Ústav pre životné prostredie (ÚŽP) je jedným z celofakultných interdisciplinárnych pracovísk Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Zaměřuje sa na výskum a výuku v oblasti životného prostredia a štúdium širokého spektra tém spojených s ochranou prírody, zmenou klímy, ekologickými procesmi, využívaním prírodných zdrojov či udržateľným rozvojom. Ústav tiež úzko spolupracuje s domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami a ústavmi Akadémie vied ČR, štátnymi orgánmi či nevládnymi organizáciami a súkromným sektorom, a to najmä prostredníctvom spoločných projektov alebo v rámci diplomových a dizertačných tém.
Základy, na ktorých vznikol dnešný Ústav pre životné prostredie, siahajú až do roku 1977, kedy bol Ministerstvom školstva ustavený prvý päťročný vzdelávací program týkajúci sa životného prostredia v Československu. V roku 1981 potom bola založená Katedra ochrany prírody a krajinnej ekológie, ktorá následne získala v roku 1985 akreditáciu pre vzdelávanie postgraduálnych študentov v odbore ekológie. V roku 1987 katedra začala vydávať tematickú radu/časopis Acta Universitatis Carolinae - Environmentalica.
Vzdelávacie programy a kurzy
Univerzita Karlova ponúka rôzne vzdelávacie programy a kurzy zamerané na hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ochranu životného prostredia.
Kurzy celoživotného vzdelávania (CŽV)
Program „Využitie prírodných (najmä rastlinných) zdrojov v prevencii a terapii bežných a civilizačných (chronických) ochorení“ prehĺbi znalosti a zručnosti zamerané na využitie prírodných zdrojov v prevencii najmä civilizačných chorôb, napr. terapeutickú a nutraceutickú využiteľnosť rastlín a ďalších zdrojov, získavanie ekologicky čistých surovín, využitie princípov zelenej chémie, biopesticídov atď. a rozvíja zelené zručnosti s ohľadom na kvalifikáciu absolventa v ochrane životného prostredia, na podporu jeho udržateľnosti.
Kurz CŽV Podpora participatívneho a deliberatívneho rozhodovania je určený pre záujemcov z radov samosprávy, verejnej správy i neziskového sektora, pre profesionálov v sfére mestského plánovania a ochrany prírody i pre pracovníkov súkromného sektora. Absolventi kurzu si osvoja inkluzívny participatívny prístup k rozhodovacím procesom pri udržateľnom plánovaní miest a obcí a prehĺbia svoje kompetencie v oblasti udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi. V rámci projektu bola nadviazaná spolupráca s partnermi Inštitút plánovania a rozvoja hl. m. Prahy, Agora CE a SMS ČR. Všetky tri strategické partnerstvá posilnili praktickú, aplikovanú rovinu všetkých vzdelávacích výstupov projektu.
Kurz CŽV poskytne účastníkom detailné znalosti a praktické zručnosti pre efektívne zapájanie verejnosti do rozhodovacích procesov. Kombinuje teoretické základy s praktickými cvičeniami - od návrhu plánu participácie cez facilitáciu, moderáciu, komunikáciu až po prácu s dátami. Študujúci sa učia navrhovať a viesť participatívne procesy tak, aby reflektovali environmentálne, sociálne a ekonomické aspekty udržateľného rozvoja.
Tento kurz CŽV vznikol v rámci projektu Green Deal (NPO), reg. č. B7_4.1.1/24_09890. Projekt Zelené zručnosti na UK, registračná číslo NPO_UK_MSMT-2114/2024-4 je zameraný na tvorbu nových a inováciu existujúcich vyučovaných predmetov, do ktorých budú zaradené prvky reflektujúce tzv. zelené zručnosti. Tieto predmety budú napĺňať "17 SDGs" (Sustainable Development Goals OSN 2015-2030) a súčasne Stratégiu udržateľnosti Univerzity Karlovej.
Študijné predmety
Úvod do problematiky prírodných zdrojov zoznamuje poslucháčov so základnými typmi prírodných zdrojov, s pohľadom rôznych civilizácií na význam zdrojov. Dôraz je kladený na súčasné chápanie prírodných zdrojov a na možné scenáre budúceho vývoja ich čerpania. Počas kurzu sú vysvetlené koncepty obnoviteľnosti i neobnoviteľnosti; rovnako rozdiely v poňatí prírodovednom a ekonomickom.
Semináře ze sociologie životního prostředí: Cesty socio-ekologické transformace otvára priestor pre hlboké a angažované porozumenie súčasnému svetu a rozvinie schopnosť konať v podmienkach neistoty, komplexity a krízy. Študijný predmet prepája kritické a systémové myslenie o koreňoch a východiskách súčasných problémov s imagináciou, aktivistickou praxou a psychohygienou.
Environmentální sociologie I. Dvojsemestrálny študijný predmet sa zameriava na štúdium vzťahov medzi spoločnosťou a životným prostredím. Študujúci sa zoznámia s kľúčovými teoretickými prístupmi environmentálnej sociológie, ktoré im umožnia analyzovať sociálne aspekty environmentálnych problémov. Študujúci rozvinú svoju schopnosť porozumieť postaveniu jednotlivca vo vzťahu k sociálnym a environmentálnym problémom, príčinám a dôsledkom modernej spotreby.
Environmentální ekonomie I. Dvojsemestrálny študijný predmet uvádza študujúcich do základov ekonómie a predstavuje im rôzne ekonomické prístupy k otázkam ochrany životného prostredia. Skrze reflexiu preanalytickej vízie neoklasickej a environmentálnej ekonómie upozorňuje na limity tradičného ekonomického myslenia a otvára priestor pre kritické skúmanie role ekonómie pri riešení súčasných environmentálnych problémov. Ďalej sa zameruje na trénovanie zručností súvisiacich s pochopením a integráciou komplexných problémov typu klimatická zmena, trénuje schopnosť komunikácie založené na vecnom opise problému, kritickej analýze záujmov a hľadaní účinných riešení.
Študijný predmet sa zameriava na vybrané témy environmentálnej udržateľnosti, ktorých znalosť a pochopenie je nutnou podmienkou pre širšiu socio-ekologickú transformáciu spoločnosti. Predmet uvádza študentov do medziodborovej problematiky metód opisu a hodnotenia environmentálnej udržateľnosti.
Predmet je určený pre magisterské študentov a študentky, ktorí/ktoré si chcú vyskúšať špecifiká, prínosy i dilemy (alebo prehĺbiť znalosť) aplikovaného antropologického výskumu už počas štúdia. Seminárna podoba kurzu je voľne prepojená s prednáškovým cyklom Aplikovaná Antropológia ako jeho praktická nadstavba. Aplikácia antropologického vedomia vo verejnej sfére je urgentnou výzvou dneška predovšetkým vo vzťahu k zmnoženým krízam, ktoré v súčasnosti zažívame v súvislosti so zmenou klímy, krízami bývania, geopolitickými konfliktmi & rastúcimi ekonomickými nerovnosťami. Práve preto si kladie seminár za cieľ sprostredkovať možnosti využitia teoretických a metodologických znalostí získaných počas štúdia v konkrétnom aplikovanom alebo angažovanom výskume s dôrazom na rozvoj tzv.
Študijný predmet predstavuje perspektívu súčasnej environmentálnej antropológie a zoznamuje študujúcich s konkrétnymi oblasťami a témami, na ktorých sa študuje prepájanie sociálnych, historických, politických, ekonomických, technologických a environmentálnych aspektov socio-environmentálnych kríz. Súčasne kurz predstavuje nielen akademickú rovinu bádania, ale aj rovinu praktickú, resp.
Študijný predmet sa zaoberá vzťahom spoločnosti a prírody a vzájomnými súvislosťami pôsobenia človeka a životného prostredia. Definuje pojem sociálna ekológia a rozoberá sociálno-ekologické prístupy k porozumeniu svetu. Predmet zoznamuje študentov s krajinou ako komplexným systémom, ktorý je formovaný prírodnými a zároveň antropogénnymi procesmi. Úvodná časť definuje krajinu z pohľadu jej obyvateľov a užívateľov a predstavuje krajinnú ekológiu ako medziodborový nástroj na poznanie ekologických procesov a väzieb v krajine. Ďalej sa zameriava na zložky krajiny - geológiu, klímu, zdroje - a ich vplyv na krajinnú diverzitu. Kľúčovou témou je krajinná heterogenita, jej meranie a vzťah k biodiverzite. Predmet sa venuje aj časopriestorovej dynamike krajiny, disturbanciám a pamäti krajiny. Študenti sa zoznámia s teóriami konektivity, migrácií a prírodnými procesmi ako oheň či erózia. Dôraz je kladený na historické interakcie človeka s krajinou, ekologickú sukcesiu a urbánnu ekológiu.
Študijný predmet Seminár „Klíma na dosah“ sa zameriava na lokálne dopady klimatickej krízy a možnosti jej skúmania v prostredí Českej republiky. predovšetkým, lokálnym problémom a že je možné a žiaduce študovať ich kontexty, príčiny, dopady i potenciálne riešenia ako v globálnom, tak lokálnom meradle. Zastrešujúcim rámcom kurzu je téma udržateľnosti a spravodlivej transformácie. Predmet prepája teoretické koncepty s konkrétnou bádateľskou skúsenosťou študentstva. Pohybuje sa na pomedzí antropológie, environmental humanities a multimodálnej etnografie a ponúka študujúcim príležitosť kritického vhľadu a hlbšieho ponorenia sa do problematiky klimatickej krízy prostredníctvom kolaboratívneho experimentálneho skúmania konkrétne definovaných tém (voda, pôda, rast, regenerácia, ekosystémy a i.). Vedľa multimodálneho terénneho výskumu sa seminár zameriava na možnosti kreatívneho zobrazenia a reprezentácie vedeckých výsledkov a problematiky udržateľnosti.
Praktické aspekty a vybavenie
Výuka prebieha interaktívnym spôsobom v moderne zariadených učebniach a z časti aj v teréne (napr. hydrobiologická stanica Veľký Pálenecký rybník pri Blatnej, exkurzie, turnusové cvičenia). Pre praktickú výuku má Ústav pre životné prostredie k dispozícii rad laboratórií (Laboratórium environmentálnej chémie a analýz pôd, Laboratórium pre štúdium kvality ovzdušia, Laboratórium ochrany vôd, Laboratórium GIS či Centrum environmentálnych forenzných vied) a disponuje tiež vlastnou knižnicou.
Požiadavky ku skúške zahŕňajú absolvovanie písomného skúšobného testu (30 otázok - odpovede buď výber z jednej či viacerých správnych možností alebo formulácia vlastnej odpovede, doba trvania testu 60 minút, hodnotenie testu - max. 100 bodov, minimálny počet bodov pre úspešné absolvovanie je 50 bodov).
Možnosti uplatnenia
Po absolvovaní štúdia sa môžete uplatniť vo štátnej správe, expertné činnosti, v základnom i aplikovanom výskume. Budete môcť riešiť jednoduchšie úlohy v oblasti sledovania kvality zložiek prostredia, analýzy škodlivín v prostredí, manažmentu chránených území, odpadov, skládok, čistenia odpadových vôd i vzťahov zdravia človeka a prostredia.
Získate teoretické vedomosti a praktické zručnosti v oblasti využívania a ochrany prírodných zdrojov. Ľahké uplatnenie nájdete v orgánoch štátnej správy (napr. Česká geologická služba, odbory životného prostredia) i v súkromných organizáciách zaoberajúcich sa ochranou prírody, životného prostredia a využívaním prírodných zdrojov. Získate dobré predpoklady pre nadväzujúce magisterské štúdium v programe Geológia, najmä so špecializáciou Ložisková geológia alebo Geológia životného prostredia.
Študent bude vedieť navrhnúť scenáre pre budúci vývoj v oblasti prírodných zdrojov, zohľadňujúci rôzne aspekty - napr. demografický vývoj, technologický pokrok, environmentálne limity a politické vplyvy.
Prijímacie konanie
Prihláška sa podáva elektronicky prostredníctvom študijného informačného systému Univerzity Karlovej. Vyplnenú prihlášku je potrebné v študijnom informačnom systéme elektronicky odoslať a platbu vykonať najneskôr do 28. 2. 2026. Riadny termín prijímacích skúšok je pre všetky bakalárske programy 8.-12. 6. 2026, náhradný termín je 23.-24. 6. 2026. Skúška prebieha formou ústneho pohovoru. Pre upustenie od prijímacej skúšky je potrebné splniť kritérium stanovené pre daný študijný program. Máte-li zdravotné znevýhodnenie, môžete požiadať o modifikáciu prijímacej skúšky. Študentom sa stanete dňom zápisu, ktorý sa v riadnom termíne uskutoční v rámci úvodného trojdňového sústredenia. Na tomto sústredení získate informácie o predpisoch a organizácii štúdia a fungovaní elektronického Študentského informačného systému (tzv. SIS).
Fakulta každoročne usporadúva prípravné kurzy k prijímacím skúškam. Matematika rozširujúca: Matematika je kľúčovým predmetom pre väčšinu odborov, študovaných na Prírodovedeckej fakulte UK. Skúška Matematika rozširujúca nie je fakultou vyžadovaná a jej výsledky sa nijak neodrazia v priebehu prijímacieho konania.
tags: #hospodarenie #s #prirodnymi #zdrojmi #karlova #univerzita
