Daňové subjekty vysporiadavajú svoje daňové povinnosti k dani z príjmov v podanom daňovom priznaní, zamestnanci aj v ročnom zúčtovaní preddavkov vykonanom zamestnávateľom. Ak po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo odovzdaní daňového priznania zistia nezrovnalosti, mali by vo vlastnom záujme zabezpečiť ich odstránenie.
Následkom môže byť nielen vyššia daňová povinnosť, ale aj jej zníženie v dôsledku využitia zákonných výhod. Na odstránenie chýb môže daňové subjekty vyzvať aj daňový úrad. Aby daňové subjekty predišli sankciám, mali by chyby čo najrýchlejšie odstrániť sami alebo po výzve daňového úradu.
Ročné zúčtovanie a možnosti jeho dodatočnej úpravy
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľom a následne zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“), môže podať daňové priznanie.
Podľa § 32 ods. 9 zákona sa považuje toto daňové priznanie za opravné (ak bolo podané do lehoty na podanie daňového priznania) alebo dodatočné (ak bolo podané po lehote na podanie daňového priznania), pričom vykonané ročné zúčtovanie sa považuje za podané daňové priznanie. Zamestnanec v takom prípade požiada svojho zamestnávateľa o vystavenie dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní.
Príklad uplatnenia daňového bonusu
Zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s družkou, s ktorou má dieťa narodené v októbri 2010. U svojho zamestnávateľa si na toto dieťa neuplatňoval v priebehu roka daňový bonus a neuplatnil si ho ani pri ročnom zúčtovaní preddavkov. Zamestnanec podá daňové priznanie typ A, v ktorom si uplatní uvedený nárok. K priznaniu priloží rodný list dieťaťa a doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní s vyplnenou II. časťou odporúčaného tlačiva ročného zúčtovania vystavený zamestnávateľom.
Situácie vyžadujúce podanie daňového priznania
Odlišný postup je v prípade, ak zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov, ale mal povinnosť podať daňové priznanie a uvedené zistil po vykonaní ročného zúčtovania. Pokiaľ mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti presahujúce za rok 2010 sumu 2 012,85 eura a boli zdanené preddavkovo, musia byť vysporiadané ročným zúčtovaním preddavkov alebo podaním daňového priznania. Len v prípade príjmov zdanených zrážkou sa zamestnanec mohol rozhodnúť, že ich nebude vysporiadavať.
Príklad s viacerými zamestnávateľmi
Zamestnanec mal v roku 2010 dvoch zamestnávateľov, u ktorých mal podpísané vyhlásenie. Od prvého zamestnávateľa mal hrubý príjem 900 eur, po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane mu nevyšla povinnosť platiť preddavky na daň. Potom bol 3 mesiace nezamestnaný, od augusta sa znova zamestnal. Od ďalšieho zamestnávateľa mal hrubý príjem 4 025 eur zdanený preddavkovo. O vykonanie ročného zúčtovania požiadal posledného zamestnávateľa, k žiadosti však nepriložil potvrdenie od prvého zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý vykonal ročné zúčtovanie, o predchádzajúcom zamestnaní svojho zamestnanca nevedel.
Ak mal zamestnanec v roku 2010 okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy zaradené do iných paragrafov zákona ako do § 5 (príjem zo závislej činnosti), je povinný vysporiadať svoje daňové povinnosti v podanom daňovom priznaní. Takémuto zamestnancovi nemôže zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie. Ak ho vykoná, daňovník je povinný podať daňové priznanie typ B.
Príklad s nepeňažným príjmom
Zamestnanec požiadal svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov za rok 2010 napriek tomu, že obdržal nepeňažnú výhru - zájazd v hodnote 1 000 eur od cestovnej kancelárie. Zamestnávateľ o tomto príjme svojho zamestnanca nemohol vedieť. Zamestnanec je povinný podať daňové priznanie typ B, do ktorého zahrnie údaje o príjmoch zo závislej činnosti z doplneného dokladu o vykonanom ročnom zúčtovaní a príjem z výhry ako ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona. Súčasne je povinný uhradiť rozdiel na dani daňovému úradu.
Opravné a dodatočné daňové priznanie
Daňový subjekt môže podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Lehota na podanie daňového priznania je podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za rok 2010 uplynula 31. marca 2011. Lehotu na podanie daňového priznania bolo možné predĺžiť na základe oznámenia podaného miestne príslušnému správcovi dane do 31. marca 2011, a to najviac o tri celé kalendárne mesiace. Ak súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňovník môže mať predĺženú lehotu najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, t. j. najdlhšie do 30. júna.
V prípade podania opravného daňového priznania berie daňový úrad do úvahy toto priznanie a na predtým podané daňové priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní. Daňový subjekt môže preto do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania, resp. Opravným daňovým priznaním daňovník opravuje chyby, ktoré sám zistil v daňovom priznaní a predchádza tak budúcim sankciám, pretože rozdiely medzi daňovým priznaním a opravným daňovým priznaním sankciám nepodliehajú.
Na tlačive daňového priznania je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie (označí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).
Dobrovoľné podanie daňového priznania
S dobrovoľným podaním daňového priznania sa v praxi stretávame u fyzických osôb, ktoré využívajú tento spôsob na optimalizáciu svojej daňovej povinnosti. Zákon o dani z príjmov v § 32 ods. 5 umožňuje fyzickej osobe podať daňové priznanie, aj keď jej zo zákona takáto povinnosť nevyplýva. Dobrovoľné podanie daňového priznania je výhodné, ak zrazená suma preddavku na daň alebo dane považovanej za preddavok prevyšuje daň priznanú v daňovom priznaní. Daňovníkovi vznikne preplatok, ktorý môže žiadať vrátiť od daňového úradu. V dobrovoľne podanom daňovom priznaní sa často aplikuje § 46 zákona o minimálnej výške dane.
Príklad s nízkymi príjmami
Zamestnanec pracoval počas roka len 3 mesiace, potom bol nezamestnaný. U zamestnávateľa dosiahol hrubý príjem vo výške 1 900 eur, ktorý bol zdanený preddavkovo. Zamestnanec nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania. Vzhľadom na výšku príjmov nemusí zamestnanec vysporiadavať svoju daňovú povinnosť. Ak v danom prípade podá daňové priznanie (typ A), po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 4 025,70 eura mu vyjde nulová daňová povinnosť.
Príklad s príjmom zo zrážkovej dane
Zamestnanec odišiel od 1. 1. 2010 do starobného dôchodku. V roku 2010 mal zdaniteľný príjem len z preplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2009 týkajúceho sa závislej činnosti. Daňovník sa za rok 2010 mohol rozhodnúť, či bude vykonanou zrážkou považovať daňovú povinnosť z preplatku poistného za vysporiadanú alebo uvedie preplatok v daňovom priznaní ako príjem v § 5 a daň zrazenú platiteľom bude považovať za preddavok, ktorý si odpočíta od daňovej povinnosti. V tejto súvislosti však treba upozorniť, že lehota na podanie daňového priznania sa vzťahuje nielen na daňovníka, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ale aj na daňovníka, ktorý využije možnosť podania daňového priznania. Pri nedodržaní lehoty vyrubí daňový úrad sankciu aj v prípade oneskoreného podania priznania, ktoré daňovník nebol povinný podať. Je na zvážení daňovníka, či daňové priznanie podá, pretože sankcia môže byť vyššia ako preplatok z daňového priznania.
Sankcie upravuje zákon č. 511/1992 Zb.
Príklad s úrokom z vkladnej knižky
Nezamestnaný občan mal v roku 2010 príjem z úroku na vkladnej knižke 83 eur, z ktorého zrazila banka daň 15,77 eura. Banka bola povinná daň zraziť, aj keď nepresiahla sumu 16,60 eura, pretože podľa § 46 zákona o dani z príjmov sa síce daň do 16,60 eura neplatí, ale tento postup sa neuplatní pri vyberaní dane zrážkou. Súčasne však musí počítať so sankciou zo strany daňového úradu za nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote. Podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní je táto sankcia určená pre fyzickú osobu v minimálnej výške 33,19 eura, najviac do výšky 16 596,95 eura. Určenie výšky sankcie v rámci uvedeného rozpätia je v právomoci daňového úradu. Možnosť žiadať vrátiť zrazenú daň z úrokov prostredníctvom podania daňového priznania sa mohla uplatniť naposledy za rok 2010. Od roku 2011 v zmysle novely zákona o dani z príjmov vykonanej zákonom č. 548/2010 Z. z.
Výzva daňového úradu a jej dôsledky
Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi ich daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Daňový úrad vo výzve určí daňovníkovi primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni doručenia výzvy, ktorá sa doručuje do vlastných rúk. Vo výzve daňový úrad poučí daňovníka o následkoch nedodržania lehoty, resp. Dôvodom na výzvu daňového úradu môžu byť chýbajúce podpisy v priznaní.
Okrem podpisu, ktorým daňovník vyhlasuje, že všetky údaje v priznaní sú správne a úplné, sa podpisy vyžadujú aj v žiadostiach o vrátenie daňového preplatku, ktoré sú súčasťou daňových priznaní k dani z príjmov, ďalej pri žiadosti o vyplatenie daňového bonusu, ktorá je súčasťou priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, v tlačive typ A aj pri žiadosti o vyplatenie zamestnaneckej prémie. Prvýkrát sa v tlačivách priznaní k daniam z príjmov za rok 2010 vyžaduje podpis aj v časti, v ktorej daňovník uplatní postup podľa § 50 zákona o dani z príjmov, t. j. Jedným z nedostatkov, ktoré vedú k výzve daňového úradu, je podanie daňového priznania na nesprávnom tlačive. Za účinne podané sa považuje len to daňové priznanie, ktoré je podané na predpísanom tlačive vydanom podľa vzoru ustanoveného opatrením, ktoré vydá Ministerstvo financií SR a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR uverejnením oznámenia o jeho vydaní.
Povinnosť podať daňové priznanie
Povinnosť podať daňové priznanie je upravená pre právnické osoby v § 41 zákona o dani z príjmov a pre fyzické osoby v § 32. U fyzických osôb sa povinnosť podania daňového priznania odvíja od výšky zdaniteľných príjmov. Za rok 2010 povinnosť nevznikla pri výške nepresahujúcej sumu 2 012,85 eura, pričom do tejto sumy sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a daňovník považuje tieto príjmy vybranou zrážkou za daňovo vysporiadané. Okrem tohto základného pravidla pre podanie daňového priznania uvedeného v § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov platia pravidlá uvedené v ďalších odsekoch uvedeného § 32, napr. Povinnosť podávania daňových priznaní okrem zákona o dani z príjmov upravuje aj zákon o správe daní.
Podľa § 38 zákona o správe daní je daňové priznanie povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Na výzvu daňového úradu je potrebné podať aj nulové daňové priznanie v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, nepostačuje písomné oznámenie daňového subjektu, že nemá dôvod na podanie daňového priznania.
Príklad s príjmami z prenájmu
Manželia - starobní dôchodcovia, prenajímali v roku 2010 byt v bezpodielovom spoluvlastníctve. Pretože dosiahli výšku príjmov, z ktorých po uplatnení oslobodenia vo výške 925,95 eura na každého a uplatnenia ustanovenia o minimálnej výške dane u každého (daň sa neplatí, ak zdaniteľné príjmy nepresiahnu 2 012,85 eura, pričom do tejto sumy sa nezapočítajú oslobodené príjmy) nevznikla povinnosť platiť daň, daňové priznanie nepodali. Daňový úrad ich vyzval na základe anonymného podania týkajúceho sa príjmov z prenájmu na podanie daňového priznania. Manželia sú na daňovom úrade registrovaní z dôvodu prenájmu. Vo výzve ich DÚ upozornil na uloženie pokuty v prípade nepodania priznania v ním určenej lehote a na určenie dane podľa pomôcok. Dôchodcovia by mali podať v určenej lehote nulové daňové priznania. Ak to neurobia, daňový úrad uloží každému pokutu za nepodanie priznania v lehote určenej vo výzve minimálne vo výške 331,93 eura. Ďalej určí každému daň podľa pomôcok napriek tomu, že zo zákona povinnosť platiť daň nevznikla, vyrubí ďalšiu pokutu v závislosti od výšky určenej dane.
Dodatočné daňové priznanie
Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že jeho daňové priznanie nie je správne alebo je neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, podľa § 39 ods. 2 zákona o správe daní má povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V rovnakej lehote je povinný rozdiel dane doplatiť. Na 1. strane tlačiva daňového priznania sa uvedie dátum zistenia vyššej daňovej povinnosti kvôli overeniu dodržania lehoty na podanie dodatočného daňového priznania. V tlačive priznania je potrebné vyznačiť aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu.
Ak daňovník po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že jeho daňová povinnosť mala byť nižšia, ako uviedol v daňovom priznaní, môže ju znížiť podaním dodatočného daňového priznania. Pre všetky dodatočné daňové priznania platí, že ich nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do jej ukončenia (resp. po dobu výkonu kontroly v prípadoch kontrol podľa § 15 ods. 3 a ...
Ako vyplniť formulár 1040 pre rok 2023 | Dane 2024 | Finančný inštruktor
tags: #ak #sa #nestihne #podat #ziadost #na
