Štúdium na vysokej škole predstavuje pre mnohých študentov náročné obdobie, ktoré si vyžaduje nielen akademické úsilie, ale aj schopnosť zvládnuť osobné výzvy. Jednou z takýchto výziev môže byť depresia alebo iné zdravotné problémy, ktoré výrazne ovplyvňujú schopnosť študenta naplno sa venovať štúdiu. V takýchto prípadoch sa ako užitočný nástroj ukazuje individuálny študijný plán (IŠP). Tento článok sa zameriava na to, ako môže IŠP pomôcť študentom s depresiami a aké sú podmienky jeho získania.
Čo je individuálny študijný plán?
Individuálny študijný plán je špecifická forma výučby, ktorú poskytujú univerzity a stredné školy. Nie je však určený pre hocikoho. V univerzitnom poriadku sú pevne stanovené pravidlá pre jeho schválenie. Pre každého vysokoškolského študenta je študijný plán základným dokumentom, ktorý určuje priebeh jeho štúdia. Nie je to len formalita - práve študijný plán rozhoduje o tom, aké predmety musí študent absolvovať, v akom poradí a v ktorom semestri. Študijný plán je dokument, ktorý stanovuje, ktoré predmety musí študent absolvovať počas celého štúdia, ako sú rozdelené do semestrov, koľko kreditov za ne získa a ktoré sú povinné, povinne voliteľné či voliteľné. Platí pre väčšinu študentov daného študijného programu. Tento plán sa zostavuje pre konkrétneho študenta na mieru.
Podmienky pre pridelenie individuálneho študijného plánu
Podmienky prideľovania individuálnych študijných plánov sa v posledných rokoch menili s cieľom zabrániť jeho zneužívaniu. „Jasnejšie a presnejšie sme špecifikovali podmienky, za ktorých je možné IHŠ žiadateľovi schváliť, a chceme tak zabrániť jeho zneužívaniu. V posledných rokoch sme pozorovali nárast žiadostí o IHŠ. V mnohých prípadoch išlo len o zámer “uliať” sa zo školy, bez konkrétnej príčiny či závažného dôvodu,“ vysvetľuje Mináriková. Cieľom je byť spravodlivým voči ostatným poctivým študentom. Stávalo sa, že IHŠ získavali študenti, ktorým rodič alebo známy zabezpečil akúkoľvek pečiatku o potvrdení práce či praxe.
Podľa slov prodekanky chce fakulta naďalej podporovať študentov, ktorí pracujú či brigádujú v odbore. „Zároveň však budeme zamestnávateľov kontaktovať a overovať mieru zaneprázdnenosti a vyťaženosti študenta. Som presvedčená, že pracovať sa dá popri škole aj bez IHŠ.
Najčastejšie dôvody na žiadosť o IŠP:
- Dlhodobé zdravotné problémy
- Rodičovstvo počas štúdia
- Mimoriadne talentovaní študenti (napr. profesionálni športovci)
- Špecifické potreby študenta
- Študent, ktorý si plní odborné, umelecké alebo športové reprezentačné povinnosti
- Študent sa trvalo stará o vlastné alebo osvojené dieťa vo viac ako šesť rokov
- Študent vyslaný fakultou v rámci akademickej mobility
V žiadosti musí študent uviesť dôvody a spravidla aj priložiť potvrdenia (napr. lekárske správy, zmluvu o zamestnaní, potvrdenie o mobilite). Žiadosť o individuálny študijný plán sa podáva písomne dekanovi fakulty, ktorý posúdi opodstatnenosť žiadosti, pričom berie ohľad na osobitné zreteľe, ktoré limitujú možnosť v plnom rozsahu sa zúčastňovať prezenčného vyučovania. Dekan môže požiadať o stanovisko vedúceho katedry a taktiež o individuálnu úpravu podmienok pre úspešné ukončenie jednotlivých predmetov.
Individuálny študijný plán a depresia
Depresia je vážne ochorenie, ktoré môže mať zásadný vplyv na schopnosť študenta plniť si svoje študijné povinnosti. V takomto prípade môže byť individuálny študijný plán kľúčovou pomôckou. Príkladom je príbeh matky, ktorej syn bol diagnostikovaný s ADHD a bipolárnou afektívnou poruchou v ťažkej depresii. Po opakovaných hospitalizáciách a nestabilnom zdravotnom stave bola žiadosť o IŠP schválená detským psychiatrom a obvodnou lekárkou, avšak škola ju zamietla. Tento prípad poukazuje na to, že aj keď sú lekárske potvrdenia k dispozícii, proces schvaľovania môže byť komplikovaný.
„Na to, aby si mala individuálny študijný plán kvôli zdravotnému/psychickému stavu je treba potvrdenie o tvojom zlom zdravotnom stave od lekára. Nie som si istá či ti môže dať papier aj pediater, ale predpokladám že áno ale na základe papiera (v tvojom prípade) od psychiatra... alebo priamo psychiater. Predpokladám ale že v prípade že by si išla priamo za psychiatrom snažil by sa to riešiť cestou psychoterapie a liekmi, čo by bolo podľa mna lepšie riešenie ako individuálny učebný plán.“ Je dôležité zdôrazniť, že individuálny študijný plán nie je náhradou liečby. V mnohých prípadoch by mohla byť lepším riešením psychoterapia a lieky, ktoré by študentovi umožnili študovať v dennej forme.
Ak sa študent rozhodne pre IŠP z dôvodu zdravotných problémov, je nevyhnutné mať lekárske potvrdenie. "V prípade toho že by si chcela chodiť iba na skúšky ... potom ako je už na polroku vysvedčenie tak sa ti začnú skúšky ... sú veľmi nahustené a vyžaduje sa polročné učivo ... je toho naozaj veľa ... niekedy máš na preopakovanie si sedem dní, tri dni niekedy ani nie jeden den , lebo jedna skúška je poobede a druhá je ráno ... a potom sú to ešte len stresy ... navyše počas mesiacu a pol ako máš na sebe asi tak 16 skúšok (záleží podľa toho koľko máš predmetov) ... no a celí čas je nutné byť v knihách ak chceš spraviť." Štúdium formou IŠP môže byť náročnejšie a stresujúcejšie ako denné štúdium.
Skúsenosti študentov s IŠP
Študenti majú rôzne skúsenosti s individuálnym študijným plánom. Niektorí ho vnímajú ako užitočnú a praktickú možnosť rozvíjania sa do budúcnosti. „Jeho schválenie mi umožnilo študovať popri vysokej aj strednú školu, pracovať, venovať sa záľubám.“ Iní však čelia problémom pri jeho získavaní a implementácii. Napríklad, študenti na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (UKF) často uvádzajú, že IŠP na ich univerzite nefunguje v praxi a maximálne je možná dohoda s vyučujúcim. V prípade, že sa takýto kompromis nepodarí, dospieť k rozumnému riešeniu je náročné.
Patrik Repka, tretiak z bakalárskeho štúdia na masmediálnej komunikácii, ktorý žiadal o IŠP z dôvodu práce, s ním mal skúsenosti aj v minulosti: „IŠP som mal minulý rok aj zimný, aj letný semester. Všetko prebehlo bez komplikácií,“ vysvetľuje Patrik. Tento semester si však o IŠP nepožiadal, nakoľko si myslí, že by mu ho, kvôli už spomínaným zmenám, neuznali.
Dominika Michalíková, študentka druhého ročníka Mgr. štúdia, mala na požiadanie o IŠP viac dôvodov: „O IŠP som žiadala najskôr z dôvodu práce pre Mestskú televíziu Trnava, neskôr z dôvodu súbežného štúdia na Štátnom konzervatóriu v Bratislave.“ Žiadosť podávala aj tento semester, avšak konečný verdikt ešte nie je známy.
Naopak, študentka Terézia z Fakulty telovýchovy a športu UK v Bratislave si pochvaľuje fungovanie s IŠP už druhý rok. „Neviem si predstaviť, že by som ho nemala. Vzhľadom na to, že reprezentujem Slovensko a robím šport profesionálne, mala by som toľko absencií, že by ma zo školy určite vylúčili,“ uvádza.
Je dôležité si uvedomiť, že individuálny študijný plán nie je univerzálnym riešením a jeho úspešnosť závisí od mnohých faktorov, vrátane konkrétnej školy, fakulty a prístupu vyučujúcich. V prípade psychických problémov, ako je depresia, je vždy odporúčané najprv vyhľadať odbornú pomoc a zvážiť možnosti liečby, ktoré môžu umožniť štúdium v štandardnej forme.
tags: #individualny #studijny #plan #z #dovodu #depresie
