Vzdelávanie dospelých v marginalizovaných komunitách predstavuje jednu z najnáročnejších výziev súčasnej spoločnosti, obzvlášť v kontexte sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí. V prostrediach poznačených generačnou chudobou, nízkou úrovňou vzdelania, nedôverou voči inštitúciám a minimálnym záujmom o formálne vzdelávacie aktivity, zohrávajú komunitní a terénni pracovníci kľúčovú úlohu. Títo pracovníci pôsobia ako neformálni vzdelávatelia, sprostredkovatelia informácií, facilitátori zručností a motivátori k pozitívnej zmene.
Tento odborný článok vychádza z diplomovej práce autora s názvom "Edukačné aspekty činností terénnych/komunitných pracovníkov", obhájenej na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v roku 2025. Cieľom bolo analyzovať edukačné aspekty práce komunitných pracovníkov v praxi prostredníctvom kvalitatívneho výskumu realizovaného v dvoch odlišných rómskych komunitách na Slovensku: mestskej a vidieckej. Výskum sa zameral na identifikáciu konkrétnych činností komunitných pracovníkov s edukačným charakterom a ich vplyvu na gramotnosť, praktické zručnosti a sociálne kompetencie klientov z marginalizovaného prostredia.
Metodika výskumu
Jadrom výskumu boli kvalitatívne metódy, ktoré umožňujú hlbšie porozumenie skúmaným javom v ich prirodzenom prostredí. Použili sa rozhovory s dvoma skúsenými terénnymi pracovníkmi - jeden pôsobiaci v mestskej časti a druhý v multikultúrnej vidieckej obci. Okrem rozhovorov bola realizovaná aj metóda priameho pozorovania ich práce v teréne, čo umožnilo sledovať konkrétne edukačné situácie, ako napríklad sprevádzanie klientov na úradoch, pomoc pri vypĺňaní formulárov, riešenie bežných životných situácií či komunikáciu s inštitúciami.
Výskum prebiehal za prísneho dodržiavania etických princípov. Respondenti boli vopred oboznámení s cieľom výskumu, podpísali informovaný súhlas so spracovaním údajov a ich identita bola anonymizovaná. V texte sú preto uvádzaní pod označením Respondent A (mestské prostredie) a Respondent B (vidiecke prostredie).
Zistenia z praxe
Z rozhovorov s oboma terénnymi pracovníkmi vyplynulo, že edukačný charakter ich práce je prítomný takmer v každom aspekte ich činností. Pracovníci často sprostredkovávajú základné informácie o fungovaní spoločenských inštitúcií, vysvetľujú úradné postupy, pomáhajú pri vypĺňaní tlačív a učia klientov komunikovať s úradníkmi. V mnohých prípadoch ide o dlhodobý proces, počas ktorého si klienti postupne osvojujú nové vedomosti a zručnosti.
Zistenia poukázali na to, že pracovníci využívajú najmä situačné učenie a vychádzajú z aktuálnych potrieb klientov, reagujúc priamo na konkrétne životné situácie. V prípade Respondenta A (mestské prostredie) bol kladený dôraz na pomoc pri orientácii v administratívnych procesoch a zvyšovanie právneho vedomia. Dôležitá bola aj finančná gramotnosť s cieľom predchádzať neuváženému míňaniu peňazí a zabezpečiť pokrytie základných potrieb, vrátane platenia nájmu.
Respondent B (vidiecke prostredie) sa často stretával s negramotnosťou starších členov komunity alebo s jazykovými a kultúrnymi bariérami, ktoré si vyžadovali špecifické prístupy, vrátane prekladu a kultúrneho sprostredkovania.
Neformálne vzdelávanie a budovanie dôvery
Pozorovanie v teréne potvrdilo, že komunitní pracovníci zohrávajú rolu neformálnych edukátorov. Ich každodenná práca zahŕňa vysvetľovanie, názorné ukazovanie, simulovanie pracovných situácií, opakovanie informácií a povzbudzovanie klientov k samostatnému konaniu. Mimoriadne dôležitým zistením je, že bez vybudovania dôvery nie je možné dosiahnuť trvalé edukačné výsledky. Pracovníci uviedli, že edukácia začína až vo chvíli, keď si klienti vybudujú základnú dôveru voči ich osobe, čo im umožňuje prijímať rady a aktívne spolupracovať.
Získanie dôvery v marginalizovanej skupine je často podmienené získaním dôvery detí, čím sa otvára cesta k dôvere aj ich rodičov. Tieto zistenia korešpondujú s odbornou literatúrou, ktorá zdôrazňuje význam neformálneho vzdelávania v sociálne znevýhodnených komunitách a poukazuje na efektívnosť situačného učenia založeného na riešení aktuálnych problémov.
Výzvy a potreba vzdelávania komunitných pracovníkov
Výskum potvrdil dôležitú úlohu komunitných pracovníkov ako aktérov neformálneho vzdelávania v marginalizovaných komunitách. Edukačné intervencie, ktoré realizujú, majú široké spektrum podôb, od sprostredkovania základných informácií až po rozvoj komplexnejších sociálnych a komunikačných zručností. Komunitní pracovníci využívajú rôzne edukačné stratégie, vrátane situačného učenia, opakovania, modelovania správania či motivácie vlastným príkladom.
Ukázalo sa, že bez dôverného vzťahu medzi pracovníkom a klientom nemožno dosiahnuť hlbší edukačný efekt. Budovanie dôvery je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje rešpektujúci prístup, aktívne počúvanie a ochotu pomáhať aj nad rámec bežných pracovných úloh.
Výskum zároveň upozorňuje na potrebu systematickejšieho vzdelávania samotných komunitných pracovníkov. Mnohí z nich získavajú zručnosti "v teréne" bez predchádzajúcej andragogickej prípravy. Tento nedostatok môže brániť efektívnejšiemu dosahovaniu výchovno-vzdelávacích cieľov. Odporúča sa preto vytvoriť špecializované kurzy zamerané na metodiku práce s dospelými a podporu pedagogických kompetencií komunitných pracovníkov.
Edukácia v teréne nie je len doplnkom k sociálnej práci, ale jej integrálnou a systematickou súčasťou. Ak má byť edukácia v rómskych komunitách efektívna, musí byť systematicky plánovaná, cielená a zároveň flexibilná. Individuálny prístup, budovanie dôvery a praktická pomoc sú základom účinnej edukácie. Rovnako dôležitá je však aj príprava samotných pracovníkov, ktorí by mali byť vybavení nielen sociálnymi, ale aj pedagogickými kompetenciami.
tags: #odporucenie #pre #prax #andragogiky #romov
