobe, voči ktorej orgány vyšetrovania vedú trestné konanie, obsahujúce čiastkové práva slúžiace k výkonu efektívnej argumentačnej obrany proti obvineniu.
Zákonom č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizačným článkom II. bodom 19. doplnený do zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok o. i. rozšírenie práv podozrivých osôb, či ich definíciu. Od 15. marca 2024 je na základe novelizačného zákona podozrivou osobou alebo podozrivým osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu, ktorej legálnu definíciu nachádzame v § 10 ods. 25 zákona č. 301/2005 Z. z. Vyplývajúc z § 33b TP má podozrivý o. i. práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa TP, ak TP neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pričom týmto nie sú dotknuté procesné práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo priamo uplatniteľný právne záväzný akt Európskej únie. Práva a povinnosti podľa TP sa na podozrivého vzťahujú od jeho prvého výsluchu alebo od iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči nemu alebo v súvislosti s ním alebo v súvislosti s podozreniami, ktoré sa ho týkajú, pričom v prípade pochybností o rozsahu práv a povinností rozhodne na návrh policajta prokurátor uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť.
Právne postavenie podozrivej osoby a rozsah jej práv v trestnom konaní nekopíruje právne postavenie a rozsah práv osoby obvinenej. Podozrivej osobe Trestný poriadok v ustanovení § 33b výslovne priznáva najmä právo na obhajobu, a to v plnom rozsahu podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Právo podozrivého na obhajobu má svoj základ v právach obvineného, avšak s obmedzeniami vyplývajúcimi zo zákona alebo z povahy veci, pričom tieto výnimky sú odôvodnené práve osobitným postavením obvineného v trestnom konaní. V tomto ohľade podľa právneho názoru Ústavného súdu SR aj dôvodová správa k novele Trestného poriadku k § 33b uvádza, že podozrivý nebude disponovať len tými právami a nebude mať tie povinnosti, ktoré sú výslovne alebo implicitne viazané na status (formálne) obvineného.
Z práv, ktoré podľa § 34 Trestného poriadku obvinenému patria od začiatku konania proti jeho osobe a ktorých povaha nevylučuje ich aplikovanie aj na podozrivého, je možné odvodiť najmä právo podozrivého vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam súvisiacim s podozreniami voči nemu a k dôkazom o nich, právo odoprieť vypovedať, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na svoju obhajobu. Rovnako má aj podozrivý právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. Môže tiež žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu. Ak je podozrivý zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby.
V tejto časti Ústavný súd SR podčiarkol rozdiel medzi obhajobnými právami podozrivého a povinnou obhajobou podľa § 37 TP tým, že povinná obhajoba je inštitútom procesného práva, ktorým sa zákonom ukladá, aby obvinená osoba už v prípravnom konaní od vznesenia obvinenia bola zastúpená obhajcom, a to bez ohľadu na jej vôľu, prípadne jej nesúhlas. Ide o zákonom upravené prípady, ktoré zákon považuje za také vážne, že obhajoba obvineného musí byť zabezpečená prostredníctvom obhajcu. Ak si v týchto prípadoch obvinený nezvolí obhajcu sám, resp. musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený.
Podľa záverov Ústavného súdu SR teda zákon výslovne viaže aplikáciu inštitútu povinnej obhajoby na obdobie po vznesení obvinenia, t. j. na čas po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia. Ústavný súd SR vyslovil právny názor, že povinná obhajoba sa na podozrivého nevzťahuje, pretože sa vzťahuje vyslovene iba na osobu obvineného, teda osobu, ktorej bolo formálne vznesené obvinenie.
Ústava Slovenskej republiky garantuje vo svojej druhej hlave základné práva a slobody. Na účely trestného konania je častokrát zo strany orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) potrebné zabezpečiť prítomnosť určitých osôb na úkonoch trestného konania. Tieto procesné úkony trestného konania zväčša „kolidujú“ so základnými právami. Zákonodarca v zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) upravuje aj procesné úkony, ktoré sú zásahom do základných práv. Jedným z prostriedkov zaistenia osôb v trestnom konaní je zadržanie (§ 85 TP). Popri inštitúte väzby je zadržanie, čo do jeho charakteru, závažným zásahom do základných práv v trestnom konaní.
Zadržaním podozrivého sa rozumie krátkodobé obmedzenie osobnej slobody osoby podozrivej z trestného činu za účelom rozhodnutia o tom, či bude vzatá do väzby alebo naopak prepustená na slobodu. Trestný poriadok umožňuje policajtovi zadržať podozrivú osobu zo spáchania trestného činu, hoci ešte voči nej nebolo vznesené obvinenie. Rovnako tak možno zadržať tiež osobu, ktorej už bolo vznesené obvinenie.
Policajt je po zadržaní povinný podozrivú osobu riadne oboznámiť s dôvodmi jej zadržania (najmä so skutkom, z ktorého je podozrivá) a vypočuť ju. Účelom zadržania podozrivého je preskúmanie podozrenia zo spáchania trestného činu, vrátane rozhodnutia, či voči podozrivej osobe bude vznesené obvinenie. Rovnako tak preverenie existencie dôvodov väzby, vrátane vytvorenia predpokladov pre rozhodnutie súdu o väzbe.
Zadržanie podozrivého je zaisťovacím úkonom. Zásadné je udelenie predchádzajúceho súhlasu prokurátora na zadržanie podozrivej osoby; zadržanie podozrivej osoby je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora len výnimočne. Policajt, zásadne s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, môže podozrivú osobu zadržať aj keď voči nej ešte nebolo vznesené obvinenie. Zadržať je možné i podozrivú osobu zo spáchania trestného činu, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov väzby.
Štandardne policajt požiada prokurátora o vydanie písomného súhlasu prokurátora so zadržaním podozrivého. Prokurátor po posúdení žiadosti policajta formou opatrenia, ak sa so žiadosťou stotožní, tento súhlas vydá. Vo výnimočných prípadoch je možné vydať súhlas prokurátora napríklad telefonicky. Zadržanie podozrivého je policajt povinný neodkladne oznámiť prokurátorovi.
Policajt pri zadržaní podozrivého vyhotoví zápisnicu o zadržaní podozrivej osoby. V jej obsahu uvedie miesto, čas zadržania alebo prevzatia takejto osoby, bližšie okolnosti zadržania, ako aj podstatné dôvody zadržania podozrivého, a osobné údaje o zadržanej osobe. Rovnopis zápisnice policajt doručí bezodkladne prokurátorovi. Nakoľko okamihom zadržania podozrivého sa začína trestné stíhanie vo veci, je policajt povinný vyhotoviť aj uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci podľa § 199 TP.
Policajt počas výsluchu podozrivého najmä verifikuje, či sú dané všetky podmienky, ktoré boli predbežne splnené na zadržanie podozrivého. Policajt sa snaží počas výsluchu podozrivého predovšetkým overiť, či je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal podozrivý ako zadržaná osoba a či z konania podozrivého alebo z ďalších skutočností vyplýva naplnenie dôvodov väzby.
Zadržaný podozrivý si už v priebehu jeho zadržania má najmä právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby. Ďalej má právo žiadať, aby bol obhajca prítomný pri jeho výsluchu. Zadržaná podozrivá osoba má zásadne identické práva a povinnosti ako obvinený. Zadržaná podozrivá osoba na rozdiel od obvineného nemá právo nazerať do spisov v zmysle § 69 TP. Preto je veľmi vhodné mať na svojho obhajcu telefonický alebo iný kontakt. Zadržaná osoba má právo v trestnom konaní primerane využívať práva obvineného.
Po výsluchu podozrivého je podozrivý zo strany OČTK opatrením prepustený na slobodu, ak sa podozrenie stane bezpredmetným alebo dôvody zadržania podozrivého odpadnú. Po výsluchu podozrivého naopak nie je podozrivý zo strany OČTK prepustený na slobodu, ak sa podozrenie nerozptýli alebo ak neodpadnú dôvody zadržania podozrivého. Policajt v takom prípade rozhodne o vznesení obvinenia a vykoná vypočutie zadržanej osoby, avšak už v procesnom postavení obvineného. Ak po výsluchu dôvody väzby trvajú, policajt predloží prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby.
Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu (sudcovi pre prípravné konanie) najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania alebo zaistenia podľa osobitného zákona, alebo od prevzatia, aby mohol prokurátor podať návrh na vzatie bývalého podozrivého, aktuálne z hľadiska procesného postavenia už obvineného, do väzby.
Právo podozrivej zadržanej osoby na právnu pomoc obhajcu v trestnom konaní v ústavnoprávnej rovine vyplýva z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky resp. ľudsko-právnej z článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ide o významné právo, ktoré je zadržanej podozrivej osobe zákonodarcom garantované už na úrovni ústavných zákonov. Zároveň toto právo vyplýva aj z práva Európskej únie.
Z hľadiska úspechu v trestnom konaní (predovšetkým z pohľadu celkovej zvolenej taktiky obhajoby) sa nám v praxi mnohokrát už potvrdilo, ako je pre zadržaného podozrivého až fatálne dôležité sa ešte pred samotným úkonom zo strany OČTK mať možnosť poradiť s advokátom. Pritom je mimoriadne dôležitá aj prítomnosť advokáta pri úkone. Je totiž na škodu veci, a najmä klienta, ak sa právnym poriadkom jemu priznané práva dôsledne nevyužívajú, nech je to z akýchkoľvek príčin.
Ústavný súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. R 50/2013, v ktorom sa uvádza, že povinná obhajoba z dôvodu väzobného stíhania obvineného [§ 37 ods. 1 písm. a) TP] vzniká až vykonateľnosťou rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie alebo súdu o vzatí do väzby [§ 83 ods. 1, ods. 3, § 184 ods. 2 TP], nepôsobí spätne, a nemá preto vplyv na zákonnosť prechádzajúcich úkonov.
Podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku sa obžaloba môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.
V kontexte povinnej obhajoby je dôležité rozlišovať medzi pojmami "podozrivý" a "obvinený". Zatiaľ čo obvinený má v trestnom konaní širšie práva, vrátane práva na povinnú obhajobu v určitých prípadoch, postavenie podozrivého bolo novelou Trestného poriadku posilnené a priznáva mu tiež právo na obhajobu, avšak s určitými obmedzeniami vyplývajúcimi z jeho procesného postavenia.
Právo na obhajobu do okamihu nadobudnutia právneho postavenia obvineného sa nezaručuje podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR. Je implikované v ochrane podľa čl. ...
Novela Trestného poriadku publikovaná v Zbierke zákonov pod č. priniesla aj rozšírenie práv podozrivých osôb, či ich definíciu. Okamžite spôsobila rôzne výklady a aplikačné problémy. Práva podozrivého rámcovo upravuje nové ustanovenie § 33b ods. 1 Tr. Podozrivý nebude mať všetky práva obvineného, ktoré Trestný poriadok viaže na obvineného. A priznávajú sa mu automaticky všetky práva ako obvinenému. Procesné postavenia ani nesplývajú do jedného. Možné ustanovenie § 33b ods. 1 Tr. por. slovom podozrivý. Vylučuje zákon). Všetky práva, ktoré má obvinený, má aj podozrivý. No nemá. Z § 33b ods. 1 Tr. por. nevyplýva. Spojenia. Opätovne je nutné zdôrazniť, že pri výklade ustanovenia § 33b ods. Tr. por., ktoré vyplývajú z ustanovenia § 34 Tr. por. ods. 1, ods. 2 Tr. por.) To naznačuje už samotné ustanovenie § 33b ods. podozrivý.
Podľa § 33b ods. 1 Tr. por. podozrivý má právo žiadať tzv. bezplatnú obhajobu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. (k tomu pozri ustanovenie § 85 ods. 6 Tr. por. a § 196 ods. 2 Tr. por.).
Z ustanovenia § 35 Tr. por. vyplýva, že ak zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por. formálne postavenie obvineného.
Ustanovenie § 213 Tr. por. sa vzťahuje aj na podozrivého, t. j. (slovné spojenie uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por.). Obhajoba sa vzťahuje iba a len na obvineného. Trestný poriadok pri podozrivom vyslovene iba s tzv. v zmysle § 40 ods. 2 Tr. por. a pri zadržanom podozrivom (§ 85 ods. 6 Tr. por.).
Konanie návrh na ustanovenie obhajcu podozrivému podľa § 37 ods. 1 Tr. por. nie je dané, pretože tu zákon sťažnosť nepripúšťa. Po vznesení obvinenia napadnúť sťažnosťou iba poškodený a oznamovateľ, t. j. zákonom taxatívne vymenované subjekty. Trestný poriadok pri podozrivom vyslovene iba s tzv. obhajobou v zmysle § 40 ods. 2 Tr. por. a pri zadržanom podozrivom (§ 85 ods. 6 Tr. por.).
Príspevok analyzuje praktické uplatňovanie práva na obhajobu v trestnom konaní, osobitne vo vzťahu k postaveniu podozrivej osoby. Právna veta: Podľa § 234 ods. 2 Trestného poriadku sa obžaloba môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.
Z vyššie uvedených premís, že podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu podľa TP, ak TP neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, a že zmyslom povinnej obhajoby je zabezpečenie obhajcu a naplnenie práva na obhajobu stíhanej osoby (po novelizácii aj podozrivej osoby, keďže účelom novely malo byť rozšírenie práv a zlepšenie postavenia aj podozrivej osoby), u ktorej je zo zákonom ustanovených dôvodov sťažená možnosť obvineného (podozrivého) uplatňovať jeho obhajobné práva, podľa názoru autora možno usudzovať, že na podozrivého, u ktorého sú inak dôvody povinnej obhajoby, sa bude taktiež vzťahovať právo na povinnú obhajobu.
Právna veta: Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. D., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Okajčekom, Žriedlova 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 Tr. por. pričom podľa § 131 ods. 1 Tr. por. jeho totožnosť a pomer k obvinenému. pretože by absentovalo vyjadrenie svedka k osobe obvineného. poukázať aj na ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por. byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom. dôkazu v konaní pred súdom. Treba zopakovať, že ustanovenie § 213 Tr. por. aj na podozrivého, t. j. (slovné spojenie uvedené v ustanovení § 33b ods. 1 Tr. por.).
Formálne vznesenie obvinenia ako podmienka pre vznik povinnej obhajoby síce vyplýva z gramatického výkladu § 37 ods. 1 písm. a/ TP, avšak po novelizácii Trestného poriadku sa nemožno ostentatívne pridržiavať pri aplikácii práva výlučne gramatického výkladu, ale je potrebné, a to aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít i Ústavného súdu SR, realizovať výklad právnych noriem viacerými výkladovými metódami a eurokonformne, ba dokonca, súd môže ísť proti slovám zákona, ak hľadá ducha zákona.
Formálne vznesenie obvinenia ako podmienka pre vznik povinnej obhajoby síce vyplýva z gramatického výkladu § 37 ods. 1 písm. a/ TP, avšak po novelizácii Trestného poriadku sa nemožno ostentatívne pridržiavať pri aplikácii práva výlučne gramatického výkladu, ale je potrebné, a to aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít i Ústavného súdu SR, realizovať výklad právnych noriem viacerými výkladovými metódami a eurokonformne, ba dokonca, súd môže ísť proti slovám zákona, ak hľadá ducha zákona. Preto, jednako žiadne ustanovenie TP nevylučuje, resp. nezakazuje ustanovenie obhajcu podozrivej osobe v prípade, ak je stíhaná väzobne v inej veci, ba práve naopak, výkon väzby (či v poukazom na Smernicu akékoľvek pozbavenie osobnej slobody) je práve dôvodom povinnej obhajoby podozrivého, a jednako § 37 ods. 1 Tr. por. obhajoba sa vzťahuje iba a len na obvineného.
Ústavný súd SR rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. a JUDr. Štift. Podľa § 82 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) Tr. por. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. Podľa § 194 ods. 2 Tr. por. ods. 1 Tr. por. primeraných povinností. ihneď po jeho vyhlásení. obvinených do väzby a podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por. je prejednávaná vec. Podľa § 83 ods. 1 Tr. por. je prípustná sťažnosť. Keďže ustanovenie § 83 ods. 2 Tr. por. oznámenia uznesenia ustanovená v § 187 ods. 1 prvá alinea Tr. podľa § 186 ods. 1 Tr. por. iba prokurátor.
Zmenou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. bolo doplnené ustanovenie § 33b Tr. por. Ustanovenie § 33b ods. 1 v prvej vete Tr. por. Z pohľadu povinnej obhajoby sú určujúce ustanovenia § 37 Tr. z nezmeneného § 336 Tr. z pohľadu formulácie § 33b ods. 1 Tr. por. Uvedené treba odvodiť aj od novo formulovaného § 85 ods. 6 Tr. por. § 40 ods. 2 Tr. por. nemajetnosti), ale aj § 37 ods. 1 Tr. por., resp. ustanovoval obhajca z niektorého dôvodu uvedenom v § 37 ods. 1 Tr. a nie náhradný obhajca podľa § 42 Tr. vykonaného podľa § 85 ods. 4 Tr. por. § 85 ods. 4 Tr. por.
tags: #povinna #obhajoba #podozrivy
