V Slovenskej republike sa pripravuje významná legislatívna zmena týkajúca sa regulácie syntetických drog. Ministerstvá vnútra a zdravotníctva intenzívne pracujú na návrhu zákona, ktorý má za cieľ sprísniť kontrolu nad týmito nebezpečnými látkami.
Nové prístupy k regulácii syntetických drog
Nový zákon má po novom zakazovať celé skupiny syntetických látok naraz, namiesto ich individuálnej evidencie. Tento prístup je založený na chemickej štruktúre zakázaných látok, čo umožní rýchlejšiu reakciu na vznik nových derivátov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok zdôraznil, že problém syntetických drog sa čoraz viac dotýka aj detí a mládeže, pričom medzi užívateľmi sú často aj 12- či 13-roční.
Ročne vzniká približne 50 nových derivátov syntetických látok, zatiaľ čo súčasný zoznam zakázaných substancií obsahuje okolo 900 položiek. Tento počet predstavuje značnú výzvu pre existujúcu legislatívu, ktorá zakazuje konkrétne látky podľa ich názvu. V prípade vzniku novej chemickej verzie, ktorá ešte nie je na zozname, môže byť táto látka legálne predávaná.
„V priebehu mesiaca apríl to bude predložené do medzirezortného pripomienkového konania a čo najrýchlejšie predložené na rokovanie vlády a schválené v parlamente,“ uviedol minister vnútra. Na finálnom nastavení legislatívy sa budú podieľať odborníci, aby sa predišlo tomu, že by medzi zakázané látky nedopatrením spadli aj niektoré liečivá.

Výzvy súčasného systému a skúsenosti odborníkov
Odborník Pavol Ščasný zo združenia STORM upozornil na limity súčasného systému. Zákon totiž zakazuje konkrétne látky podľa ich názvu, čo umožňuje rýchle obchádzanie regulácií. „Do týždňa vznikne ďalších 30 nových chemických látok,“ upozornil Ščasný. Poukázal tiež na to, že tieto produkty sa často predávajú ako zberateľské predmety alebo produkty na vedecké účely.
Veľkým problémom syntetických drog je aj nejasné zloženie. Užívatelia často nevedia, čo presne látka obsahuje ani v akej koncentrácii. „Toto nikto nevie, pokiaľ sa to nepodrobí chemickej analýze,“ uviedol Ščasný. Podľa skúseností z praxe sa po užití môžu objaviť krátkodobé pocity eufórie, no pri opakovanom užívaní aj vážne stavy - triaška, dezorientácia, zvracanie či kolapsy.
„Hovoríme o veciach, ktoré sú oveľa nebezpečnejšie ako to, čo možno už poznáme. Ale to je práve preto, lebo toto nepoznáme. Sú to syntetické látky. My nevieme, aká je účinná dávka, my nevieme, aká je tam koncentrácia,“ vysvetlil Ščasný.
Situácia sa v uplynulých rokoch zhoršuje. Kým v minulosti sa tieto látky predávali skôr online alebo cez jednotlivé automaty, dnes pribúdajú aj kamenné predajne. Produkty môžu mať rôzne formy - od sušiny cez vapy až po sladkosti či iné výrobky, ktoré je možné chemicky upraviť.

Inšpirácia zo zahraničia a potreba prevencie
Pri tvorbe legislatívy sa Slovenská republika inšpirovala najmä západnými krajinami, konkrétne Nemeckom, kde je problematika rovnako rozsiahla. Opozičné Hnutie Slovensko však kritizuje ministra zdravotníctva za nečinnosť v tejto oblasti, pričom upozorňuje na enormný nárast syntetických drog u detí a mládeže už viac ako dva roky.
Odborníci sa zhodujú, že okrem legislatívy bude kľúčová aj prevencia a informovanosť verejnosti o rizikách spojených s užívaním syntetických drog. Je nevyhnutné zvyšovať povedomie o nebezpečenstvách, ktoré tieto látky predstavujú, a poskytovať podporu pre ohrozené skupiny.
Írsky problém s kokaínom | Dokumentárny film ARTE.tv
Maturitná skúška a jej organizácia
Organizáciu maturitnej skúšky upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 224/2022 z. z. Maturitná skúška pozostáva z dvoch častí - externej a internej. Interná časť sa pri vyučovacích a cudzích jazykoch delí na písomnú formu a ústnu formu.
Maturitná skúška je objektívnym meradlom vedomostí, zručností a všeobecných kompetencií absolventa strednej školy. Cieľom externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky je overiť a zhodnotiť tie vedomosti a zručnosti maturantov, ktoré nie je možné overiť v dostatočnej miere v ústnej forme internej časti. Testujú sa zručnosti a kľúčové kompetencie ako počúvanie s porozumením (v cudzích jazykoch), čítanie s porozumením, gramatika v kontexte, schopnosť prezentovať vlastný prejav písomnou formou (v cudzích aj vyučovacích jazykoch).
V období rokov 2000 - 2004 sa pod hlavičkou Štátneho pedagogického ústavu realizovali celoslovenské monitorovacie testovania maturantov pod názvom Monitor. V roku 2004 sa uskutočnila Generálna skúška Novej koncepcie maturitnej skúšky z predmetov anglický jazyk, nemecký jazyk a matematika na vzorke 51 965 žiakov stredných škôl. V roku 2008 bol zriadený Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý prevzal všetky úlohy spojené s prípravou a realizáciou externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.
| Obdobie | Názov testovania/inštitúcia | Charakteristika |
|---|---|---|
| 2000 - 2004 | Monitor (Štátny pedagogický ústav) | Celoslovenské monitorovacie testovania maturantov |
| 2004 | Generálna skúška Novej koncepcie MS | Testovanie z AJ, NJ, MA na vzorke 51 965 žiakov |
| 2008 | NÚCEM (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania) | Prebral úlohy prípravy a realizácie EČ a PFIČ MS |
Testovanie 9 je pre mnohých deviatakov prvou veľkou skúškou, ktorá preverí ich vedomosti a pripravenosť na strednú školu. Je prirodzené, že sa s ním spája aj stres a neistota. Príprava na Testovanie 9 môže byť pre mnohých deviatakov výzvou, pretože nejde len o obyčajný test v škole, ale o dôležité overenie vedomostí, ktoré si osvojovali počas celého štúdia na základnej škole.

tags: #nucem #maturita #skupiny