Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) je vôbec najstaršou vysokou školou ekonomického zamerania na Slovensku. Naša najstaršia ekonomická vysoká škola vznikla ešte v roku 1940. Pôvodne súkromná Vysoká obchodná škola v Bratislave sa za 75 rokov pôsobenia pretransformovala až do dnešnej podoby a stala sa významnou vysokoškolskou inštitúciou nielen vrámci Slovenska. Reč je o Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Vznik vysokej školy ekonomického zamerania na Slovensku si vynútila skutočnosť, že v roku 1939 medzi zatvorenými českými vysokými školami bola aj Vysoká škola obchodná v Prahe, na ktorej získavali ekonomické vzdelanie i slovenskí študenti. Bolo to presne 4. októbra 1940, keď vtedajšia vláda akceptovala návrh prípravného výboru a vydala nariadenie s mocou zákona č. 248/Slovenského zákonníka, ktorým sa Vysokej obchodnej škole (predchodkyni Ekonomickej univerzity v Bratislave) udelilo právo verejnosti a tým sa v podstate vyjadril súhlas so založením Vysokej obchodnej školy v Bratislave. Týmto aktom sa začal písať príbeh Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Najstaršia slovenská vysoká škola ekonomického zamerania bola založená v októbri roku 1940. Pôvodne súkromná škola bola v roku 1945 zoštátnená a premenovaná na Slovenskú vysokú školu obchodnú. O štyri roky neskôr sa jej názov znova menil, tentokrát na Vysokú školu hospodárskych vied a neskôr sa ešte upravil na Vysokú školu ekonomickú. Súčasný názov Ekonomická univerzita v Bratislave sa datuje až od roku 1992.
Významnú úlohu v procese prípravy a založenia Vysokej obchodnej školy zohral najmä prof. PhDr. Jur Hronec, ktorý mal už bohaté skúsenosti i zásluhy na založení Vysokej školy technickej na Slovensku. So vznikom školy sú spojené mená ďalších významných osobností ako boli prof. Ing. Július Pázman, prof. Ing. Vladimír Králiček, DrSc. prof. Ing. Ladislav Cicvárek a ďalší. So vznikom školy sú spojené mená takých významných osobností ako boli prof. PhDr. Jur Hronec, prof. Ing. Július Pázman, prof. Ing. Vladimír Králiček, DrSc. prof. Ing. Ladislav Cicvárek a ďalší.
Vysoká obchodná škola začala svoju činnosť bez vlastných priestorov. Pedagogický proces sa realizoval v prenajatých priestoroch na rôznych miestach Bratislavy. Podstatné zlepšenia v priestorovom zabezpečení nastalo v roku 1960, kedy sa Vysoká škola ekonomická nasťahovala do novostavby budovy Univerzity Komenského v Bratislave na ul. Odbojárov. Niektoré pracoviská však zostali aj naďalej v pôvodných priestoroch školy na Palisádach a na Konventnej ulici. Priestorová situácia školy aj naďalej zostávala problémom číslo jeden, preto škola bola nútená urobiť viaceré zmeny v dislokácii svojich pracovísk, resp. vybudovať nové objekty v areáli školy na ul. Túto nevyhovujúcu situáciu mala vyriešiť výstavba nového areálu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave - Petržalke na Dolnozemskej ceste, ktorý by v jednom komplexe naplnil všetky požiadavky kladené na výučbu, vedu a výskum, na ubytovanie a stravovanie. Výstavba komplexu sa začala v roku 1983.
V roku 1945 bola Vysoká obchodná škola zoštátnená a premenovaná na Slovenskú vysokú školu obchodnú. O štyri roky neskôr, v 1949 bol jej názov znova zmenený, tentoraz na Vysokú školu hospodárskych vied a od roku 1952 opäť na Vysokú školu ekonomická. V roku 1949 bola Vysoká obchodná škola v Bratislave pretransformovaná na Vysokú školu hospodárskych vied. Jej názov sa opäť zmenil v roku 1953 na Vysokú školu ekonomickú, ktorý škola používala až do roku 1992.
Na Vysokej obchodnej škole v Bratislave (v školských rokoch 1940/1941 až 1949/1950) výchovu vysokoškolských kvalifikovaných odborníkov s obchodnovedným zameraním realizovali z obsahovej i organizačnej stránky ústavy, ktoré boli na tento účel vytvorené. Boli to: ústav ekonomiky obchodu a dopravy, ústav technológie a tovaroznalectva; a ústav podnikového hospodárstva.
V roku 1949 bola Vysoká obchodná škola v Bratislave pretransformovaná na Vysokú školu hospodárskych vied. Jej hlavnou úlohou bolo popri výučbe kvalifikovaných odborníkov odvetvového zamerania na jednotlivé odvetvia národného hospodárstva aj rozvíjanie všeobecnej ekonomickej teórie, ako aj odvetvovej ekonomickej teórie vrátane obchodnovednej teórie. V súlade s tým došlo na Vysokej škole hospodárskych vied, ktorá sa organizačne ešte nečlenila na fakulty, k vytvoreniu študijnej špecializácie obchod a zároveň ku konštituovaniu katedry ekonomiky obchodu.
Nariadením vlády č. 58/53 Zb. sa Vysoká škola hospodárskych vied od začiatku školského roka 1953/1954 premenovala na Vysokú školu ekonomickú, pričom súčasne vznikli tri fakulty, medzi nimi aj Fakulta vnútorného obchodu a financií. Do tejto fakulty sa začlenila Katedra ekonomiky obchodu, Katedra financií a Katedra účtovnej evidencie. Prípravou zriadenia tejto fakulty bol poverený Ing. Filip Hronský a jej prvým dekanom sa stal prof. Ing. Jozef Rosa. So vznikom Fakulty vnútorného obchodu a financií v roku 1953 vznikol študijný odbor ekonomika vnútorného obchodu a v roku 1955 sa upravil aj názov pracoviska na Katedra ekonomiky vnútorného obchodu.
Toto organizačné usporiadanie pretrvalo do školského roka 1958/1959, keď sa Katedra ekonomiky vnútorného obchodu spolu so študijným odborom ekonomika vnútorného obchodu začlenila do fakulty výrobno-ekonomickej.
V období rokov 1959 až 1969 došlo súbežne so vzrastom požiadaviek hospodárskej praxe k celkovému obsahovému i organizačnému rozvoju obchodnovedného štúdia na katedre ekonomiky vnútorného obchodu. Katedra ekonomiky vnútorného obchodu bola od jej vzniku trvalo smerovou katedrou. Zabezpečovala vytváranie profilu absolventa študijného odboru a rozvoj foriem a obsah štúdia. Bola organizačným i personálnym základom na vznik ďalších študijných odborov i katedier. V školskom roku 1957/1958 vzniklo na nej študijné zameranie cestovný ruch a verejné stravovanie, z ktorého v školskom roku 1959/1960 vznikol samostatný študijný odbor. Na zabezpečenie rozvoja tohoto študijného odboru vznikla v roku 1964 katedra cestovného ruchu a verejného stravovania. Ústav tovaroznalectva sa v roku 1960 pretvoril na samostatnú katedru tovaroznalectva. V súvislosti so snahou o širšie zapojenie ekonomiky Slovenska do medzinárodnej deľby práce vznikol v školskom roku 1963/1964 študijný odbor ekonomika zahraničného obchodu a s ním i katedra ekonomiky zahraničného obchodu. V školskom roku 1964/1965 vznikla katedra organizácie a prevádzky obchodných podnikov a v školskom roku 1966/1967 katedra ekonomiky miestneho hospodárstva a výrobných družstiev a s ňou i tomu zodpovedajúce študijné zameranie. Všetky tieto katedry tvorili základ novovznikajúcej Obchodnej fakulty VŠE v Bratislave.
Nariadením vlády SSR č. 79/1969 vznikla s účinnosťou od 31.7.1969 na VŠE v Bratislave Obchodná fakulta. Vznik Obchodnej fakulty VŠE v Bratislave bol vyvolaný rozvojom národného hospodárstva, obchodných vzťahov a silnejúcim akcentom na zvýšenie efektívnosti riadenia vo sfére obehu. Medzi ťažiskové úlohy novovzniknutej fakulty patrili: zlepšiť nepriaznivú kvalifikačnú štruktúru najmä vo vnútornom obchode prípravou vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v potrebnom množstve, zabezpečiť kvalitnú prípravu absolventov a potrebám hospodárskej praxe zodpovedajúcu vedecko-výskumnú základňu zameranú na aplikáciu výsledkov základného výskumu do podmienok príslušných odvetví a odborov obchodnej činnosti a zabezpečovať technicko-ekonomickú osvetu a podieľať sa na tvorbe racionalizačných projektov v oblasti obchodu, a tak napomáhať realizácii celospoločenských cieľov v oblasti vedecko-technického pokroku.
Do novovzniknutej Obchodnej fakulty boli pri jej vzniku začlenené: katedra ekonomiky vnútorného obchodu, katedra cestovného ruchu a verejného stravovania, katedra tovaroznalectva, katedra ekonomiky zahraničného obchodu, katedra ekonomiky miestneho hospodárstva a výrobných družstiev, katedra hospodárskeho práva, katedra ruského jazyka a katedra cudzích jazykov.
Vtedajšia prednostná orientácia národného hospodárstva na medzinárodnú ekonomickú spoluprácu v rámci RVHP vyvolala v roku 1976 vznik katedry socialistickej ekonomickej integrácie, ktorá bola od roku 1987 reprofilovaná na katedru svetovej ekonomiky. V školskom roku 1973/1974 sa na Obchodnej fakulte zrušila katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania a premiestnila sa na detašované pracovisko Obchodnej fakulty do Banskej Bystrice.
Nová kvalita spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré nastali v dôsledku zmeny politického systému u nás od roku 1990, si vyžiadali radikálnu zmenu koncepcie činnosti Obchodnej fakulty vo všetkých oblastiach.
Počnúc školským rokom 1990/1991 došlo k zjednoteniu výučby do jedného študijného odboru komerčné inžinierstvo a v rámci neho boli pripravené a realizovali sa špecializácie obchod a marketing, zahraničný obchod, služby a cestovný ruch a od školského roka 1996/1997 aj špecializácia hospodárska diplomacia.
V súlade s transformáciou našej ekonomiky na trhový mechanizmus, ktorá zásadne zmenila spoločenskú objednávku na profil vysokoškolsky vzdelaného komerčného pracovníka, ale aj v súlade s transformáciou bývalej Vysokej školy ekonomickej v Bratislave na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ktorá predpokladala vytvorenie diverzifikovanejších študijných odborov, resp. študijných špecializácií, došlo k zásadnej zmene profilu, obsahu výchovno-vzdelávacieho procesu, orientácie vedeckovýskumnej činnosti a zahraničných stykov Obchodnej fakulty, ako aj k adekvátnym zmenám jej organizačnej štruktúry.
Vysoký záujem o štúdium zo strany absolventov stredných škôl si vynútil určitú diverzifikáciu štúdia do viacerých okresov SR. Tento záujem bol zo stránky organizačnej a finančnej podporovaný štátnymi a samosprávnymi orgánmi v okresoch a mestách. Tak vzniklo už v školskom roku 1991/1992 prvé stredisko bakalárskeho štúdia Obchodnej fakulty a univerzity vôbec. Pre bakalárske štúdium bol schválený samostatný študijný odbor obchodné podnikanie.
Vysokú pedagogickú a vedeckovýskumnú úroveň fakulty potvrdila aj akreditačná komisia, ktorá na základe evalvácie za obdobie od roku 1995 zaradila Obchodnú fakultu do najvyššej kategórie.
Funkciu dekana Obchodnej fakulty od jej vzniku v roku 1969 vykonávali: 1969 - 1970 prof. Ing. Štefan SLOBODA, CSc. 1970 prof. JUDr. Ladislav RENDOŠ, CSc. 1970 - 1990 prof. Ing. Vítězslav BALHAR, CSc. 1990 - 1997 prof. Ing. Peter BALÁŽ, CSc. 1997 - 2000 prof. JUDr. Ľudovít TÓTH, CSc. 2000 - 2007 doc. Ing. Ferdinand DAŇO, CSc. 2007 - 2011 prof. Ing. Jaroslav KITA, CSc. 2011 - 2019 doc. Ing. Štefan ŽÁK, PhD. 2019 - trvá doc. Ing. Peter DRÁBIK, PhD., MSc.
V roku 1983 začala škola s výstavbou areálu v bratislavskej mestskej časti Petržalka na Dolnozemskej ceste. Do prvého objektu sa v roku 1991 presťahovala obchodná a národohospodárska fakulta. S účinnosťou od 1. júla 1992 bola Vysoká škola ekonomická premenovaná na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Pri premenovaní v roku 1992 tvorilo univerzitu päť fakúlt. V januári 2000 vznikla fakulta medzinárodných vzťahov, v júni 2010 bola založená fakulta aplikovaných jazykov.
Do užívania bol daný prvý objekt Výučba 1, do ktorého sa presťahovali Národohospodárska fakulta a Obchodná fakulta, v roku 1991, druhý objekt Výučba 2, do ktorého sa presťahovali Fakulta hospodárskej informatiky, Fakulta podnikového manažmentu a ostatné pracoviská školy, v roku 1996.
Aktuálne tvorí Ekonomickú univerzitu celkovo sedem fakúlt - Národohospodárska, Obchodná, Fakulta hospodárskej informatiky, Fakulta podnikového manažmentu, Fakulta medzinárodných vzťahov, Fakulta aplikovaných jazykov, ktoré sídlia priamo v Bratislave a Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach.
Ekonomická univerzita v Bratislave poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v 18 akreditovaných študijných programoch 1. stupňa vysokoškolského štúdia, v 31 študijných programoch 2. stupňa štúdia a v 16 študijných programoch 3., t.j. doktorandského stupňa štúdia na 6 fakultách v Bratislave a na jednej fakulte v Košiciach. V súčasnosti tu študuje približne 7 000 študentov. V rámci výchovno-vzdelávacej činnosti Ekonomická univerzita organizuje vysokoškolské štúdium bakalárske, inžinierske, doktorandské a celoživotné vzdelávanie občanov (vo firmách) a možnosť výskumu. EUBA sa od roku 2021 radí k 6 percentám škôl na svete so zameraním na ekonomické študijné programy, ktoré získali prestížnu akreditáciu AACSB. Poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v 32 akreditovaných študijných programoch 1. (bakalárskeho), v 32 študijných programoch 2. (magisterského / inžinierskeho) a v 24 študijných programoch 3.
Vyše 75 000 absolventov, také sú oficiálne štatistiky. Počas svojej existencie vychovala vyše 121 000 absolventov.
Ekonomická univerzita v Bratislave je právom hrdá na to, že jej absolventi sú schopní uplatniť sa vo všetkých sférach národného hospodárstva, pôsobia tiež na rôznych stupňoch riadenia ekonomiky, mnohí dokonca reprezentujú našu krajinu na významných postoch v zahraničí. Absolvent školy je ekonóm, ktorý ovláda všeobecné ekonomické teórie, osvojil si poznatky z národohospodárskej politiky, podnikového hospodárstva, manažmentu, marketingu, financií, kvantitatívnych metód v ekonómii, informatiky, práva a ďalších disciplín využívaných v hospodárskej praxi a ktorý dokáže komunikovať aspoň v dvoch svetových jazykoch.
Internacionalizácia vzdelávania a medzinárodná spolupráca patria dlhodobo medzi priority EU v Bratislave. Univerzita dosahuje vynikajúce výsledky v mobilitných programoch, čo ocenili v minulosti viaceré renomované národné a medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Európska komisia. V programe Erasmus+ patrí medzi TOP 200 vysokoškolských inštitúcií z hľadiska počtu vyslaných študentov, ktorých je každý rok takmer 350. EUBA administruje multiregionálne programy v oblasti vysokého školstva, ako je CEEPUS, ERASMUS a iné.
Víziou EU v Bratislave je úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce, byť modernou a dynamickou univerzitou porovnateľnou s významnými vysokoškolskými inštitúciami a reflektovať spoločenskú zodpovednosť a zapojenie do spolupráce s inštitúciami a organizáciami v SR a zahraničí.
„Sme hrdí na to, čo generácie učiteľov, výskumníkov, ostatných zamestnancov a študentov počas týchto 83 rokov dosiahli. Neustále sa rozvíjame, aby sme boli pripravení čeliť aktuálnym výzvam a potrebám ekonomiky a spoločnosti. Výchova vysokoškolsky kvalifikovaných odborníkov pre obchod má na Slovensku takmer 80-ročnú tradíciu. Jej začiatky sa viažu k vzniku bývalej Vysokej obchodnej školy v Bratislave v roku 1940, ktorú možno v istom zmysle právom považovať za predchodkyňu súčasnej Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Bratislava, 27. november 2025 - Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) oslávila 85. výročie založenia univerzity predstavením novej publikácie „85-ročný príbeh Ekonomickej univerzity v Bratislave“. Publikáciu mapujúcu 85 rokov EUBA pokrstili rektor EUBA prof. Autormi publikácie sú Pavol Demeš, Boris Mattoš a Miroslav Horňák. Kniha je moderným a vizuálne atraktívnym spracovaním vývoja EUBA doplneným o archívne materiály, fotografie a spomienky osobností spojených s univerzitou. Publikácia obsahuje špeciálnu vloženú stranu, na ktorú si absolventi môžu nalepiť fotografiu zo svojich promócií. Každý čitateľ sa tak môže stať súčasťou 85-ročného príbehu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 1940 sa univerzita vypracovala na významnú vzdelávaciu a vedeckú inštitúciu, ktorá pripravuje generácie lídrov v oblasti ekonomiky, manažmentu, medzinárodných vzťahov či podnikania. Slávnostný večer mal výnimočný kultúrny rozmer - súčasťou podujatia bolo aj predstavenie Radošinského naivného divadla „Ako sme sa hľadali“, poetická a nadčasová hra Stanislava Štepku v aktuálnej režijnej úprave Juraja Nvotu. Príbeh o hľadaní identity, inšpirovaný autentickým historickým listom z 16. storočia, preniesol divákov naprieč storočiami a ponúkol nevšedný pohľad na osobnosti našej histórie v momentoch pochybností, zraniteľnosti a ľudskosti. Na tomto kultúrnom pozadí vynikol aj samotný okamih krstu publikácie. Príhovorom vystúpili rektor prof. Ferdinand Daňo a spoluautor knihy Pavol Demeš, ktorí zdôraznili význam historickej pamäti a kontinuity univerzitného vzdelávania. Slávnostný večer ukázal, že história univerzity nie je len súborom dátumov a faktov, ale živým príbehom ľudí, ktorí ju formovali. Pre mnohých pedagógov a zamestnancov bol večer príležitosťou pripomenúť si svoje profesijné pôsobenie na univerzite, pre študentov zas ukážkou, že sú súčasťou tradície, ktorá má hlboké korene. Publikácia „85-ročný príbeh Ekonomickej univerzity v Bratislave“ je poďakovaním generáciám, ktoré po desaťročia budovali akademickú silu a dobré meno univerzity doma aj v zahraničí. Pripomína hodnoty, ľudí a kontinuitu, na ktorých EUBA stojí.
Ekonomická univerzita má v rámci svojho kampusu viaceré budovy, ktoré sú alokované v rámci celej Bratislavy. Hlavný areál Ekonomickej univerzity v Bratislave sa nachádza v Petržalke a je rozdelený medzi starú budovu V1 a novú budovu V2. Stará budova V1 je domovom Národohospodárskej fakulty (NHF), Obchodnej fakulty (OF) a Slovenskej ekonomickej knižnice (SEK). V tejto budove sa nachádza aj predajňa študijnej literatúry, kopírovacie centrum a bufet. Nová budova V2, vyššia budova, je sídlom Fakulty podnikového manažmentu (FPM), Fakulty hospodárskej informatiky (FHI), Fakulty medzinárodných vzťahov (FMV) a Fakulty aplikovaných jazykov (FAJ). V tejto budove sa nachádza aj rektorát, bufet, kopírovacie služby a EUBA FAN SHOP.
Na Ekonomickú univerzitu v Bratislave je možné sa dostať rôznymi spôsobmi, vrátane verejnej dopravy. Pre študentov, ktorí bývajú v ŠD Starohájska 4 a 8, je najbližšou zastávkou s názvom "Starohájska" na autobus číslo 68, ktorý ide priamo pred Ekonomickú univerzitu. Pre študentov bývajúcich v ŠD Ekonóm je najlepšou voľbou využitie autobusu číslo 87. Zastávka "Prístav" sa nachádza v smere na univerzitu a zastávka "Plynárenská" v smere z univerzity. Tieto zastávky poskytujú pohodlné spojenie medzi internátom Ekonóm a Ekonomickou univerzitou. Na univerzitu sa dá dostať aj pešo alebo na kolobežke, bicykli cez Prístavný most. Študenti ubytovaní v ŠD Vlčie hrdlo môžu taktiež využiť autobus číslo 87 zo zastávky "Refinery Gallery". Pre študentov, ktorí bývajú pri horskom parku v ŠD HOPA a DOPA, je najlepšie využiť autobus číslo 84. Zastávka "Hroboňova" je miestom, kde môžu študenti nastúpiť, a potom na zastávke "Bulíková" prejsť 5 minút pešo alebo prestúpiť na iný spoj. Taktiež sa dá využiť spoj 83 z Hroboňovej s prestupom na zastávke Hálová na autobus 99 alebo 88.
Stravovanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave (EUBA) je zabezpečené prostredníctvom rôznych stravovacích zariadení. Študenti, zamestnanci a dôchodcovia majú možnosť využiť študentské jedálne a bufety, kde sa ponúkajú rôzne jedlá za prijateľné ceny. Prevádzka stravovacích zariadení je prispôsobená letnej prevádzke, pričom sa venuje aj nepretržitému výdaju stravy. Okrem stravovania na samotnej univerzite, študenti EUBA majú tiež možnosť stravovať sa v Mlynskej doline v prevádzkach Univerzity Komenského.
tags: #ekonomicka #univerzita #bratislave #historia
