Katedra reči a literatúry slovenskej, pôvodne označovaná ako Cathedra Slavica alebo Katedra slovenská prešpurská, bola založená v roku 1803 na bratislavskom evanjelickom lýceu. Jej vznik bol výsledkom transformácie Ústavu reči a literatúry československej, ktorý existoval v rokoch 1801 - 1803. Hlavným cieľom katedry bolo vzdelávanie budúcich kňazov a učiteľov v oblasti biblistiky.
Zakladateľmi a profesormi katedry boli významné osobnosti slovenskej národnej obrody. Medzi kľúčových zakladateľov patrili Juraj Palkovič, Bohuslav Tablica a Martin Hamaliar. Juraj Palkovič, básnik, jazykovedec, prekladateľ a vydavateľ, pôsobil na katedre až do svojej smrti v roku 1850. Jeho práca a obetavosť boli zásadné pre rozvoj tejto inštitúcie.
V 30. a 40. rokoch 19. storočia sa katedra stala centrom slovenského národného hnutia a významným miestom, kde vyrastali osobnosti štúrovskej generácie.
V školskom roku 1836/37 sa významným pedagogickým pracovníkom na katedre stal Ľudovít Štúr, ktorý pôsobil ako námestník profesora J. Palkoviča. Po jeho vymenovaní sa katedra stala centrom prebúdzajúceho sa slovenského národného života. Štúr sa snažil preniesť časť náplne činnosti Spoločnosti česko-slovanskej do svojich prednášok, čo však viedlo k zvýšenému maďarizačnému tlaku na katedru.
V dôsledku študentských nepokojov a nariadení uhorských úradov boli študentské spoločnosti a spolky zakázané. Spoločnosť česko-slovanská bola úradne zrušená v roku 1837, avšak jej činnosť sa preniesla na pôdu katedry. Tento tlak viedol k tomu, že knižnica, archív a pokladnica boli odčlenené od katedry a prešli pod správu Ústavu reči a literatúry československej, čím boli uchránené pre ďalšie vzdelávanie študentov.
Stupňujúci sa tlak maďarských predstaviteľov prinútil Ľudovíta Štúra a slovenských národovcov požiadať o ochranu u panovníka. V rámci Slovenského prestolného prosbopisu z roku 1842 žiadali o potvrdenie katedry na evanjelickom lýceu v Bratislave a o zriadenie podobných ustanovizní aj na iných lýceách v Uhorsku. Tieto požiadavky však boli zamietnuté.
V roku 1843 bol Ľ. Štúr suspendovaný z vyučovania a v roku 1844 na protest z lýcea odišlo 22 študentov. Napriek týmto peripetiám sa katedra zaradila medzi najvýznamnejšie centrá slovenského národného a kultúrneho života.
V súčasnosti sa katedry zameriavajú na poskytovanie kvalitného vzdelania v oblasti slovenského jazyka a literatúry. Absolventi bakalárskeho štúdia získavajú bezpečnú znalosť systému a normy súčasnej spisovnej slovenčiny a schopnosť aplikovať ich v praxi. V literárnej zložke sa dôraz kladie na poznanie základných diel slovenskej a svetovej literatúry 20. storočia a na schopnosť ich analýzy a hodnotenia.
Magisterské študijné programy rozširujú poznatky o územnej a sociálnej diferenciácii slovenského národného jazyka, jeho dejinách a mieste medzi slovanskými jazykmi. V literárnej oblasti sa študenti oboznamujú s dejinami slovenskej literatúry v kontexte medziliterárnych a medzikultúrnych vzťahov, osvojujú si postupy interpretácie literárneho textu a základy literárnovedného bádania.
Katedra je zároveň gestorom kurzov zo slovenského jazyka a literatúry v študijných programoch predškolskej a elementárnej pedagogiky a zabezpečuje výučbu predmetov v rámci všeobecného učiteľského základu. Ponúka aj rozširujúce štúdium učiteľstva slovenského jazyka a literatúry a možnosti celoživotného vzdelávania, vrátane štátnych jazykových a rigoróznych skúšok.
Katedra patrí medzi najstaršie pracoviská fakulty a pôsobilo na nej viacero významných osobností slovenskej jazykovedy a literárnej vedy. Medzi ne patrili napríklad doc. L. Horečný, doc. Pavol Palkovič, dr. Ján Gregorec, doc. Ján Sedlák, dr. Oto Kollárik, prof. Valér Mikula a doc. Anna Rýzková.
Po presťahovaní fakulty z Trnavy do Bratislavy v 80. rokoch bola katedra nakrátko zrušená, ale v roku 1990 bola obnovená jej činnosť. V roku 1998 došlo k transformácii a vznikli dve samostatné slovakistické pracoviská - Katedra slovenského jazyka a Katedra slovenskej literatúry a literárnej výchovy. Tieto katedry sa stali poprednými vedeckými pracoviskami a pôsobili na nich významní odborníci ako prof. Ján Kačala, prof. Vincent Blanár, prof. Ábel Kráľ, prof. Viliam Marčok, dr. Stanislav Šmatlák, prof. František Štraus a prof. Ondrej Sliacky.
Katedry pravidelne organizovali konferencie, vedecké sympóziá a kolokviá a spoločne sa podieľali na vydávaní vedeckého zborníka Philologia. Katedra aktívne spolupracuje s ostatnými vysokoškolskými slovakistickými pracoviskami na Slovensku, s ústavmi Slovenskej akadémie vied (Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, Slavistický ústav Jána Stanislava, Ústav slovenskej literatúry SAV, Ústav svetovej literatúry SAV) a s pracoviskami Ministerstva kultúry SR (Literárne informačné centrum, BIBIANA). Pracovníci katedry sú členmi vedeckých spoločností SAV a národných i medzinárodných komitétov.
V rámci medzinárodnej spolupráce pracovníci úzko spolupracujú s katedrami českého jazyka a literatúry na univerzitách v Brne, Olomouci a Prahe.
Slovenský jazyk a jeho historický vývoj
V súčasnosti Katedra slovenského jazyka, literatúry a didaktiky tvorí spolu s ďalšími katedrami Ústav filologických štúdií (ÚFŠ). ÚFŠ je vedeckovýskumné pracovisko zamerané na základný a aplikovaný výskum v oblasti jazykovedy, literárnej vedy a didaktiky slovenského jazyka a literatúry, ako aj iných filologických disciplín. Ústav združuje odborníkov zaoberajúcich sa výskumom jazyka a literatúry a ich didaktikou.
tags: #katedra #reci #a #litertury #slovnakje
