Neuveriteľný príbeh vzniku lekárskych fakúlt na Slovensku, ktorý vás prekvapí!

História lekárskych fakúlt na Slovensku je bohatá a siaha až do stredoveku, pričom moderné lekárske vzdelávanie sa začalo formovať s vznikom prvých univerzít a ich lekárskych fakúlt. Tento proces bol ovplyvnený európskymi trendmi vo vzdelávaní a potrebami domáceho obyvateľstva.

Počiatky lekárskeho vzdelávania

Predchodyňami prvých lekárskych fakúlt boli laické lekárske a prekladateľské školy. Medzi ne patrila Salernská škola, ktorá dosiahla svoj vrchol v 12. storočí na juhu Apeninského polostrova. Svojou horlivou prekladateľskou činnosťou sa zaslúžila o to, že sa mnohé diela o antickej medicíne, ktoré v tej dobe boli známe iba v arabskom a byzantskom svete, dočkali svojho opätovného objavenia v Európe. Vďaka prekladom došlo k návratu k antike v medicíne. Stěžejní rolu v tom hral Kartáginec Constantinus Africanus. Škola v Salerne bola pre svoju neproduktívnosť zrušená Napoleonom v roku 1811. Jej následovníčkou sa stala juhofrancúzska Montpellierská lekárska fakulta, ktorá začala v 13. storočí Salerno zatieňovať. Prekladateľská činnosť pre účely výuky na univerzitách na lekárskych školách dominovala. Okrem Salerna (11. stor.) sa prekladalo aj v španielskom Tolede (12. stor.). Došlo k veľkému rozvoju medicínskeho písomníctva, a to ako kvantitatívnemu, tak aj kvalitatívnemu. Okrem latinčiny sa začali presadzovať aj národné jazyky, aby sa lekárske a lekárnické príručky stali prístupnejšími mešťanom. Latina však v medicíne dominantne pretrvávala až do 19. storočia.

Prvé univerzity sa zakladali v 12. alebo začiatkom 13. storočia v Bologni, Paríži, Padove, Neapole, Oxforde, Cambridge, Salamance či Cordobe. Hlavný rozmach v zakladaní univerzít nastal až v 14. storočí. Samotný vznik prvých lekárskych fakúlt nie je celkom objasnený. Demografický rozvoj miest v stredoveku znamenal dobré zázemie pre štúdium medikov aj samotné uplatnenie lekárov. Aj rozvoj prekladateľstva prispieval k tomu, že na ďalších a ďalších univerzitách boli zakladané lekárske fakulty. Tie získavali na dôležitosti predovšetkým s prichádzajúcimi morovými epidémiami v polovici 14. storočia. Stredoveká univerzita, tzv. "studium generale", mala štyri fakulty: artistickú, právnickú, lekársku a teologickú. Nie na všetkých univerzitách ale toto pravidlo platilo. Výnimka bola napríklad v Montpellieri, kde sa nachádzala len lekárska a právnická fakulta. Študent, ktorý chcel študovať na lekárskej fakulte, musel najprv absolvovať na artistickej fakulte 3 roky trivia (trojcestí). Na prijatie do trivia museli študenti vedieť hovoriť po latinsky. Trivium zahŕňalo tri oblasti: gramatiku, rétoriku a dialektiku. Študent získal základ z aristotelovskej prírodnej filozofie a fyziky, astronómie, geometrie, etiky atď.

Na území Slovenskej republiky vznikla prvá Lekárska fakulta v roku 1769 na Trnavskej univerzite. Aj keď pedagogickú a vedeckú činnosť vyvíjala iba sedem rokov, prispela k rozvoju vzdelanosti vo vtedajšom Uhorsku. Výsledkom snáh o obnovenie bratislavskej univerzity koncom 19. storočia bolo vytvorenie bratislavskej kráľovskej Alžbetínskej univerzity v roku 1912. Jej lekárska fakulta bola založená v apríli 1918. Výučba pre študentov 3. - 5. ročníka sa začala v zimnom semestri akademického roka 1918/19 v maďarskom jazyku, ktorý bol v tom čase úradným jazykom. Prvé posluchárne boli v priestoroch Krajinskej štátnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici č. 13 (dnešná Fakultná nemocnica). Dekanát sídlil v Aspremontovom paláci pri Schiffbeckovej záhrade (dnešná Medická záhrada).

Vznik Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike (1918) bola Alžbetínska univerzita vládnym nariadením postupne zrušená a po jej presťahovaní do Pätikostolia (dnešný Pécs, Maďarská republika) sa začali - z iniciatívy najmä vysokoškolských učiteľov Karlovej univerzity v Prahe a viacerých slovenských politikov - prípravy na založenie slovenskej vysokej školy v Bratislave. Poslanci Národného zhromaždenia Česko-Slovenskej republiky (ČSR) schválili dňa 27. 6. 1919 zákon č. 375/1919 Zb. z. a n., ktorým sa zriadila Česko-slovenská štátna univerzita v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a čeština. V novembri 1919 bola univerzita pomenovaná po významnom pedagógovi svetového mena ako Univerzita Komenského.

Prvý profesorský zbor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK), ktorý súčasne predstavoval aj vedenie Univerzity Komenského, tvorili profesori, pôvodne pôsobiaci na pražskej Karlovej univerzite. Za prvého rektora UK zvolili profesora internej medicíny MUDr. Kristiána Hynka a za prvého dekana LF UK profesora gynekológie MUDr. Gustáva Müllera. LF UK bola od 21. 9. 1919 prvou a niekoľko rokov jedinou fakultou novej bratislavskej univerzity. Pozostávala zo siedmich kliník. Podľa pôvodných názvov boli to:

Chirurgická klinika (prednosta prof. MUDr. Stanislav Kostlivý)
Interná klinika (prednosta prof. MUDr. Kristián Hynek)
Klinika pôrodníctva a chorôb ženských (prednosta prof. MUDr. Gustáv Müller)
Klinika očná (prednosta prof. MUDr. Roman Kadlický)
Klinika detského lekárstva (prednosta prof. MUDr. Jiří Brdlík)
Klinika pre choroby nervové a duševné (prednosta prof. MUDr. Zdeněk Mysliveček)
Klinika zubná (prednosta doc. MUDr. Adolf Mach)

Ako prvé teoretické pracoviská vznikli ústavy:

Ústav pre hygienu (prednosta prof. MUDr. Stanislav Růžička)
Ústav pre súdne lekárstvo (prednosta prof. MUDr. František Prokop)
Ústav pre farmakológiu a farmakognóziu (prednosta prof. MUDr. Bohuslav Polák)
Patologicko-anatomický ústav (prednosta prof. MUDr. Antonín Spilka)
Ústav pre sociálne lekárstvo (od roku 1919 existoval iba de iure)
Ústav pre všeobecnú a experimentálnu patológiu (prednosta prof. MUDr. Miloš Netoušek)

Teoretické ústavy sa konštituovali až od akademického roka 1922/23, čím sa vytvorili podmienky na výučbu vo všetkých ročníkoch štúdia medicíny na LF UK. Provizórne, nevyhovujúce priestorové vybavenie fakulty sa čiastočne zlepšilo v roku 1927, a to odovzdaním do užívania prvej novostavby budovy teoretických ústavov na Sasinkovej ulici č. 2. Napriek všetkým vtedajším snahám sa podarilo postaviť druhú z plánovaných budov až začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia (Sasinkova ulica č. 4).

Výučba klinických predmetov pre 144 študentov sa začala v prvom školskom roku 1919/20 a už v decembri 1919 a vo februári 1920 sa uskutočnila prvá slávnostná promócia prvého absolventa Pavla Halašu. Popri pregraduálnej príprave sa lekárska fakulta stala aj bázou postgraduálnej výchovy, vtedy formou doškoľovacích kurzov pre praktických lekárov. O štúdium na bratislavskej lekárskej fakulte prejavovali záujem nielen študenti zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Na začiatku tridsiatych rokov tvorili takmer polovicu študentov. Pracovníci kliník a ústavov udržiavali od prvých rokov existencie fakulty intenzívne pracovné kontakty nielen s pražskými a brnianskymi kolegami, ale aj s viacerými renomovanými zahraničnými lekárskymi fakultami, resp. vedeckými medicínskymi inštitúciami v Paríži, Londýne, Berlíne, Budapešti a vo Viedni.

Koncom tridsiatych rokov, predovšetkým v dôsledku zmeny politických pomerov a po nútenom odchode českých profesorov, sa do pedagogického procesu a rozvoja medicínskych odborov zapojili príslušníci prvej generácie slovenských lekárov - absolventov LF UK. Mnohí z nich sa úspešne podieľali na rozvoji medicínskych, biologických a pedagogických vied na Slovensku. Výsledky ich vedeckovýskumnej práce sa stretli s priaznivým ohlasom aj v zahraničí. Spomedzi mnohých možno uviesť aspoň niektorých: prof. MUDr. J. Ledényi-Ladziansky z anatomického ústavu sa stal kodifikátorom slovenskej anatomickej terminológie; prof. MUDr. A. J. Chura z kliniky detského lekárstva položil základy sociálnej pediatrie na Slovensku; prof. MUDr. Ľ. Valach sa významne zaslúžil o rozvoj rádioterapie, prof. MUDr. J. Fridrichovský sa stal prvým slovenským profesorom zubného lekárstva, prof. MUDr. E. Filo a prof. MUDr. L. Dérer patria medzi prvých slovenských profesorov internej medicíny. Ďalšími významnými osobnosťami LF UK, ktoré sa zaslúžili o rozvoj fakulty a medicínskej vedy, patria profesor patológie MUDr. F. Šubík, profesor urológie MUDr. J. Jakšy, prednosta ústavu lekárskej chémie prof. Ing. Dr. tech. F. Valentín, profesor farmakológie MUDr. F. Švec a mnohí ďalší. Profesori LF UK sa významne zaslúžili v roku 1920 o vznik Spolku čs. lekárov, Spolku čs. medikov v Bratislave a prvého slovenského vedeckého časopisu - Bratislavských lekárskych listov (1921).

Udalosti druhej svetovej vojny negatívne zasiahli aj do života fakulty, ktorá utrpela nielen personálne, ale spôsobili jej najmä veľké materiálne škody. Zmena politického systému po roku 1948 znamenala pre LF UK odklon od pôvodného smerovania k európskym a svetovým vedecko-pedagogickým i spoločenským štruktúram. Nástup centralistického riadenia vysokých škôl, podmienený vysokoškolským zákonom z roku 1950, znamenal zánik ústavov a vytvorenie katedier. Od školského roku 1952/53 sa otvorilo popri štúdiu všeobecného lekárstva aj štúdium stomatológie a pediatrie.

Vedecký výskum fakulty sa od roku 1957 zameral na problematiku regenerácie a transplantácie orgánov a kardiorespiračnej dynamiky, metabolizmu a onkológie. Od konca 60. rokov sa výskumné projekty ústavov a kliník začlenili do štátneho a rezortného plánu výskumu. Významnú úlohu najmä pri zverejňovaní výsledkov vedeckovýskumných projektov pracovníkov fakulty plnil fakultný zborník Folia Facultatis Medicae Universitatis Comenianae Bratislavensis (1963 − 1992). Začiatkom 80. rokov sa výskum orientoval najmä na problematiku degeneratívnych procesov a ochorení pohybového aparátu a cievnych ochorení CNS. Po novembri 1989 sa na pôde fakulty ako jednej z prvých v rámci vysokých škôl bývalej ČSFR začala formovať akademická rada, neskôr premenovaná na Akademický senát LF UK (prvé zasadanie 11.1.1990).

Založenie pobočky lekárskej fakulty v Košiciach

Vzhľadom na situáciu požiadalo Povereníctvo školstva a osvety 24. februára 1948 dekanát tejto fakulty o vypracovanie a predloženie lokalitného programu na založenie jej pobočky v Košiciach. Realizáciou náročnej úlohy bol poverený vtedajší riaditeľ Štátnej nemocnice v Košiciach (dnešnej Univerzitnej nemocnice L.). Štátna nemocnica v Košiciach bola slávnostne otvorená v júni 1924, pričom išlo o veľkolepé moderné zariadenie so štrnástimi pavilónmi, ktoré malo v čase uvedenia do prevádzky 600 postelí. O štyri roky neskôr sa jeho kapacita pre závažný výskyt besnoty na východnom Slovensku a Podkarpatskoruskej oblasti zvýšila o 250 a v povojnovom období vzrástol počet lôžok až na vyše deväťsto.

Na čele Štátnej nemocnice v Košiciach stál v roku 1948 prof. MUDr. Ján Kňazovický, vynikajúci chirurg, ktorý sa zaslúžil nielen o rozvoj chirurgie, ale aj všeobecne o rozvoj zdravotníctva a výchovu lekárov na Slovensku. Prof. MUDr. Ján Kňazovický 10. mája 1948 predložil dekanátu Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave „Návrh na otvorenie Lekárskej fakulty v Košiciach - lokalitný program“. Dňa 20. júla 1948 sa vtedajšie Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo na zákone, podľa ktorého sa začiatkom študijného roku 1948-1949 zriadila v Košiciach pobočka lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave.

Na základe tohto zákona poverilo Povereníctvo školstva a osvety v Bratislave prof. MUDr. Jána Kňazovického funkciou zástupcu dekana Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a po vykonaní prípravných organizačných prác sa v roku 1949 stal dekanom Pobočky LF SU v Košiciach. Výmerom zo dňa 9. augusta 1948 bol zriadený Úrad dekanstva Pobočky Lekárskej fakulty SU v Košiciach na Šrobárovej ulici, čím bol položený základný podklad k realizovaniu zákona č.191/1948. Povereníctvo školstva, vied a umení poverilo osobitným dekrétom prof. MUDr. Jána Kňazovického funkciou zástupcu dekana LF Slovenskej univerzity s povinnosťou vykonávať organizačné práce po stránke odbornej.

Povereníctvo školstva na návrh profesorského zboru Lekárskej fakulty SU v Bratislave poverilo vedením kliník a ústavov týchto prednostov:

Chirurgická klinika: prof. dr. Ján Kňazovický
Interná klinika: dr. František Pór
Ortopedická klinika: doc. dr. Jaroslav Štepán
Pôrodnícka klinika: doc. dr. Teodor Schwarz
Psychiatrická klinika: doc. dr. Zoltán Klimo
Očná klinika: doc. dr. Jozef Pajtáš
Kožná klinika: doc. dr. Eugen Malý
Ušná klinika: doc. dr. Michal Sivák
Neurologická klinika: dr. Jaroslav Hympán
Zubná klinika: dr. Arnošt Ružička
Detská klinika: dr. Ferdinand Démant
Laryngologická klinika: dr. Michal Šuster
Ústav pre hygienu: dr. Margita Sutorisová-Štolcová
Ústav pre sociálne lekárstvo: dr. Viliam Fríborský
Ústav pre patologickú anatómiu: dr. Igor Kutlík
Ústav pre experimentálnu patológiu: dr. Ján Sedláček
Ústav pre farmakológiu: dr. MrPh. Miloš Lukasiewicz
Ústav pre mikrobiológiu: dr. Ladislav Dubay
Ústav pre súdne lekárstvo: dr. Jozef Lukáči

Prvé zasadnutie pedagogického zboru sa konalo v dňoch 14. - 16. septembra 1948 za účasti predstaviteľov materskej fakulty a mesta Košíc a prvá prednáška zaznela 19. októbra 1948 - predniesol ju prof. MUDr. Teodor Schwarz, ďalší z hlavných iniciátorov myšlienky založenia lekárskej fakulty v Košiciach. Posledná komisia, ktorá navštívila vo veci vzniku pobočky lekárskej fakulty Košice mala svoje zasadnutie 12. októbra 1948. Predmetom jednania bolo odovzdanie Štátneho detského domova rezortu zdravotníctva pre účely Detskej kliniky a niektoré administratívne a hospodárske otázky budúcej fakultnej nemocnice, no na škodu veci vtedy nedošlo k presnejšiemu vymedzeniu pomerov medzi záujmovou oblasťou zdravotníckou a školskou.

Keďže prispôsobenie objektov na umiestnenie teoretických ústavov a laboratórií vyžadovalo rozsiahle rekonštrukcie, vyučovanie študentov sa začalo až o rok neskôr - v akademickom roku 1949/1950, pričom do vyšších ročníkov nastúpili študenti preradení do Košíc z materskej bratislavskej fakulty. Ďalšie ústavy a klinické pracoviská pôsobili hlavne v komplexe Štátnej (neskôr fakultnej) nemocnice na Rastislavovej ulici, kde sa konala praktická aj teoretická výučba a k dispozícii boli tiež viaceré posluchárne. V iných objektoch bola umiestnená psychiatria a pôrodnícka klinika.

Pokiaľ išlo o personálne zabezpečenie vyučovania, situácia bola podobná, ako pri priestorovom zabezpečení novovzniknutej fakulty. Kým pre klinickú výučbu bol v Košiciach značný potenciál erudovaných lekárov, oveľa zložitejšia bola situácia pre teoretické ústavy. Riešením bolo premiestnenie učiteľov z bratislavskej lekárskej fakulty - do Košíc prišli väčšinou schopní mladí a nadšení pedagógovia, ktorí sa s elánom pustili do budovania teoretických ústavov. Z nich v pomerne krátkom čase vyrástli nielen vynikajúci docenti a neskôr aj profesori, ale aj akademickí funkcionári - budúci dekani a prodekani.

V roku 1959 sa na základe zákona č. 58/59 Zb. odčlenila od Univerzity Komenského (pôvodne nazývanej Slovenskou univerzitou) a spolu s Filozofickou fakultou UPJŠ v Prešove (založenou v r. 1953) bola začlenená do novozriadenej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Neskôr pribudli do zväzku tejto univerzity ďalšie novozriadené fakulty - v r. 1963 Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach, v r. 1964 Pedagogická fakulta UPJŠ v Prešove, v r. 1970 Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach, v r. 1990 Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta UPJŠ v Prešove a Pravoslávna bohoslovecká fakulta UPJŠ v Prešove, pričom v tomto zložení jestvovala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika až do konca roku 1996. Prvého januára 1997 bola zriadená Prešovská univerzita v Prešove, do ktorej boli včlenené všetky štyri prešovské fakulty, zatiaľ čo košické fakulty ostali v pôsobnosti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a neskôr k nim pribudla ešte novovzniknutá Fakulta verejnej správy (v r. 1998) a Filozofická fakulta.

Rozvoj univerzitných nemocníc a modernizácia fakúlt

Ďalším míľnikom v histórii Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach bol vznik novej Fakultnej nemocnice s poliklinikou na rozsiahlej nezastavanej ploche v severozápadnej časti mesta - dnešnej Triede SNP 1, s ktorej výstavbou sa začalo v októbri 1966. Základnou myšlienkou stavebného riešenia veľkého nemocničného komplexu, ktorá počítala aj s vybudovaním nových priestorov pre Lekársku fakultu, bolo vytvorenie funkčného celku, ktorý by integroval liečebno-preventívnu, vedeckovýskumnú a pedagogickú funkciu. Jednotlivé budovy boli do prevádzky odovzdávané postupne. Najprv bola v decembri 1973 sprevádzkovaná deväťpodlažná poliklinika, kde v roku 1974 začala ako prvá z klinických pracovísk pôsobiť vo vyčlenených priestoroch vysunutá časť stomatologickej kliniky z FN na Rastislavovej ulici. O sedem rokov neskôr bola dokončená dvadsaťposchodová lôžková časť nemocnice s vyše 1100 lôžkami (slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 26. januára 1981). Dňa 3. septembra 1984 bol slávnostne odovzdaný do užívania 13 poschodový „A-blok“ teoretických ústavov lekárskej fakulty, kam sa presťahovalo aj vedenie a administratíva. Vznik veľkého lôžkového zariadenia s klinikami Lekárskej fakulty UPJŠ v tesnej blízkosti teoretických ústavov vytvoril ideálne podmienky nielen pre pregraduálnu a postgraduálnu výchovu lekárov, ale tiež pre vedecký výskum.

Lekárske fakulty predstavujú ojedinelý článok v celej sústave vysokých škôl, pokiaľ ide o praktickú prípravu absolventov na ich budúce povolanie spočívajúci v tom, že takmer polovica ich štúdia sa uskutočňuje priamo v zdravotníckych zariadeniach. Praktická výučba sa totiž realizuje v nemocniciach najvyššieho typu (univerzitných nemocniciach) pri lôžkach pacientov alebo v inom kontakte s nimi. Univerzitné nemocnice teda plnia trojité poslanie: vykonávajú diagnosticko-terapeutické úkony, slúžia na praktické vyučovanie študentov medicíny a plnia aj úlohy v oblasti vedeckého výskumu.

Hlavným poslaním Lekárskej fakulty UK je vychovávať lekárov, ktorí chápu svoju profesiu predovšetkým ako poslanie. Takýto prístup zaväzuje LFUK stať sa nielen výučbovou základňou poskytujúcou možnosť nadobudnúť kvalitné vedomosti na dnešnej úrovni lekárskej vedy, ale aj inštitúciou formujúcou morálny a osobný profil svojich absolventov. Okrem toho je LFUK základňou vedeckovýskumnej práce, čím umožňuje sprostredkovať svojim študentom aj poznatky, ktorých pôvod je na pôde ich alma mater, prispievajúc tak k formovaniu vzťahu medzi študentom a fakultou. Poslaním lekárskej fakulty v oblasti liečebno-preventívnej je reprezentovať aplikáciu získaných teoretických a praktických poznatkov v každodennej medicínskej praxi, ktorá by mala výrazne presahovať obvyklý národný a v niektorých oblastiach tiež európsky priemer. LFUK je vedúcou inštitúciou medicínskeho vzdelávania.

Úlohou LF UK je pregraduálna výchova poslucháčov, v rámci ktorej získavajú všeobecné medicínske vzdelanie. Výučba všeobecného lekárstva a zubného lekárstva prebieha v slovenskom i anglickom jazyku. LFUK poskytuje vysokoškolské vzdelávanie nielen v oblasti pregraduálnej výchovy, ale aj postgraduálnej výchovy vo forme študijných programov v špecializačnom štúdiu v zdravotníckom povolaní lekár, školiacich kurzov a doktorandského štúdia. Výchova nových vedeckých pracovníkov sa uskutočňuje formou doktorandského štúdia, ktoré má dve formy: dennú a externú. Lekárska fakulta UK v Bratislave je teda inštitúciou celoživotného medicínskeho vzdelávania.

LFUK sa bude pri svojej modernizácii orientovať na hľadanie vlastnej cesty v procese transformácie s vysokou mierou zodpovednosti za poskytovanú kvalitu výchovy mladých lekárov. Ku kľúčovým aktivitám LFUK bude patriť zvyšovanie kvality vedeckých výstupov a doktorandského štúdia, rast počtu zahraničných študentov, zvýšenie podielu grantových finančných prostriedkov na rozpočte a zlepšenie jej priestorového zázemia. Hlavné priority LFUK a z toho vymedzené aktivity sú zamerané na prioritu vlády - formovanie vedomostnej spoločnosti, najmä v oblasti investície do ľudí.

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave je od svojho vzniku v roku 1919 významnou súčasťou histórie univerzitného vzdelávania na Slovensku. Ako pamiatku na jej prvú storočnicu v utorok predstavitelia univerzity v záhrade lekárskej fakulty v Bratislave uložili do zeme schránku s rôznymi pamätnými predmetmi. „Nachádzajú sa v nej dokumenty z histórie fakulty aj slávnostné vydanie najstaršieho vedeckého časopisu na Slovensku Bratislavské lekárske listy,“ hovorí dekan fakulty Juraj Šteňo. Tiež je v nej USB kľúč s dvoma knihami k storočnici LF UK, zoznam zamestnancov fakulty, časopis, v ktorom je rozhovor s dekanom, fonendoskop a neurologické kladivko. Tieto predmety majú podľa Šteňa slúžiť ako posolstvo pre budúce generácie. Okrem toho v areáli pri tejto príležitosti zasadili pamätný strom. „Chceme, aby tu univerzita bola aj o 100 rokov a na planéte, ktorá bude zdravšia ako teraz. Preto sa UK zapojila aj do klimatického štrajku,“ pripomenul rektor UK Marek Števček. „Dosť veľa našich absolventov sa uplatnilo vo svete a boli aj prednostami kliník v západnej Európe,“ hovorí Šteňo. Jedným z najznámejších je podľa neho Ján Vilček, ktorý pôsobí na Newyorskej univerzite a za svoju činnosť v imunológii získal Národnú medailu za technológiu a inováciu, teda najvyššie vedecké ocenenie v Spojených štátoch amerických.