Prebiehajúca pandémia ovplyvnila podnikanie mnohým firmám v maloobchode. V slovenskej spoločnosti s funkčnými potravinami si položili otázku: Ako sa môžeme dostať ešte bližšie k milovníkom funkčných potravín? Ako inak si naše produkty môžu ľudia kúpiť, keď napríklad nemajú zručnosti s e-shopmi?
V okolitých krajinách pribúdajú plne automatizované predajne potravín. Predajcom učetria náklady na zamestnancov a zákazníci v nich môžu nakupovať napríklad aj v noci. Z Česka a Poľska sa trend môže čoskoro rozšíriť aj na Slovensko. Trendom sú predajne bez obsluhy. Predajne budúcnosti môžu byť čoskoro realitou aj na Slovensku. V susedných krajinách sú čoraz populárnejšie a niektoré obchodné reťazce zvažujú zaviesť autonómne prevádzky aj u nás.
Obchodné reťazce v posledných rokoch nahrádzajú zamestnancov samoobslužnými pokladňami. Tých je v slovenských supermarketoch stále viac. Nový koncept predajne, ktorý sa šíri u našich susedov v Česku aj Poľsku, si však vystačí úplne bez zamestnancov. Zákazník sa musí pred vstupom do predajne zaregistrovať a overiť prostredníctvom aplikácie.
V Poľsku takéto moderné obchody prevádzkuje sieť potravín Žabka. V jej obchodoch stačí zákazníkom mobilná aplikácia a platobná karta. „Žabka Nano je založená na inovatívnych technológiách, ako sú pokročilé modely spracovania obrazu, umelá inteligencia a moderné metódy autorizácie platieb za nákupy.“ V Česku nájdeme autonómne predajne potravinového reťazca Coop. Pred nákupom si musí zákazník najskôr stiahnuť mobilnú aplikáciu a overiť bankovú identitu. Slovenský reťazec Coop Jednota o podobných obchodoch uvažuje aj na našom trhu. Aktuálne môžu zákazníci na Slovensku nakúpiť len v jednej jedinej plne automatizovanej prevádzke potravín Od našich.
Slovensko sa stáva čoraz atraktívnejšou destináciou pre zahraničné obchodné reťazce a fastfoodové siete. V nasledujúcom období sa môžeme tešiť na príchod niekoľkých významných značiek, ktoré obohatia náš trh.
Príchod nových hráčov na trh
Biedronka
Biedronka je najväčší maloobchodný reťazec v Poľsku, ktorý patrí portugalskej skupine Jerónimo Martins. S viac ako 3 500 predajňami po celom Poľsku sa Biedronka stala synonymom pre cenovo dostupné potraviny u našich susedov. Slovenskí spotrebitelia si budú môcť vyberať zo širokého sortimentu produktov vrátane čerstvých potravín, mliečnych výrobkov, mäsových produktov, pečiva a výrobkov pre domácnosť. Súčasťou ponuky budú aj privátne značky. Úrad priemyselného vlastníctva na Slovensku jej už potvrdil používanie značky Herbarium pre čaje, Bondi pre jogurty, Elios pre grécke špeciality či Miami primárne pre detské produkty. Zastúpenie budú mať asi aj slovenské produkty. Aj keď je otázne, aký bude ich podiel. Existuje totiž obava, že príchod môže mať negatívny vplyv na malé obchody alebo slovenských výrobcov potravín.
Prvé predajne by mali otvoriť už o pár mesiacov. Vstup Biedronky na slovenský trh by mohol zvýšiť konkurenciu v segmente maloobchodu a priniesť výhody v podobe nižších cien a širšieho výberu pre spotrebiteľov. Ide o najočakávanejšiu udalosť v maloobchode za posledných 20 rokov. Vtedy na trh vstúpil Lidl. Distribučné centrum pre novú sieť sa bude nachádzať na západnom Slovensku pri Trnave. Postupne hľadá mnohých pracovníkov.
Five Guys
Five Guys bude nováčikom na trhu fastfoodov na Slovensku. Sieť v zahraničí rýchlo získava popularitu vďaka svojmu konceptu a jedlu.
Problém potravinových púští a nové riešenia
Obmedzený prístup k potravinám, najmä v menších obciach na Slovensku, je vážny a neustále narastajúci problém s ďalekosiahlymi negatívnymi dopadmi. Upozorňuje na to maloobchodná sieť COOP Jednota Slovensko. Menšie obce na Slovensku pritom dlhodobo zápasia s absenciou prístupu k základným potravinám. Tzv. potravinové púšte sa nedarí zastaviť, naopak, rozširujú sa. Podľa obchodníkov je to už závažný problém, preto vyzývajú ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa tejto téme venovalo. Zároveň poukazujú na efektívne riešenia v zahraničí, ktorými by sme sa mohli inšpirovať.
Obchodné siete, ktoré predávajú potraviny aj na vidieku, bez podpory štátu nedokážu dlhodobo udržať rentabilitu tamojších prevádzok. „Pritom na slovenskom trhu, vrátane vidieka, je veľký dopyt po kvalitných slovenských potravinách. Ukázal to aj nedávny prieskum, z ktorého vyplynulo, že až 76 percent spotrebiteľov preferuje potraviny slovenského pôvodu. Preto je potrebné hľadať koncepčné riešenia, ako zabezpečiť dostatok kvalitných slovenských produktov dostupných aj v menších obciach,“ povedal predseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Ján Bilinský.
Štátne dotácie ako riešenie
V súčasnosti si základné potraviny v obciach bez obchodných prevádzok zabezpečujú obyvatelia buď svojpomocne, inde fungujú tzv. pojazdné predajne. Avšak ani ambulantné formy predaja podľa spoločnosti COOP Jednota nie sú systémovým riešením problému, pretože so sebou nesú zdravotné riziká súvisiace s nedostatkami pri nakladaní s potravinami. „S problémom potravinových púští bojujú viaceré krajiny, Slovensko by sa nimi mohlo inšpirovať,“ tvrdí spoločnosť. Kým obchod na Slovensku je dlhodobo vylúčený z možnosti dostávať akékoľvek dotácie, v Poľsku a Českej republike sa problém „potravinových púští“ efektívne rieši cez systém štátnych finančných dotácií. „Obchodu by významne pomohlo aj zavedenie investičných stimulov, s cieľom podporiť modernizáciu obchodných prevádzok na vidieku, čím by sa ich rentabilita zvýšila,“ dodáva spoločnosť COOP Jednota.
Predvolebné sľuby a politické iniciatívy
Na problém tzv. potravinových púští na Slovensku pred septembrovými parlamentnými voľbami poukázala strana Strana Hlas - sociálna demokracia. Upozornila na to, že to ako problém vnímajú už aj obchodné zväzy. „Na problém potravinových púšti, regiónov, kde neexistuje žiadna predajňa potravín, poukazujeme dlhodobo. Zároveň sme ukázali riziká nárastu potravinových púšti, v ktorých žije približne 350-tisíc ľudí a navrhli sme konkrétne riešenia,“ tvrdí expert strany Hlas pre samosprávy Michal Kaliňák.
Riešeniami sa predstavitelia strany inšpirovali napríklad v Poľsku a Čechách, kde tieto opatrenia ľuďom pomohli. Expert strany Michal Kaliňák zároveň súhlasí s vyjadrením tak Zväzu obchodu, ako aj Slovenskej aliancie moderného obchodu. „Už aj tieto dve organizácie konštatujú problém s nedostupnosťou potravín na vidieku, s tým, že potravinové púšte sa rozširujú a že štát musí pomôcť a inšpirovať sa riešeniami u susedov,“ povedal. Strana Hlas-SD pred voľbami sľubovala, že presadí riešenia, ktoré pomôžu ľuďom v potravinových púšťach, kde si nikto nemôže kúpiť ani základné potraviny. „Potraviny patria do každej dediny. V potravinových púšťach to nie je biznis, ale verejná služba.
Rozvoj online predaja a doručovacích služieb
Od začiatku októbra prišiel slovenský reťazec Coop Jednota s novinkou. Portál živé.sk informuje o tom, že reťazec spustil doručovanie potravín v Bratislave. Kolektív zamestnancov na základe objednávky pripraví nákup v predajni na Mierovej ulici. Zákazníci si môžu vybrať z ponuky sortimentu viac ako 3 500 položiek. Táto novinka však nie je všetko. Spravodajský portál tvnoviny.sk ešte v marci informoval o tom, že maloobchodná sieť pripravuje vlastný e-shop, ktorý bude dostupný pre ľudí z celého Slovenska. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Jana Kuklová, v súčasnosti spoločnosť finalizuje a pracuje na spustení centrálneho systému online nakupovania pre celú maloobchodnú sieť COOP Jednota, ktorý bude pre zákazníkov dostupný vo štvrtom kvartáli roku 2023. Prostredníctvom e-shopu si budú môcť Slováci objednať potraviny, ktoré im prídu buď priamo domov, alebo si ich budú môcť vyzdvihnúť osobne v predajni. Tento systém už reťazec vyskúšaný má. Od roku 2018 totiž môžu takto zákazníci nakupovať už v 29 predajniach.
Spoločnosť Lidl Slovenská republika aktuálne neuvažuje nad doručovaním potravín do domácností. Marek Kravjar, špecialista komunikácie Billa, pre redakciu povedal, že Billa túto službu už ponúka a to cez Wolt. „BILLA Slovensko, ako aj BILLA v Česku patria do skupiny REWE. Rovnako aj v ostatných krajinách testujeme rôzne systémy e-commerce. Na Slovensku momentálne testujeme spoluprácu so spoločnosťou Wolt v 13 mestách a 20 prevádzkach, s perspektívou rozširovania spolupráce. V Česku testujeme službu e-shopu s priamym doručovaním.
Kaufland do budúcna tento spôsob predaja vôbec nevylučuje: „Možnosti online predaja potravín neustále analyzujeme a pozorne sledujeme vývoj na trhu. „Vo februári sme spustili Kaufland online trhovisko, ktoré prepája renomé a hodnoty značky Kaufland so svetom online nákupov.
Ako fungujú predajne COOP Jednota otvorené 24/7
Výzvy a perspektívy slovenského potravinárstva
V nasledujúcom období je možné očakávať pokračovanie transformácie maloobchodu pod vplyvom digitalizácie, dynamický rozvoj smart riešení a nových konceptov. Zvyšovať sa bude dôraz na udržateľnosť podnikania a snáď aj na pozitívny vývoj spotrebiteľského povedomia smerom ku kvalite produktov a poskytovaných služieb a k stále vyššej preferencii domácej produkcie. Očakávame však aj rastúce problémy s kvalifikovanou pracovnou silou," spresnil Kasana. Na trhu sa podľa neho za 35 rokov popri fungujúcich domácich obchodných sieťach etablovali zahraničné obchodné reťazce. „Tie zvýšili konkurenciu vo väčších sídlach a priniesli na trh väčší objem zahraničných produktov.
Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské. Taký je výsledok prieskumu, ktorý pravidelne robí Potravinárska komora Slovenska (PKS). Tohtoročný prieskum nedáva najmenší dôvod na radosť, ešte roku 2011, keď PKS začala robiť prieskum, bolo zastúpenie slovenských a zahraničných potravín 50:50. Tohto roku agentúra Go4insight namerala výsledok 41,2 percenta. Téma výroby, spracovania a potom aj zastúpenia a predaja slovenských potravín už pripomína obohratú pesničku. Je to však problém, ktorý nedáva spávať, už len preto, že zbytočne zaťažuje zahraničnoobchodnú bilanciu krajiny z roka na rok väčšími mínusovými hodnotami. Dovážame aj to, čo by sme nemuseli. Vlani sa pasívne saldo v obchodnej výmene prehuplo cez dve miliardy eur. Ako konštatoval člen predstavenstva PKS Branislav Cvik, Slovensko vyváža suroviny, najmä obilniny, olejniny, ale aj polovicu čoraz vzácnejších ošípaných a dováža hotové výrobky. Smotana zo spracovania surovín, toľko skloňovaná pridaná hodnota, zostáva v cudzine.
Slabá ponuka slovenských potravín veľa hovorí nielen o stave slovenského potravinárstva. Tomu na rozvoj dlhodobo chýba najmenej jedna miliarda eur potrebných na inovácie a nákup nových technológií, čo by umožnilo vyrovnať krok so zahraničnou konkurenciou. Nielen s tou západoeurópskou, ale najmä s českou, lebo dovoz českých produktov je najväčší spomedzi všetkých zahraničných potravín a nápojov. Jedným z prekvapujúcich zistení prieskumu je, že Slováci si kupujú mnohé české značky, ide najmä o nápoje. Kedysi československé považujú stále za domáce. Problém slabého zastúpenia slovenských potravín je podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya viacvrstvový. Bezmála 15 rokov trvajúci prieskum podielu domácich a zahraničných potravín svedčí o celkovo málo úspešnej snahe zvrátiť vývoj. Veď z 50 percent slovenských potravín na pultoch roku 2011 klesol ich podiel roku 2017 na 37,2 percenta a potom sa päť nasledujúcich rokov pomaly šplhal k 42,3 percenta (rok 2022). Posledné dva roky je slovenských potravín na pultoch opäť menej - 41,2 percenta.
| Rok | Podiel (%) |
|---|---|
| 2011 | 50.0 |
| 2017 | 37.2 |
| 2022 | 42.3 |
| Posledné meranie | 41.2 |
Keď sa pozrieme na zastúpenie slovenských výrobkov podľa kategórií, prvé miesto si dlhodobo uchováva mlieko. Tohto roku mu namerali 73 percent, ale mliečne výrobky boli až piate iba so 49-percentným podielom.
Slovensko je krajinou minerálok. Máme najmenej 1 500 prameňov, nemuseli by sme doviezť ani liter minerálky z Česka, zo Slovinska, a predsa ich vidíme hojne zastúpené na pultoch - 35 percent zahraničných a 65 percent slovenských. A keby len v obchodoch. V máji na stretnutí s vinármi premiér Robert Fico povedal, že viac musí dbať o propagovanie Slovenska aj jeho štátna reprezentácia, na stoloch by malo byť jednoznačne slovenské víno a minerálky.
Veľkou slabinou Slovenska je spracovanie olejov. Čo z toho, že krajina dorobí veľa repky či slnečnice, keď ju nemá kde spracovať, pretože po kedysi kľúčovom výrobcovi zostali len značky, jeho výrobný areál po predaji zamestnaneckej akciovky v Bratislave už roky neslúži svojmu účelu.
Hlavným hracím poľom sú však obchody. To, čo ponúkajú, to si zákazníci kúpia. Od začiatku meraní si prvú priečku udržiava slovenský reťazec COOP Jednota. Pravda, muziku tvrdia veľké nadnárodné spoločnosti. V posledných rokoch rástol Kaufland, dostal sa na 42,5 percenta. Naopak, Lidl si podľa Go4insight pohoršil, keď medziročne padol z 34 na 29 percent. Inými slovami povedané, Lidl výsledok delí aj násobí. Na prelome desaťročí totiž nárast vystavených slovenských produktov ťahal práve Lidl, ktorý mal roku 2011 len 16-percentné zastúpenie.
Podľa Tomáša Bezáka, vedúceho úseku komunikácie Lidl, „čísla totiž hovoria jednoznačne, že naša podpora slovenských dodávateľov sa zvyšuje. Ak sa pozrieme na objem dodaného tovaru, roku 2023 mali slovenské firmy podiel vyše 37 percent, rok predtým to bolo 36 percent." Pozitívny vývoj vidia v Lidli aj v hodnote dodaného tovaru slovenských firiem, ktorá bola v minulom roku vyše 35 percent, pričom rok predtým to bolo 32 percent. „Pre nás je kľúčová reálna podpora slovenských dodávateľov, ktorú dokážeme vyjadriť číselne. Spoločnosť Lidl aktuálne spolupracuje takmer s tromi stovkami slovenských dodávateľov. Počas minulého roka sme zaplatili domácim výrobcom a pestovateľom vyše pol miliardy eur v nákupných cenách. Hodnota spolupráce Lidla a slovenských dodávateľov narástla medziročne o vyše 70 miliónov eur. Okrem toho slovenským dodávateľom pomáhame aj exportovať ich produkty do zahraničia.
Lidl nesúhlasí so zameraním prieskumu na vystavenie slovenských potravín na pultoch. Ten podľa neho nič nehovorí o ich obľube zo strany zákazníkov a ich skutočnom odpredaji. „Inak povedané, v tejto logike môžete mať na pulte vedľa seba dva jogurty - jeden slovenský a druhý český a pomerovo vyjde zastúpenie slovenský výrobok a zahraničný 1:1. No slovenský jogurt sa môže predávať povedzme v pomere 10:1, čo znamená výrazne pozitívnu bilanciu pre slovenského dodávateľa. To však spomenutá štatistika, zameriavajúca sa výlučne na počet vystavených produktov, nezohľadní.
V zásade možno povedať, aká je metodika, také sú výsledky. Ak je niečo isté, tak predovšetkým to, že Slovensko má so spracovaním svojich potravín dlhodobý problém. Každá iniciatíva napomáhajúca predaj slovenských potravín sa kvituje. Také jednoduché to však s ich výrobou nebude, pretože od prvého júla slovenskí potravinári prídu o jedinú významnú formu pomoci - úľavu na sociálnych odvodoch, na ktorú za ostatné obdobie mali nárok. „Je to rozhodnutie Európskej komisie, ktoré nám ostáva len rešpektovať. Politici sa podľa Gajdoša počas celého trvania odvodových úľav vyjadrovali ako o nástroji, ktorý nielenže zmierni infláciu, ale pomôže vyrábať potraviny lacnejšie. „Pokiaľ to má naďalej platiť, potrebujeme veľmi rýchlo nájsť náhradu za túto európsku pomoc, no už z národných zdrojov.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč už dávnejšie v tejto súvislosti uviedol, že štát sa bude usilovať vyjsť potravinárom v ústrety. Potravinári vidia vec pragmaticky. Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya treba v čo najkratšom čase zadefinovať formy štátnej pomoci a sfunkčniť Pôdohospodársku platobnú agentúru. Poturnay tiež pripomenul, že sa blíži čas vstupu poľského diskontného reťazca na slovenský trh s potravinami. „Ten síce už rokoval so slovenskými dodávateľmi potravín, no v prvých mesiacoch sa bude opierať najmä o poľských producentov. Potraviny tvoria súčasť identity občanov každej krajiny. Preto podľa Poturnaya treba cielene budovať spoločenské vedomie o kvalitných slovenských potravinách. Je to téma multirezortná - nie len pre rezort pôdohospodárstva, ale aj školstva, kultúry, cestovného ruchu či zdravotníctva. Teda téma pre celú vládu. A tiež pre spotrebiteľov.
Sortiment potravín, ktoré je možné takto predávať, môže obec určiť vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Predaj melónov či ovocia popri cestách má na Slovensku svoje pravidlá a nie je možné ho vykonávať kdekoľvek. Upozornila na to Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR na sociálnej sieti. „Dočasný ambulantný predaj sa môže vykonávať len na trhovom mieste, ktoré určí obec, a ktorému dá obec svoje povolenie. Pod ambulantným predajom sa rozumie najmä sezónny predaj zo stánkov, napríklad ovocia a zeleniny, zmrzliny či jedál a nápojov určených na okamžitú konzumáciu, ako sú napríklad langoše alebo klobásy. Upozornili tiež, že predajca, ktorý chce potraviny predávať zo stánku, musí svoju prevádzku registrovať na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
tags: #nove #formy #predaja #slovenskych #potravin #seminarka
